Viliam Karas je predsedom advokátskej komory. Zastal sa generálneho prokurátora pri používaní paragrafu 363 a kritizuje novelu Trestného poriadku, ktorú predložila Mária Kolíková. Tá sa teraz bojí, ako reforma justície dopadne.

Kandidátom na ministra spravodlivosti je predseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas, ktorý v prebiehajúcej diskusii o tom, ako majú fungovať bezpečnostné zložky, stojí na strane generálneho prokurátora a paragrafu 363. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) predložil Karasovu nomináciu prezidentke Zuzane Čaputovej.

OĽaNO najprv navrhovalo súčasného predsedu súdnej rady Jána Mazáka a dnes už bývalého sudcu Ľudovíta Bradáča. Predseda Sme rodina Boris Kollár ich zablokoval a namiesto nich ponúkol Karasa. Predseda OĽaNO Igor Matovič v relácii Na telo však povedal, že Karas nie je kandidátom Borisa Kollára. „Meno Karas padlo od jedného z kandidátov, s ktorým sme sa rozprávali. To meno navrhol človek, ktorého my sme chceli za ministra spravodlivosti,“ povedal predseda OĽaNO.

„Ak sa ministrom spravodlivosti stane predseda SAK, mám vážne obavy o pokračovanie reforiem a posilňovanie antikorupčnej legislatívy, napríklad úpravu paragrafu 363 Trestného poriadku,“ zareagovala na túto nomináciu riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Advokátska komora sa podľa nej nielenže nedokázala dostatočne vyrovnať s ľuďmi z vlastných radov podozrivými z korupcie, „ale často sa ich alibisticky zastávala“. „A to aj predseda SAK, ktorý sa okrem iného v jednom z rozhovorov vyjadril, že tresty za korupciu považuje za vysoké,“ pripomína Petková.

Kolíková sa teraz obáva o reformu

Post ministerky spravodlivosti doteraz zastáva Mária Kolíková (najprv Za ľudí, potom SaS), ktorá podala minulý týždeň demisiu. Po komplikovaných koaličných rokovaniach a mnohých ústupkoch presadila v apríli veľkú reformu súdnictva známu ako súdna mapa. Veľký odpor proti nej vyvíjalo práve Sme rodina Borisa Kollára, predseda hnutia podporil protesty v okresných mestách, kde sa mali rušiť súdy.

Práve o reformu sa po ohlásení nominácie Karasa najviac Kolíková obáva. Toho si váži ako advokáta aj akademika, justícia však dnes podľa nej potrebuje ministra, ktorý má nadhľad k potrebám rezortu, rozumie dobre reforme a má odvahu a chuť ju dotiahnuť do konca.

„Toto posledné som u Viliama Karasa ako šéfa advokátskej komory nevidela. Práve naopak, advokátska komora bez toho, aby sa dôsledne oboznámila s obsahom celej reformy, vyjadreniami svojho vedenia skôr zastrašovala verejnosť, že celá reforma sťaží prístup ľudí k spravodlivosti, bude znamenať prieťahy v konaní a vysoké náklady.“

Kolíková si preto myslí, že nominácia Karasa môže znamenať zabrzdenie celej reformy, „alebo jej časti, osobitne v oblasti bratislavských súdov, ako aj pri zriadení správnych súdov“.

Podľa nej tak vzniká aj riziko, ktoré súvisí s čerpaním peňazí z plánu obnovy. „Budem sa tešiť, ak sa moje obavy ukážu ako zbytočné a Viliam Karas uchopí správne svoju novú rolu.“ Osobitne sa to podľa nej ukáže pri novele Trestného poriadku, ktorá už je v legislatívnom procese a „znamená obrovský krok k efektívnemu vyšetrovaniu a zrýchleniu trestného procesu. Som presvedčená, že sú tu vyvážené aj záujmy obhajoby v rámci európskych štandardov.“

Advokátska komora už práve časť novely, ktorá sa týka reformy Trestného poriadku, odmietla.

„S predloženým návrhom zmien Trestného poriadku komora zásadne nesúhlasí, keďže vážnym spôsobom ohrozuje právo na obhajobu a porušuje princíp rovnosti zbraní,“ napísal Karas v stanovisku komory pred niekoľkými dňami s tým, že návrh budú pripomienkovať.

SAK: 363 potrebujeme

Keď generálna prokuratúra pod vedením kandidáta Sme rodina Maroša Žilinku zrušila pred rokom obvinenie bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského z korupcie, vyvolalo to kritiku. Riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Ľubomír Daňko upozornil, že prvý Žilinkov námestník Jozef Kandera kritizoval vo veci Pčolinského prípadu postup polície, v inom prípade mu však totožné konanie neprekážalo.

Denník Plus 1 deň následne zverejnil text, že „čoraz viac odborníkov podporuje rozhodnutie generálnej prokuratúry o exšéfovi SIS Pčolinskom“ a odmieta diskusiu, aby bol zrušený paragraf 363. Jedným z odborníkov bol aj Karas. „Nesúhlasíme s odobraním právomoci generálneho prokurátora zasiahnuť do nezákonného trestného stíhania,“ povedal vtedy Karas.

