Na dnešný deň som pripravila báseň z tvorby slovenského spisovateľa, jedného z našich najlepších satirikov, skvelého a charizmatického človeka a glosátora Tomáša Janovica. Z výberu z jeho diela, ktorý vyšiel pod názvom Od ucha k (d)uchu vo vydavateľstve Tatran v roku 1987 s ilustráciami Ondreja Zimku.
O jeho živote a diele si môžete prečítať na týchto stránkach:
https://www.litcentrum.sk/autor/tomas-janovic
https://www.teraz.sk/magazin/tomas-janovic-jeden-z-nestorov-sloven/634918-clanok.html
O výhodách vzdelanosti
Písmaznalý rechtor
učil v našej obci
a mne dohováral
ako hlúpej ovci:
„Počuj, milý synak,
čo ti teraz vravím.
Nevzdelaný človek
vždy zostane kľavým.
Ale zato človek,
čo vie pohnúť brkom,
ten nebude nikdy
chodiť s hladným krkom.
Dožije sa úcty,
dožije sa škvariek,
dožije sa isto
aj bohatých Mariek!“
Po tých slovách som sa
hneď upísal brku
a rechtor ma učil
od svitu do mrku.
Naučil ma písať,
ako že som Adam,
a už prvé písmo
vlastnoručne skladám.
A v tom prvom písme
uviedol som presne,
že náš rechtor spieva
len zbojnícke piesne,
takže svojím spevom
kazí v obci mládež,
čo je prinajmenej
riadna svätokrádež!
Ej, zakrátko dali
zbohom rechtorovi
a už v našej obci
spieva rechtor nový.
Kto je rechtor? Ja som.
Odvtedy si vravím:
Nevzdelaný človek
vždy zostane kľavým.
Ale zato človek,
čo vie pohnúť brkom,
ten nebude nikdy
chodiť s hladným krkom.
Dožije sa úcty,
dožije sa škvariek,
dožije sa isto
aj bohatých Mariek.
A to je môj prípad,
ako že som Adam.
A tak ďalšie písmo
vlastnoručne skladám.
Daniela Baranová