Na dnešný deň som pripravila básne z tvorby najvýznamnejšieho svetového dramatika všetkých čias – Wiliama Shakespeara, ktorého 460. výročie narodenia si v apríli pripomíname, a to z jeho Sonet, ktoré patria k vrcholom svetovej lyriky,  a boli vydané vo vydavateľstve Tatran v roku 1989 vo výbere z diela II.  Komédie Sonety, preložené Annou Sedlačkovou.

O jeho živote a diele sa môžete dočítať aj na tomto linku:

https://sk.wikipedia.org/wiki/William_Shakespeare

K najznámejším zo zbierky Sonety patrí Sonet 66.

Ach, túžim po smrti, zlo sveta zmohlo ma!

Vidím, že odmenu udelia žobrákovi,

že núdzna ničota hodvábne šaty má,

že panne vzali česť, ktorú nik neobnoví,

že vzdali nehodným pocty a slávy mam,

že kruto zradili vieru, čo bola pravá,

že hlúpe pedantstvo diktuje schopnostiam,

že mocným vzala moc vláda, čo pokuľháva,

slobodu slova že zobrala vrchnosť v plen,

že ľudí bez chyby hanebne potupili,

že prostú pravdivosť zvú naivnosťou len,

zradné Zlo zbavuje väznené Dobro sily.

   Zlo sveta zmohlo ma, ľahko sa smrti vzdám.

   Mrzelo by ma však, keby on ostal sám.

K mojim najobľúbenejším patrí Sonet 49.

Kým nadíde ten čas ( ak vôbec stihne nás),

že na mne postrehneš tisíce nedostatkov,

keď účty priateľstva mi necháš napospas

a všetky položky vybavíš vetou krátkou,

kým nadíde ten čas, že nespoznáš ma v dave

a sotva pozdravíš ma slnkom-očami,

keď láska zmení sa a všetko bude tmavé,

keď s chladom úctivým len ruku podáš mi,

kým nadíde ten čas, chcem útočisko mať

v pokornom priznaní, že nie som hoden teba

a proti samému sebe chcem hlasovať

pre tvoje dôvody, ak to len bude treba.

    Máš právo opustiť biedneho básnika.

    Veď vo mne nie je nič, čím láska vyniká.

Daniela Baranová

emeritná sudkyňa