https://dennikn.sk/| Veronika Prušová

Minister spravodlivosti Viliam Karas cez narýchlo prijatú novelu o odklade reformy presadil aj to, že na nové správne súdy nebudú potrebovať sudcovia previerky. Stačí, ak nimi prejdú dodatočne. Je to ústupok, aký sa pri vzniku Najvyššieho správneho súdu nepodaril ani sudcom Najvyššieho súdu.

Reformu súdov od Nového roka nespustia. Poslanci súhlasili s návrhom ministra spravodlivosti Viliama Karasa, aby sa štart reformy posunul z januára na jún budúceho roka.

Minister tvrdí, že na štart reformy potrebuje mesiace navyše.

Za jeho návrh hlasovalo 106 zo 138 prítomných poslancov. Proti bolo 11 poslancov a zdržalo sa 21.

Ministrov návrh prešiel v skrátenom legislatívnom konaní a celá diskusia o odklade reformy, ktorá mala priniesť najvýznamnejšiu zmenu v justícii od novembra ’89, sa zúžila na niekoľko vystúpení v rámci rozpravy v pléne.

Ústupok pri previerkach sudcov

V novele, ktorú schválili poslanci, nejde len o odklad reformy. Minister presadil aj jeden ústupok sudcom, ktorí chcú prejsť na nové správne súdy. Pôvodne navrhol, aby sa vôbec nemuseli podrobiť previerke na súdnej rade. S tým však mali problém viacerí koaliční poslanci, a preto im ustúpil.

V novele prešlo, že sudcovia budú môcť prejsť na nové súdy bez previerok, súdna rada im však previerky bude musieť urobiť dodatočne.

O prestup bez previerok sa v minulosti pokúsili aj sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu, keď vznikal Najvyšší správny súd. Odmietli sa hlásiť do výberového konania a koncom roka 2020 to vyzeralo na úplný bojkot nového súdu. Kolíková ešte v pozícii ministerky od svojho zámeru neuhla. Chcela, aby nové súdy vznikli transparentne, s preverenými sudcami. Súd nakoniec vlani v auguste začal naplno fungovať aj s previerkami.

Ako poslanci ani len neprišli

Karasov návrh prešiel v Národnej rade v skrátenom legislatívnom konaní. To znamená aj bez riadneho pripomienkového konania.

Navyše ho neprebrali ani poslanci ústavnoprávneho výboru s ministrom. Vo štvrtok ráno totiž na výbor prišli len štyria z dvanástich poslancov a to znamená, že výbor nemohol zasadať, nebol uznášaniaschopný.

Ochotu diskutovať s ministrom ráno o ôsmej mali iba podpredseda výboru Alojz Baránik, Mária Kolíková (obaja SaS), ako aj Juraj Šeliga (Za ľudí) a Lukáš Kyselica (OĽaNO), ktorý je spravodajcom k novele.

Neprišli ostatní poslanci OĽaNO vrátane predsedu Milana Vetráka, ako ani zástupcovia Sme rodina, Smeru, Hlasu či ĽSNS.

Reforma, ktorú Karas zdedil po Kolíkovej, mení súdnu mapu – teda rozvrhnutie súdov po krajine. I keď exministerke prešla veľmi okresaná podoba pôvodnej verzie, napokon predsa presadila niekoľko kľúčových zmien.

Tá zásadná je, že sudcovia majú dostať priestor špecializácie na jednu agendu. Každý by sa pri rozhodovaní mal sústrediť na to, čo mu najbližšie – či už trestné, rodinné, civilné alebo obchodné spory.

Dôležitá zmena má prísť v Bratislave a v Košiciach, kde by mali vzniknúť nové mestské súdy.

V Košiciach by vznikol jeden veľký mestský súd, do ktorého sa majú zlúčiť súčasné okresné košické súdy. Tie už aj tak sídlia v jednej budove.

V Bratislave Kolíkovej takýto návrh neprešiel. Po tvrdých rokovaniach koalícia napokon súhlasila so štyrmi špecializovanými mestskými súdmi – trestným, civilným, obchodným a rodinným.

Ďalšou zásadnou zmenou reformy mal byť vznik troch správnych súdov – v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach.

V tom je podľa ministra Karasa zásadný problém, prečo nevedia spustiť reformu už od januára. Ministerka Kolíková presadila, že na týchto správnych súdoch majú pôsobiť sudcovia, ktorí sa už teraz venujú správnej agende na krajských súdoch a nemajú teraz čas sa na túto agendu špecializovať.

Karas hovorí, že sudcovia neprejavili o nové súdy záujem. Aj v parlamente pred schvaľovaním novely hovoril, že na nových správnych súdoch nie je dosť sudcov na to, aby začali bezproblémovo pracovať. Poslancom pripomenul, že na tieto nové súdy sa presunie takmer desaťtisíc živých súdnych spisov.

Správne súdy riešia spory občanov so štátom.

„Málokto si uvedomuje, že správne súdnictvo vám dokáže zastaviť fungovanie štátu,“ hovoril Karas krátko po nástupe do úradu začiatkom októbra. „Táto krajina si nemôže dovoliť nemať funkčné správne súdnictvo,“ dodal v rozhovore pre Denník N.

