Smer má naponáhlo.
Autorka je advokátka, ľudskoprávna aktivistka, členka predsedníctva Progresívneho Slovenska
Článok bol prevzatý z komentárov SME.sk
Nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa hneď v prvých dňoch po nástupe do funkcie pustil do personálnych čistiek. Niežeby to bolo niečo prekvapivé.
Kým pri odvolaní a prevelení policajného prezidenta Štefana Hamrana na druhý koniec republiky išlo skôr o akt hulvátstva, keďže o pár dní by vo funkcii skončil, ako verejne deklaroval, tak pri postavení vyšetrovateľov mimo služby vzniklo podozrenie z konania v rozpore so zákonom.
Ján Čurilla a jeho kolegovia majú totiž status chránených oznamovateľov. Na personálny rozkaz, ktorým minister Šutaj Eštok pozbavil vyšetrovateľov výkonu štátnej služby, preto potreboval súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov (§ 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov).
Nielenže ho minister nemal, ale oň úrad ani nepožiadal. V prípade absencie súhlasu je v zmysle zákona takýto úkon neplatný. Vyšetrovateľov medzičasom nepustili do práce, a tak o neplatnosti pozbavenia výkonu ich štátnej služby bude musieť rozhodnúť jedine súd.
Takéto zdôvodnenie však v personálnom rozkaze čurillovcov nenájdete. Personálny rozkaz ministra vnútra Šutaja Eštoka sa zmohol iba na jednu vetu bez akékoľvek zdôvodnenia: „Ďalšie ponechanie menovaného vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a priebeh objasňovania jeho konania.“
Navyše je v zmysle metodického usmernenia možné dočasne policajta pozbaviť výkonu štátnej služby „len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie protiprávneho konania, najdlhšie však na dobu šiestich mesiacov“. O prípadnom predĺžení má rozhodovať minister. Ani túto požiadavku personálny rozkaz ministra vnútra teda nespĺňa.
Vzhľadom na tieto podozrenia z porušenia zákona ministrom vnútra sme spoločne s kolegami v ústavnoprávnom výbore (Ondrej Dostál – klub SaS, Branislav Vančo – klub PS, František Mikloško – klub KDH) iniciovali jeho mimoriadne zasadnutie.
Rýchlo zmeniť trestné právo
Čistky ministra vnútra však nestačia. Robert Fico pri uvedení ministra spravodlivosti Borisa Suska do funkcie opäť zdôraznil, že chcú meniť aj trestný systém. Chcú znížiť jednotlivé trestné sadzby ekonomickej a majetkovej trestnej činnosti. Fico sa plánuje zaoberať aj trestom prepadnutia majetku.
To je ale náhoda, že ide presne o tie trestné činy, za ktoré boli odsúdení alebo sú trestne stíhaní ľudia z éry Ficovho vládnutia.
Hoci veľa podrobností neprezradili, zdôraznili, že sa to pokúsia urobiť rýchlo. No samozrejme.
Tak ako rýchlo bolo treba zbaviť sa čurillovcov, je potrebné postarať sa o smeráckych „našich ľudí“, ktorí čelia trestným stíhaniam alebo im trestné stíhania hrozia.
Príde aj na personálne zmeny v súdnictve?
Horúcim adeptom na ďalšie personálne zásahy Ficovej vlády je po vyšetrovateľoch súdnictvo. Viacerí sudcovia a sudkyne ležia Ficovi a jeho spoločníkom dlho v žalúdku. A ako najjednoduchšie nabúrať už aj tak personálne poddimenzované súdnictvo a zbaviť sa nepohodlných ľudí?
Žeby zmenou obsadenia Súdnej rady, ktorá má veľké slovo v tom, ako obsadenie súdov vyzerá? Ono je to aj pomerne jednoduché.
Troch členov alebo členky Súdnej rady vymenúva (aj odvoláva) vláda, troch parlament. Súčasným členom sa síce funkčné obdobie nekončí tak skoro, ale prečo by ich nemohli odvolať skôr? Nová právna úprava o možnosti kedykoľvek odvolať člena alebo členku Súdnej rady sa zatiaľ v praxi neuplatnila. Uvidíme, či k jej využitiu pristúpia predstavitelia súčasnej vlády aj v rozpore so svojím vlastným právnym názorom, ktorý deklarovali v podaní na Ústavný súd. Takého paradoxu by sa hádam nedopustili. Alebo áno?
Konkrétne tvrdili: „Pri rešpektovaní ústavnej úpravy o nezávislosti orgánov súdnej moci ako ich základného princípu výkonu ústavných kompetencií, do ktorej je zaradená aj Súdna rada (hlava VII. ústavy), je vylúčené umožniť odvolanie člena súdnej rady kedykoľvek... Ide o neakceptovateľnú úpravu, ktorá likviduje inštitucionálnu aj individuálnu nezávislosť členov tohto ústavného orgánu.“
Podľa skupiny poslancov ide pri umožnení odvolania člena Súdnej rady „... o zásadnú zmenu ústavnej rovnováhy (disbalanciu) v rámci ústavného princípu deľby moci preukazujúcu zámer zmeniť Súdnu radu z odborného orgánu na politický orgán, t. j. o politizáciu justície neakceptovateľnou ingerenciou výkonnej i zákonodarnej moci do chodu nezávislej súdnej moci (porušenie princípu deľby moci, ktorá je súčasťou nezmeniteľného materiálneho jadra ústavy)“.
Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/23238945/personalne-cistky-a-reforma-trestneho-systemu-ako-kluc-k-beztrestnosti-nasich-ludi.html