Ako by postupoval pri paragrafe 363 alebo pri súdnej mape, keby bol ministrom spravodlivosti? Predseda advokátskej komory v nedeľu nezdvíhal telefón a zatiaľ neodpovedal ani na SMS správu.

Kamenec: Má potenciál byť dobrým ministrom

Karasa by si ako ministra vedel predstaviť advokát Tomáš Kamenec, ktorý je členom revíznej komisie advokátskej komory. Pozná ho dlhé roky a má podľa neho potenciál byť v neľahkej situácii dobrým ministrom spravodlivosti.

„Je však dôležité, aby skutočne sám chcel a mal politický priestor na naplnenie toho, na čom táto vláda chcela stavať,“ povedal Kamenec. Ide podľa neho hlavne o boj proti korupcii, nastolenie zákonnosti a elementárnej spravodlivosti. „Z môjho pohľadu nie všetky koaličné strany sú ochotné tento záväzok spoločnosti aj materiálne naplniť. Nielen reforma paragrafu 363 Trestného poriadku a dotiahnutie súdnej reformy budú odbornou, ale aj politickou výzvou.“

Kamenec si myslí, že je „vo vitálnom záujme spoločnosti, aby nový minister a parlamentná väčšina pokračovali v reformách, ktorých cieľom je odstránenie systému „našich ľudí“ v prostredí justície a budovanie moderného systému ochrany a vymáhania práva“.

Karasa označuje za svojho priateľa a kolegu aj Peter Kubina, ktorý zastupuje stíhaného vyšetrovateľa Jána Čurillu, ale aj Jaroslava Haščáka z Penty.

„Na veľa vecí máme rovnaký pohľad a názor, no určite je aj niekoľko právnych otázok, na ktorých sa úplne nezhodneme. Napríklad používanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom,“ povedal Kubina. Hovorí, že ak sa Karas bude riadiť pri výkone funkcie vlastnými hodnotami a svedomím a nenechá sa ovplyvniť osobami, pre ktoré je fungujúci justičný systém hrozbou alebo problémom, „vrátane tých, ktorí pôsobia v politike alebo v advokácii, tak bude veľmi dobrý minister“.

Stíhania kritizovali

Od spustenia vyšetrovania veľkých káuz po nástupe Matovičovej vlády sa advokátska komora dostala viackrát do sporu s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Naposledy kritizovala prehliadku v advokátskej kancelárii Urban Steinecker Gešperec a Bošanský, ktorá prebehla v polovici augusta. Advokáta Mariána Bošanského obvinili z podplácania šéfa inšpekcia životného prostredia Jána Jenča, ktorý v prípade vystupoval ako policajný agent. „Informácie, ktoré máme z medializovanej prehliadky, sú mimoriadne znepokojivé, možný rozsah porušenia zákona je z nášho pohľadu alarmujúci,“ hovoril predseda komory Karas.

Komora sa zastala aj advokáta Martina Ribára, ktorý je obžalovaný ako člen zločineckej skupiny takáčovcov. Súd vo veci stále rozhoduje. „Postup orgánov činných v trestnom konaní voči nášmu kolegovi sme v komore vnímali veľmi citlivo pre nejasnosti, ktoré sprevádzali vymedzenie skutku, z ktorého bol obvinený, ako aj pre neúmernú dĺžku trvania väzby,“ hovoril Karas.

V rozhovore pre SME Karas nevedel odpovedať na otázku, či je ďalší obvinený advokát Marek Para dobrý advokát alebo či robí advokácii hanbu. Para je stíhaný za to, ako chcel diskreditovať prokurátora Vasiľa Špirka.

„Mne sa nepatrí ho hodnotiť. Som predseda advokátskej komory, máme 6000 advokátov. Nikdy som s ním profesijne do kontaktu neprišiel, neviem vyhodnotiť jeho podania a ani nechcem. Aj keby som s ním prišiel do styku, nebudem hodnotiť svojich kolegov,“ hovoril Karas a pýtal sa, z čoho má usúdiť, že robí advokátom hanbu. „Keď bude ktorýkoľvek z kolegov právoplatne odsúdený, ja sa zaňho verejne ospravedlním, ale dnes sa to ešte nestalo,“ hovoril Karas.

Výzva aj s predsedom Najvyššieho súdu

Predseda advokátskej komory v septembri 2021 podpísal výzvu spolu s Marošom Žilinkom, predsedom Najvyššieho súdu Jánom Šikutom a predsedom Najvyššieho správneho súdu Pavlom Naďom, ktorá reagovala na rozbehnuté vyšetrovania.

„Nebránime sa verejnej kontrole, táto by však mala ostať kontrolou a nie verejným nátlakom. Inštitúcie sú tvorené ľuďmi, ktorí sú omylní, ale práve preto sa desiatky rokov formuloval právny systém s brzdami a protiváhami, ktorý je korunovaný ústavnou a medzinárodnou ochranou základných práv a slobôd,“ písalo sa vo výzve. Tento systém je podľa nich funkčný.

