Na dnešný deň som pripravila výber z básní slovenskej poetky, ktorej samotné meno a životný príbeh sú lyrickou poéziou - nezabudnuteľnej Maše Haľamovej.

O jej živote a diele sa môžete dočítať aj na týchto linkoch:

https://www.litcentrum.sk/autor/masa-halamova

https://hnonline.sk/history/profily/2175753-pohnuty-osud-znamej-poetky-masa-halamova-pomahala-i-ked-pritom-riskovala-vlastny-zivot

Básne sú zo súhrnnej zbierky Ja som tú poéziu žila, ktorú vydalo vydavateľstvo PRO, Banská Bystrica v roku 2008 spolu aj s CD nosičom.

Báseň Legenda je zo zbierky Dar (1928) a báseň Tulácka zo zbierky Červený mak (1932).

Čítať ďalej...

Pri príležitosti 6. výročia od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej som pripravila báseň českého básnika, nositeľa Nobelovej ceny za celoživotné dielo, Jaroslava Seiferta z jeho kultovej zbierky Maminka (1954).

Zbierka vyšla k 115. výročiu narodenia básnika vo Vydavateľstve Buvik v roku 2016, prebásnená Ľubomírom Feldekom.

Báseň venujem matkám Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

O živote a tvorbe významnej českej nielen umeleckej osobnosti Jaroslava Seiferta si môžete prečítať aj na tomto linku: https://www.teraz.sk/magazin/cesky-basnik-jaroslav-seifert-nosite/578417-clanok.html

Pri okne

Keď prišla jar a na priedomí

rozkvitli v jarnom slnku stromy,

mamička, tichá ako pena,

plakala, k oknu obrátená.

- Čo plačeš? Čo ťa zhrýza dnu?

Povedz mi, čo ti prišlo ľúto?

- Veď ti to poviem, pletky sú to,

len nech už stromy odkvitnú.

Snežilo husto, vločky snežné

na okná lepili sa nežne,

pri okne bolo málo svetla,

mamička čosi z vlny plietla

a leskli sa jej slzy z rias.

- Čo plačeš? Čo ti prišlo ľúto?

- Veď ti to poviem, pletky sú to,

keby už dosnežilo raz.

Na dnešný deň som pripravila báseň Kamila Peteraja, oprávnene považovaného za najúspešnejšieho slovenského autora kníh poézie a textov populárnych piesní. Je z jeho zbierky V slepých uličkách, vydanej vo vydavateľstve Ikar v roku 1999.

O jeho živote a tvorbe sa môžete dočítať na tomto linku: https://www.litcentrum.sk/autor/kamil-peteraj/zivotopis-autora

K R Í Ž

Niekedy túžiš zlomiť svoj kríž.

Zápalku na dva kúsky v dlani.

V hre bolo všetko. Nevyšlo nič.

Nie je ti zrazu ľúto za tým...

Niekedy máš chuť zavolať tam.

Do veľkej požičovne krížov.

Pošlite lepší než ten čo mám.

Je ticho na tom čísle vyššom.

SVET PATRÍ ZLÝM.

Možno tým je krásny.

Vyrovnaj sa s tým.

Keď pôjdeš spať zhasni.

Niekedy chceš ho poslať už späť.

Choď kríž môj si strašne ťažký.

Na muších krídlach letieť kde niet

žiadnych zrád a zlacnenej lásky.

Je stále ťažší. Dávno to vieš,

že patrí tebe, Tvojmu menu.

S krížom s tým nie je nijaká reč.

Nedá ti súhlas na výmenu.

Stále ťa núti všetko v sebe niesť.

Aspoň máš svojho spoločníka.

Tá jeho milosť volá sa trest.

A ticho v tvojom dychu dýcha.

Daniela Baranová

emeritná sudkyňa

Na dnešný deň som pripravila báseň z diela Milana Rúfusa, nevšedného pozorovateľa našich čias, zo zbierky Jednoduchá až po korienky vlasov (2000). 

O živote a diele 
jedného z najvýraznejších slovenských básnikov všetkých čias si môžete prečítať aj na týchto linkoch:
https://www.litcentrum.sk/autor/milan-rufus
https://www.teraz.sk/import/literatura-milan-rufus-patril-medzi-n/366155-clanok.html

Únos pravdy

Keď sa lži dlho darí, 
čože sa z nej stáva?
Stane sa pravdou?

Pravda je zvyk?
Len správa, 
ktorá sa potláča alebo hlučno šíri?

Za seba, sama
neozve sa samá?
Vo vetre pleva slov,
čo nemá, Bože, nemá
jadierko na chleba,
kde dva a dva sú štyri
neúprosne...?

No kde máš
slobodu poznať, človiečik, 
ak dedíš pravdu po meči?
Kde teda víťazí?
Ústami do nej močí
džingischán peňazí 
a nápadníci moci.

Pravda, jej cesta jakživ rovná, 
je nemou čiernou ovcou.

Masmediálna vývarovňa
kŕmi jej bezdomovcov.
A tá im iné neriekne
než svoje hlučné béé.

A človek pravdu nestretne
na ceste ku sebe, 
človek, sám sebou klamaný.

Kto sa tu smeje do dlaní?
Šamani, samí šamani.