* Z celkového hodnotenia justičnej akadémie vyplýva niekoľko záverov, približne štvrtina prihlásených uchádzačov sa na výberovom konaní vôbec nezúčastnila

* V šiestom kole výberového konania viac ako 56 percent úspešných adeptov vykonávalo práve funkciu vyšších súdnych úradníkov.

 

 

Namiesto vyhlasovania individuálnych výberových konaní na každé uvoľnené miesto sudcu sa zaviedli hromadné výberové konania. Tie sa realizujú dvakrát ročne. Na ich základe sa následne úspešní absolventi dosadzujú na okresné súdy. V šiestom hromadnom výberovom konaní sa plánovalo obsadiť 148 voľných miest. Prihlásilo sa 162 uchádzačov. Úspešných bolo iba 16, čo predstavuje 13,45 percenta.
Pre Trnavský, Nitriansky či Trenčiansky kraj sa v tomto konaní nepodarilo obsadiť ani jednu sudcovskú pozíciu. V prípade, ak by sa takýto trend zachoval viaceré roky, viedlo by to k personálnej poddimenzovanosti slovenského súdnictva. To by znamenalo väčšiu preťaženosť sudcov a občan by to pocítil najmä na predlžovaní prieťahov v konaniach.

Ako prebieha výber sudcu

Výberové konanie na pozíciu sudcu všeobecného súdu pozostáva z troch častí. 

Prvá je písomná časť, ktorá pozostáva zo štyroch častí: 

a) písomný test, ktorým sa overujú odborné znalosti zo siedmich odvetví slovenského práva, ako aj z európskeho a z medzinárodného práva,

 b) prípadová štúdia, ktorá obsahuje opis situácie.Uchádzač musí navrhnúť jej právne riešenie, 

c) vypracovanie dvoch súdnych rozhodnutí z oblasti civilného a
trestného práva, 

d) preklad z cudzieho jazyka.

Druhou je psychologické posúdenie osobnostných predpokladov. Treťou je ústna časť, v ktorej sa má kandidát odprezentovať výberovej komisii a zodpovedať položené otázky.

.

„Výberovým konaním sa overujú odborné znalosti, všeobecný prehľad, schopnosť tvorivého myslenia, rýchlosť uvažovania a schopnosť rozhodovania, verbálny prejav, osobnostné predpoklady, zdravotný stav a znalosť cudzieho jazyka," sumarizuje Ján Mazák, predseda Súdnej rady.

Justičná akadémia Slovenskej republiky vypracovala materiál o podrobnostiach týkajúcich sa priebehu a vyhodnotenia výberového procesu. V rámci štatistiky sú sledované základné ukazovatele úspešnosti celkovo, ako aj pre jednotlivé fázy písomnej časti hromadného výberového konania, ale tiež rozloženie oboch pohlaví či
pracovných pozícií účastníkov. Akadémia zabezpečuje, organizuje a vykonáva vzdelávanie sudcov, prokurátorov a súdnych úradníkov. Okrem tohto celoživotného vzdelávania sudcov a prokurátorov pripravuje a následne overuje vedomosti a
odborné predpoklady právnych čakateľov prokuratúry a vyšších súdnych úradníkov, ktoré sú potrebné na výkon funkcie sudcu alebo prokurátora vykonaním odbornej justičnej skúšky. Do hromadného výberového konania sa zapája ako správca databáz pre písomnú časť výberového konania. Podľa nej „kolísajúca a klesajúca úspešnosť nepochybne otvára otázky nastavenia systému výberu, čo do parametrov, náročnosti zadaní, ale aj kvality uchádzačov. Zároveň otvára otázku, aká by mala byť optimálna
úspešnosť uchádzačov".

Z celkového hodnotenia justičnej akadémie vyplýva niekoľko záverov. Približne štvrtina prihlásených uchádzačov sa na výberovom konaní vôbec nezúčastnila. Viac než polovicu tvorili vyšší súdni úradníci. Ide o absolventov právnických fakúlt, ktorí vykonávajú určité úkony súdu. Sudca ich môže poveriť rozhodovaním v konkrétnej veci alebo v okruhu vecí všeobecne. Potom rozhoduje vyšší súdny úradník samostatne. Cieľom je najmä odbremeniť sudcu od okruhu činností, pre ktoré sa vyžaduje
právnická kvalifikácia. Nemôžu ich preto vykonávať iní súdni úradníci. V šiestom kole výberového konania viac ako 56 percent úspešných adeptov vykonávalo práve funkciu vyšších súdnych úradníkov. Až vyše 56 percent úspešných uchádzačov boli muži napriek tomu, že o pozíciu sa uchádzalo približne 58 percent žien. Justičná akadémia to vníma pozitívne – ako zníženie doterajšej výraznej rodovej nerovnosti. Najťažšou
časťou výberového konania je písomný test, ktorý úspešne absolvuje len zhruba polovica. „Skúsenosti skúšobných komisií indikovali, že uchádzači často vypúšťali z prípravy niektoré právne odvetvia, ktoré nie sú štatisticky výraznejšie zastúpené v otázkach," uvádza sa v správe. Dôvodom nižšej úspešnosti môže byť aj skutočnosť, že máloktorý kandidát sa venuje všetkým týmto odvetviam súčasne. To otvára aj otázku, či je  potrebné preverovať znalosť zo všetkých právnych disciplín, alebo klásť dôraz na tie, ktorým sa uchádzač chce ako sudca venovať.