„K akýmkoľvek systémovým zmenám treba pristupovať zdržanlivo a po poctivej odbornej diskusii tak, aby sa v konečnom dôsledku neznížila kvalita ochrany práv občanov.“

Viliama Karasa pozná aj predseda súdnej rady Ján Mazák, ktorého ministerskú nomináciu teraz Sme rodina na funkciu ministra zablokovalo. „Poznám ho predovšetkým z akademickej pôdy, na ktorej pôsobí v odbore práva EÚ. Po mojom zvolení za predsedu súdnej rady sme sa dvakrát alebo trikrát stretli pri odborných témach. Inteligentný, rozhľadený a vzdelaný kolega,“ hodnotí Mazák.

Ak podľa neho Karas nenadviaže na ministra spravodlivosti, ktorý tiež bol predsedom SAK, „tak nevylučujem, že sa svojej náročnej funkcie dokáže zhostiť so cťou“. Mazák tým narážal na ministra Tomáša Boreca, ktorý išiel do ministerskej funkcie z pozície predsedu advokátskej komory do druhej vlády Roberta Fica (2012 – 2016).

Mazák si myslí, že Karas by mal teraz „zabudnúť“, odkiaľ prichádza, a tomu podriadiť svoje politické aj odborné postoje. Mali by byť jasné, zrozumiteľné a – keďže ide o odborníka – principiálne, bez kompromisov.

„Nuž a mal by sa celou váhou zasadiť o implementáciu súdnej mapy, tak ako ju určujú prijaté zákony a tiež preto, aby sme sa nemuseli hanbiť pred EÚ, že niečo sľúbime a potom problém riešime iba na papieri alebo vytvárame justičné „potemkinovské dediny“,“ povedal Mazák, podľa ktorého „niet žiadnej ústavnej prekážky, aby bol vymenovaný za ministra spravodlivosti“.

Nomináciu Karasa kritizoval v TA3 poslanec SaS Miroslav Žiak a vyjadril počudovanie nad tým, že predseda vlády Eduard Heger predložil kandidáta, ktorý podporuje Maroša Žilinku.

„Pána Karasa nepoznám, je pre mňa nová vec,“ povedal v TA3 poslanec OĽaNO Andrej Stančík.

„Všetci traja sú nespochybniteľní odborníci,“ povedala o kandidátoch na ministra šéfka Za ľudí Veronika Remišová v RTVS. „Očakávam, že ich prezidentka vymenuje.“

Môže prezidentka nevymenovať?

Premiér Heger zatiaľ oficiálne mená, ktoré predložil prezidentke, nepredstavil. Známe je to, že vo štvrtok sa na úrade vlády stretol so zástupcami koalície. Bývalý poradca prezidentky Marián Leško v sobotnom rozhovore Denníka N popísal ako predkladanie kandidátov funguje.

„Má to dve roviny. Prvá je predústavná a druhá ústavná. Predústavná je, keď príde predseda vlády s neoficiálnym zoznamom kandidátov a povie: „Pani prezidentka, rokovali sme a tuto je náš zoznam. Máte nejaké výhrady, skúsite sa na nich pozrieť a poviete nám svoj názor?“

Čaputová už takto na základe neoficiálnych rozhovorov vlani zablokovala, aby sa stal ministrom práce nominant Sme rodina Jozef Hlinka. Toho strana navrhla po odchode Milana Krajniaka z funkcie. Aj na základe neoficiálnych rozhovorov sa potom na ministerstvo vrátil Krajniak.

„Aj prezident Kováč, aj prezident Kiska a aj prezidentka Čaputová už mali prípady, keď povedali, že tento sa mi nezdá vhodný,“ potvrdil aj Leško.

Ak by však premiér trval na nomináciách aj po výhradách prezidentky, nasleduje ústavná fáza. „Máme rozhodnutie Ústavného súdu, ale z obdobia, keď ústava znela, že prezident vymenúva a odvoláva členov vlády na návrh predsedu vlády. Teraz máme ústavu, ktorá hovorí, že prezident vymenuje a odvolá člena vlády. Podľa niektorých zmena vymenúva-vymenuje znamená, že prezident je povinný menovať. Je to väčšinová interpretácia, ale kým to nepovie Ústavný súd, tak je to len interpretácia,“ hovorí Leško.

„Zatiaľ to nikto na Ústavný súd neposlal a ja si myslím, že to neurobí ani pani prezidentka. Moja skúsenosť je, že chce robiť len rozhodnutia, ktoré sú ústavne nespochybniteľné. Keby povedala, že neprijíma návrh, mohlo by to byť ústavne sporné a mohlo by sa stať, že by jej Ústavný súd povedal, že toto je neprijateľné,“ dodal poradca.

Prezidentka potvrdila, že od Hegera dostala tri mená, svoj ďalší postup zatiaľ neoznámila. Heger predložil návrh, aby sa stal ministrom zahraničných vecí diplomat Rastislav Káčer a ministrom hospodárstva energetický analytik Karel Hirman. Predseda vlády tiež prezidentku požiadal, aby vedením ministerstva školstva dočasne poverila jeho, pretože koalícia sa zatiaľ nezhodla na mene vhodného kandidáta.