František Mozner je predseda kolégia na Najvyššom súde, podľa ministerky spravodlivosti spôsobil prieťahy v niekoľkých konaniach a zavádzal aj v komunikácii s účastníkmi. Ide celkovo o sedem prípadov.

Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu a zároveň aj prezident najväčšej stavovskej organizácie Združenia sudcov Slovenska František Mozner má byť príkladom pre ostatných sudcov. Momentálne však čelí disciplinárnemu konaniu, ktoré tento týždeň iniciovala ministerka spravodlivosti v demisii Mária Kolíková (SaS).

Jej návrh sa týka siedmich prípadov, ide o prieťahy v konaní a zavádzanie účastníkov konania. Ako trest mu navrhla zrážku polovice platu na tri mesiace.

O tom, či je Kolíkovej návrh opodstatnený, rozhodne disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu. Jeho hovorca Michal Hajtol potvrdil, že návrh už dostali.

Návrh bližšie nekomentoval. Podľa informácií Denníka N sa však disciplinárny návrh týka aj prieťahov v dovolacom konaní v kauze nástenkového tendra ministrov za SNS. V tomto prípade Ústavný súd až dvakrát v priebehu dvoch rokov skonštatoval porušenie práv odsúdeného Mariána Janušeka.

Mozner bol v tomto prípade sudcom spravodajcom, teda ho pripravoval na rozhodnutie.

Nemohla konať inak

Kolíková cez hovorcu Petra Bublu stručne odkázala, že konala na základe kvalifikovaného podnetu, ktorý na ministerstve riadne prešetrili. „Vyžiadali sme si príslušné spisy a dospeli sme k záveru, že je tu viacero skutkov, ktoré súvisia s prieťahmi v konaní,“ konštatuje ministerstvo spravodlivosti.

„Ministerka nemohla konať inak ako tak, že predložila disciplinárny návrh Najvyššiemu správnemu súdu,“ skonštatoval hovorca.

Mozner sa k disciplinárnemu návrhu nevyjadril, pretože návrh ešte nevidel. „Pokiaľ mi bude doručený, tak sa k nemu vyjadrím v disciplinárnom konaní,“ dodal.

Čo na to hovorí predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta? Ak sudca spôsobí prieťahy, mal by voči nemu konať predseda súdu. Šikuta zatiaľ len potvrdil, že ministerstvo ho o podaní disciplinárneho návrhu informovalo.

„Vzhľadom na to, že oznámenie neobsahovalo žiadne konkrétne náležitosti, teda v akej veci je návrh podaný a aký trest je navrhnutý, predseda Najvyššieho súdu zaujme stanovisko až po oboznámení sa so znením disciplinárneho návrhu, ktorého kópiu si zároveň vyžiadal listom od sudcu Moznera,“ dodala Zuzana Vilím z tlačového oddelenia súdu.

Moznerovo zlyhanie nevidel

Šikuta však na otázky o možných prieťahoch v dovolacom konaní v nástenkovom tendri musel reagovať už pred tromi mesiacmi. Denník N sa ho vtedy pýtal, či nie je na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči Moznerovi, ak ústavní sudcovia dvakrát v priebehu dvoch rokov skonštatovali prieťah v jednom konaní.

Najskôr sa tak stalo koncom januára 2021. Mozner na to reagoval po vyše roku, keď určil termín rozhodnutia. Kým to urobil, odsúdený minister Janušek si podal do Košíc ďalšiu sťažnosť na prieťahy. Ústavný súd mu vyhovel v apríli tohto roka a skonštatoval opakované porušenie jeho práv.

Exministrov výstavby za SNS Mariána Janušeka a Igora Štefanova pôvodne odsúdil Najvyšší súd v roku 2018 na 11 a 9 rokov za machinácie pri verejnom obstarávaní a zneužitie právomocí verejného činiteľa. Janušek podal dovolanie v lete 2019 a Štefanov o necelý polrok nato, vo februári 2020.

Na uzavretie celej kauzy teda čakali zhruba tri roky. Dovolací senát Najvyššieho súdu rozhodol v marci tohto roka, a to tak, že dovolanie exministrov zamietol. Znamená to, že keď v apríli ústavní sudcovia skonštatovali porušenie Janušekových práv, už poznal definitívny verdikt Najvyššieho súdu. S jeho napísaním Mozner podľa informácií Denníka N takisto meškal.

Šikuta po opakovanom skonštatovaní prieťahov ústavnými sudcami reagoval, že to treba „vyhodnotiť komplexne“, a Moznera sa zastával. „Nevidíte, koľko vecí (spisov – pozn. red.) ten sudca má a vybavuje. Nedá sa to vyhodnotiť izolovane,“ povedal.

Ako predseda súdu pri sťažnostiach na prieťahy vyhodnocuje, ako je sudca zaťažený, aj obtiažnosť daného prípadu. Podľa toho sa rozhoduje, či sudca prieťah zavinil alebo nie. „Tým, že som zatiaľ nič nepodal, tak som to takto vyhodnotil,“ dodal Šikuta. Z tejto odpovede vyplýva, že zavinenie prieťahov u Moznera nevidel.

Prípad zdedil

Nečinnosť v dovolacom konaní obhajoval Mozner aj tým, že spis „zdedil“ po inom kolegovi. Pôvodne bol pridelený Liborovi Duľovi, ktorý odišiel na Ústavný súd. Z rozhodnutia ústavných sudcov o Janušekových sťažnostiach vyplývajú aj ďalšie argumenty Najvyššieho súdu.