Exministerka Kolíková si vypýtala dáta o tom, koľko sudcov sa hlási na nové správne súdy. Hovorí, že z počtov prihlásených je jasné, že by sa súdy dokázali rozbehnúť.

Na vysvetlenie treba dodať, že rovnako ako pri vzniku Najvyššieho správneho súdu sa aj nové správne súdy otvárajú nielen pre sudcov, ale aj pre nesudcov. Teda advokátov, asistentov sudcov a iných právnikov, ktorí sa venujú správnej agende. Pravdou je, že podľa počtu uchádzačov súdy nateraz nevedia obsadiť všetky miesta vyčlenené pre sudcov, na nesudcovské miesta je však výrazne viac uchádzačov ako postov.

Pre sudcov sa v Bratislave počíta s 30 miestami, prihlásilo sa 12 sudcov. Nesudcov by na tomto správnom súde malo byť 14. O tieto miesta prejavilo záujem 29 uchádzačov.

V Banskej Bystrici a v Košiciach reforma počíta s pätnástimi sudcovskými miestami na každom z týchto súdov, pričom záujem prejavili v oboch mestách siedmi sudcovia. Nesudcov by na týchto súdoch malo byť po osem, hlási sa 29, respektíve 25 uchádzačov.

Tieto čísla sú podľa Kolíkovej jasné. „Myslím si, že jednoznačne je zrejmé, že tie súdy sa proste dokážu v krátkom čase rozbehnúť. Dokážu sa tam vytvoriť senáty a vieme dosiahnuť to, čo chceme touto reformou,“ dodala v rozprave.

Kolíková poslancom pripomenula, že ani český Najvyšší správny súd, ale ani slovenský, ktorý začal pôsobiť vlani v lete, neboli od začiatku naplno obsadené a doplnili sa postupne.

Aké sú počty

• v Bratislaveby mal mať správny súd celkovo 44 sudcov – 30 miest by mali obsadiť už súčasní sudcovia, 14 miest nesudcovia; záujem: na sudcovské miesta sa hlási 12 uchádzačov, na nesudcovské 29 uchádzačov;
• v Banskej Bystrici sa počíta na súde s 23 sudcami – 15 miest majú obsadiť sudcovia, 8 miest záujemcovia z mimojustičného prostredia; záujem: záujem prejsť na nový súd prejavilo 7 sudcov a 29 uchádzačovmimo justície;
• v Košiciach by mal mať správny súd tiež 23 sudcov– aj tu je vyčlenených 15 sudcovských a 8 nesudcovských miest; záujem: o prechod na súd prejavilo záujem 7 sudcov, do výberového konania sa prihlásilo 25 nesudcov.

V čom bol spor o previerky

Spor o previerky bol zásadný. Exministerka Kolíková poslancom vysvetľovala, že ak aj odsúhlasia odklad reformy, nemali by pristúpiť na Karasov návrh zrušiť previerky. Minister Karas zasa hovoril, že previerky by nemali byť dôvodom, prečo mu poslanci nekývnu na odklad.

Časti koalícii totiž v ministrovom návrhu prekážalo zastavanie previerok a hrozili, že novelu mu nepodporia.

Preverovanie sudcov, ktorí chcú prejsť na správne súdy, má robiť súdna rada. Poslanci OĽaNO Milan Vetrák, Lukáš Kyselica a Juraj Šeliga zo Za ľudí nakoniec pripravili pozmeňujúci návrh, podľa ktorého sa preverovanie sudcov bude môcť odohrať aj do troch mesiacov od ich prechodu na nové súdy.

Preverovanie sudcovskej spôsobilosti neznamená, že súdna rada overuje vedomosti sudcov, skúmajú morálny štandard a sudcovskú integritu. Ide o preverovanie, ktoré nahradilo Ústavným súdom zrušené previerky sudcov Národným bezpečnostným úradom.

Súdna rada má možnosť pri preverovaní získavať informácie od polície, tajnej služby a následne vychádza aj z vypočutia sudcov. Keď vzniknú pochybnosti, previerku môžu kedykoľvek otvoriť.

Minister mal silný tromf. Podporu prezidentky

Pri celej diskusii o odklade reformy Karas často argumentoval podporou sudcov, predsedov súdov aj súdnej rady, no od konca októbra získal aj podporu prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá po stretnutí s ministrom povedala, že posunutie účinnosti reformy považuje za potrebné a nevyhnutné.

„Minister ma zároveň uistil, že takáto zmena alebo takýto posun v čase a zmena niektorých podmienok nebudú mať žiaden vplyv na čerpanie finančných prostriedkov z fondu obnovy,“ dodala Čaputová.

Súdna reforma je totiž jedným z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti, na ktorý sme žiadali z Európskej komisie peniaze. Bol súčasťou prvej žiadosti o platbu, pričom na reformu by malo ísť zhruba 180 miliónov eur.

Denník N sa pýtal sekcie plánu obnovy na úrade vlády, či odklad reformy nebude teda pre komisiu problém. „Aktuálne prebiehajú intenzívne rokovania so zástupcami Európskej komisie, z ktorých zatiaľ nevzišli jasné závery,“ odpovedala Jana Štulajterová zo sekcie.

Diskusia sa vedie najmä o tom, či sa odkladom reformy mení aj jej duch. Slovenská strana komisiu presviedča, že to tak nie je.