dennikn.sk | Miro Kern
Premiér Heger v pondelok povedal, že ministrami by sa mohli stať odborníci. Ponuku už dostali viacerí ľudia, ktorí nie sú členmi koaličných strán.
OĽaNO a premiér Eduard Heger majú po odchode SaS z vlády niekoľkých kandidátov na ministrov. Rezorty, ktoré opúšťa Sulíkova strana, by mohli obsadiť ľudia, ktorí momentálne nepôsobia v politike.
Popri analytikovi a expertovi na energetiku Karlovi Hirmanovi (mohol by byť ministrom hospodárstva) dostal ponuku stať sa ministrom zahraničných vecí slovenský veľvyslanec v Česku Rastislav Káčer.
Dlhoročný diplomat mal byť kandidátom na ministra zahraničných vecí už v roku 2020, keď nebolo jasné, či tento rezort pripadne OĽaNO alebo SaS. Nakoniec ho dostala Sulíkova strana a ministrom sa stal Ivan Korčok.
Rastislav Káčer nepotvrdil, že ponuku dostal. Podľa informácií Denníka N to tak s určitosťou je a zároveň je pomerne pravdepodobné, že sa stane ministrom. „Nebudem sa k tomu vyjadrovať,“ povedal Káčer.
Káčer má dlhoročné skúsenosti v diplomacii, na ministerstve zahraničia pracuje od roku 1992. Pôsobil aj na slovenskej misii pri NATO v Bruseli a venoval sa bezpečnostnej politike.
Kritizoval Orbána aj Putina
V roku 2001 sa Káčer stal štátnym tajomníkom na ministerstve obrany, na starosti mal vyrokúvanie slovenského vstupu do NATO. Bol aj veľvyslancom v Maďarsku, USA a prezidentom Slovenskej atlantickej komisie, ktorá sa neskôr zmenila na Globsec. Ide o prozápadného diplomata, ktorý opakovane a otvorene kritizoval maďarského premiéra Viktora Orbána či ruského prezidenta Vladimira Putina.
Káčer je v slovenskej zahraničnej politike autoritou, má dobré vzťahy s premiérom Hegerom, ministrom obrany Jaroslavom Naďom, ale aj s odchádzajúcim ministrom zahraničných vecí Korčokom.
Sudca Bradáč ponuku určite dostal
Ponuku stať sa ministrom dostal bývalý dlhoročný sudca Ľudovít Bradáč, ktorý už ako aktívny sudca nepracuje a v posledných rokoch sa venoval predovšetkým farmárčeniu na rodinnej usadlosti.
Z ústrania sa do verejného života vrátil vlani, keď sa stal členom Súdnej rady, do ktorej ho 17. apríla 2021 vymenovala vláda Eduarda Hegera. Bradáč je čestným predsedom Združenia sudcov Slovenska, na založení tejto stavovskej organizácie sudcov sa podieľal a má autoritu osobnosti, ktorá stála proti korupcii.
Po páde komunizmu po roku 1989 patril k proreformnému sudcovskému krídlu, ktoré vnímalo, že justícia potrebuje zásadné zmeny celého systému, no potom narazilo na Štefana Harabina, čo platilo najmä po roku 2006, keď sa Harabin stal ministrom spravodlivosti. Bradáča už zakrátko odvolali z postu predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Práve Bradáč napríklad podporoval zavedenie elektronických podateľní, aby o prideľovaní spisov rozhodoval náhodne počítač, nie predseda súdu. Bolo to jedno z protikorupčných opatrení na súdoch, aktívne ešte po výmene prvej Ficovej vlády spolupracoval s vtedajším ministrom spravodlivosti Danielom Lipšicom, ktorý je dnes špeciálnym prokurátorom.
Ľudovít Bradáč začínal v rokoch 1977 – 1979 na Okresnom súde v Považskej Bystrici, od roku 1980 bol sudcom na občiansko-právnom úseku, bol aj predsedom senátu odvolacieho súdu a neskôr predsedom krajského súdu v Banskej Bystrici. Publikoval viac odborných textov o súdnictve.
Nemusí však byť jediným kandidátom na ministra spravodlivosti, v koalícii môžu zvažovať aj iné mená – hlavne z prostredia súdov či prokuratúry.
Daniel Bútora ako možný minister školstva
Ako o kandidátovi na ministra školstva sa v koalícii hovorí o Danielovi Bútorovi. Zatiaľ nie nie je jasné, ako odpovedal na ponuku, Denníku N sa s ním zatiaľ nepodarilo spojiť.
V hre o ministra školstva by mohli byť aj ďalšie mená vrátane poslanca OĽaNO a predsedu parlamentného výboru pre vzdelávanie Richarda Vašečku.
Daniel Bútora je pedagóg a expert na manažérske a líderské zručnosti, pri koučingu sa zameriava najmä na vysokých manažérov. Študoval na Karlovej univerzite v Prahe aj na Komenského univerzite v Bratislave. Medzi rokmi 1995 a 2004 bol manažérom, zástupcom riaditeľa a riaditeľom slovenského servisu Rádia Slobodná Európa. Je členom správnych rád viacerých súkromných škôl.
Hirman by ponuku mohol zvažovať
Ponuku stať sa ministrom hospodárstva dostal analytik a expert na energetiku Karel Hirman. „Keďže som posledných desať dní mimo SR, môžem seriózne odpovedať len tak, že neviem, o čom bola reč na koaličnej rade, fakt neviem,“ odpísal v pondelok Hirman Denníku N.
„Zostáva mi klasické: nemôžem komentovať – ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Snáď aj ja budem múdrejší po návrate domov v nasledujúcich hodinách a dňoch.“
Tieto nominácie nemusia byť definitívne a v hre o ministerské kreslá by mohli byť aj ďalší ľudia. Premiér Heger sa zatiaľ k nomináciám nevyjadruje, v pondelok povedal, že preferuje, aby sa novými ministrami stali odborníci. Podľa neho s tým súhlasia aj koaliční partneri OĽaNO.
Zoznam nasledovníkov po štyroch ministroch SaS – Richardovi Sulíkovi, Márii Kolíkovej, Ivanovi Korčokovi a Branislavovi Gröhlingovi – sa zrejme uzavrie až koncom tohto týždňa.
Hoci nominanti SaS už prezidentke podali demisie, nových ministrov by Čaputová mala vymenovať až začiatkom budúceho týždňa. Dôvodom je najmä to, že ona aj premiér sú na zahraničných pracovných cestách. Predpokladá sa, že odvolávanie aj menovanie ministrov by sa v prezidentskom paláci malo uskutočniť budúci pondelok alebo utorok.