Voči tvrdeniam o prieťahoch sa bránil napríklad aj tým, že išlo o dovolanie, teda mimoriadne opravné konanie, a na to ako keby sa právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nevzťahovalo. Senát Ústavného súdu zložený zo sudcov Roberta Šorla, Petra Straku a Martina Vernarského tento argument neakceptoval a odkázal, že toto právo je bezpodmienečné.

Pokiaľ ide o to, že sa v konaní menil sudca spravodajca, ústavní sudcovia uznali, že to spomaľuje konanie. Nič to však nemení na tom, že súd by mal rozhodnúť v primeranej lehote.

Mozner pritom nekonal ani po tom, čo Ústavný súd v januári 2021 prvý raz konštatoval prieťahy. Termín vyhlásenia rozhodnutia určil po vyše roku.

Bránili sa aj pandémiou

Pri druhej Janušekovej sťažnosti argumentoval Najvyšší súd aj tým, že mu chýbajú sudcovia a situáciu ovplyvnila aj covidová pandémia. Vyhlásený núdzový stav a karanténa sudcov bránili rozhodnutiu o dovolaní. Okrem toho súd tvrdil, že počas pandémie sa sústredili na rozhodovanie v trojčlenných senátoch vo väzobných prípadoch. O dovolaní rozhodovali v senáte piati sudcovia, čo situáciu tiež komplikovalo.

Najvyšší súd argumentoval aj tým, že nástenkový tender bol mimoriadne sledovaný verejnosťou, a teda aj médiami, a na to takisto museli prihliadnuť pri určovaní termínu verejného pojednávania.

O druhej Janušekovej sťažnosti rozhodoval tento rok senát Ústavného súdu zložený zo sudcov Miloša Maďara, Rastislava Kaššáka a v minulosti dlhoročnej sudkyne Najvyššieho súdu Jany Baricovej. Tvrdením o nedostatočnom personálnom obsadení ich však Najvyšší súd nepresvedčil. Senát odkázal, že ak im aj chýbajú sudcovia, nemôže to ísť na ťarchu či škodu sťažovateľa.

„Rovnako ani dovolenky sudcov v zásade nepredstavujú dôvod, ktorý by takúto dlhú nečinnosť mohol relevantným spôsobom ospravedlniť,“ dodal senát s tým, že neakceptuje ani argument, že sa na rozhodnutí chceli zúčastniť novinári. Záujem verejnosti nemôže prevážiť nad základným právom sťažovateľa na prerokovanie jeho prípadu bez zbytočných prieťahov.

„Prvoradou úlohou Najvyššieho súdu je rozhodnúť v danej veci,“ odkázal senát do Bratislavy.

Komplikácie s nariadením verejného pojednávania v čase, keď platili opatrenia na zabránenie šírenia covidu a keď boli sudcovia v karanténe, boli podľa Ústavného súdu relevantným dôvodom. Rovnako aj to, že Najvyšší súd sa v tom období sústredil na rozhodovanie v trojčlenných senátoch. Ale to všetko ospravedlňuje dĺžku celého konania len čiastočne.

Pripomenul, že keď v januári 2021 prikázali hneď konať, dovolacie konanie trvalo už dva roky.

Viac ako ročná nečinnosť

Z prípadu nástenkového tendra je zrejmé, že Mozner viac ako rok nekonal. A podobne dlhé prieťahy mu vyčíta ministerka aj v ďalších prípadoch. Vo všetkých by malo ísť o dovolania. Podľa informácií Denníka N sa disciplinárny návrh týka aj zmeškania lehoty na napísanie rozsudkov.

Sudca by ich mal napísať do tridsiatich dní. Môže požiadať o predĺženie tejto lehoty. Ak mu predseda súdu vyhovie, už by predĺženú lehotu mal dodržať. Mozner to údajne nestihol.

Predsedovi trestnoprávneho kolégia vyčíta ministerka závažné disciplinárne previnenia. Sudca je totiž zo zákona povinný konať v pridelených veciach plynulo bez zbytočných prieťahov. Ak má neprimeraný počet prípadov, má na to upozorniť predsedu súdu, a to najmä vtedy, ak zjavne hrozí, že ich nemôže vybaviť bez prieťahov.

Zo zákona mohla ministerka navrhnúť ako trest preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa alebo zrážku zo mzdy. Kolíková sa rozhodla pre druhú možnosť. Disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu nie je návrhom tohto disciplinárneho opatrenia viazaný.

Mozner sa stal sudcom v roku 2008, začínal v Košiciach. V roku 2015 prešiel z krajského súdu na Najvyšší súd, kde sa stal aj predsedom trestnoprávneho kolégia. Vlani v júni ho zvolili za prezidenta Združenia sudcov Slovenska. Vedenie najväčšej stavovskej organizácie sudcov prevzal po svojom strýkovi Jurajovi Sopoligovi.

Toho spomínala v Kočnerovej Threeme aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, dnes obvinená Monika Jankovská (za Smer), a to v súvislosti s vybavovaním rozhodnutia o väzbe pre mafiána Mariana Kočnera. V senáte, ktorý o tom rozhodoval, bol totiž aj Mozner. Najvyšší súd však akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodnutia poprel. Kočnera v júni 2018 do väzby zobral.