hnonline.sk | Lukáš Mareček

Slovensko by malo zlepšiť koordináciu medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, zabezpečiť objektivitu rozhodnutí prokurátorov. Na snímke je súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka. FOTO: TASR/J. Novák

Jedným zo základných kameňov európskej spoločnosti, popri rešpekte k ľudským právam a demokracii, je právny štát. Výzvy právneho štátu v členských štátoch majú vplyv na fungovanie samotnej Únie. Výzvami v posledných rokoch boli podľa Komisie hneď viaceré. Pandémia koronavírusu vyvolala tlak na odolnosť vnútroštátnych systémov v časoch krízy. Najmä na zavedené ústavné systémy bŕzd a protiváh a schopnosť demokratických inštitúcií reagovať na prekročenia právomocí ústavných orgánov. Ďalšou výzvou bola ruská agresia proti Ukrajine, ktorou došlo k nahlodaniu medzinárodného práva a zásad, na ktorých stojí Charta Organizácie Spojených národov. 

Skúmanie vývoja 

Členské štáty majú zodpovednosť ochrániť demokratické inštitúcie v prostredí, keď čelia útokom vo forme cielených dezinformácií a kyberútokov. Európska únia má osobitnú úlohu pri ochrane týchto hodnôt na celosvetovej scéne ako alternatíva k autoritatívnym modelom, ktoré porušujú medzinárodné právo a ľudské práva. Európska komisia vidí svoju úlohu ako súčasť tejto spoločnej zodpovednosti spolu s členmi Únie. „Naša Únia bude silnejšia, ak bude viac ako naša budúca generácia: rozvážna, odhodlaná a starostlivá. Založená na hodnotách a odvážna v konaní. Tento duch bude dôležitejší než kedykoľvek inokedy,“ vyhlásila Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie. Preto sa Komisia rozhodla prispieť k zlepšeniu a ochrane právneho štátu a v správe uviesť aj konkrétne odporúčania členským štátom.

 Na Slovensku chýbajú sudcovia, viacerí nespĺňajú podmienky 

Komisia skúmala vývoj v oblasti nezávislosti, kvality a efektivity súdnych systémov či v úprave prevencie a potláčania korupcie. Dôležitými oblasťami boli aj sloboda médií a pluralita či inštitucionálne otázky bŕzd a protiváh. Správa uvádza zovšeobecnenia pre celý európsky priestor spravodlivosti, ako aj vyjadrenia k jednotlivým členským štátom. Všetkým členským štátom bolo umožnené participovať pri jeho príprave.

 Negatívne vnímanie súdnictva 

Efektívne justičné systémy sú podmienkou na udržanie právneho štátu. Pozitívnou správou je zlepšenie vnímania nezávislosti súdov obchodnými spoločnosťami v dvoch tretinách členských štátov pri porovnaní rokov 2021 a 2022. Horšie je to v prípade vnímania širokej verejnosti, kde vnímanie kleslo vo viac než polovici štátov. Najlepšie vnímajú nezávislosť súdnictva pozitívne vo Fínsku, v Dánsku, Rakúsku, Luxembursku, Holandsku a Nemecku (viac než 75 percent) a najhoršie zas na Slovensku, v Poľsku a Chorvátsku (pod 30 percent). 

Súdna moc musí byť nezávislá 

Významnou zložkou nezávislosti sú súdne rady. Tieto môžu slúžiť ako nárazník medzi súdnou mocou a ostatnými zložkami moci. Viacerí členovia prijali legislatívne kroky na zvýšenie ich nezávislosti. Vo vzťahu k Slovensku Komisia podotkla, že úlohy našej súdnej rady boli rozšírené. Negatívom je, že nedošlo k odstráneniu pochybností vzhľadom na spôsob odvolávania jej členov. Zásadný význam na nezávislosť má aj spôsob vymenovania sudcov. 

Utečenci z Ukrajiny verzus naše súdy. 

O právach detí rozhodovali už 600-krát Súdny dvor Európskej únie už stanovil, že na zabezpečenie súdnej nezávislosti musia byť splnené určité podmienky a pravidlá vymenovania sudcov, ktoré odstránia rozumné pochybnosti o nestrannosti sudcov. Medzi tieto patrí napríklad „účasť nezávislých orgánov, ako sú súdne rady, v procese vymenovania sudcov v zásade môže prispieť k objektivite tohto procesu, za predpokladu, že takýto orgán je sám dostatočne nezávislý od zákonodarnej a výkonnej moci“, vysvetlil Súdny dvor Európskej únie.Slovensko nebolo v tejto súvislosti spomenuté, čo je možné vnímať ako prejav toho, že v tejto oblasti nedošlo ani k zhoršeniu, ale ani k zlepšeniu situácie. Avšak v osobitnom pracovnom dokumente týkajúcom sa Slovenska nám bolo adresované odporúčanie, aby sme zabezpečili nezávislosť členov Súdnej rady, najmä čo sa týka možnosti ich odvolania.

 Lepšia koordinácia 

Európska komisia rešpektuje, že neexistuje jednotný inštitucionálny model orgánov činných v trestnom konaní. Vo vzťahu k Slovensku si všimla, že náš rezort justície pripravuje novelu, ktorou by malo dôjsť k zúženiu právomocí generálneho prokurátora zrušiť rozhodnutia podriadených prokurátorov v konkrétnych prípadoch. Teda zmenu už známeho paragrafu 363 Trestného poriadku. Slovensko by malo zlepšiť koordináciu medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, zabezpečiť objektivitu rozhodnutí prokurátorov. Komisia tiež odporučila pokračovať v prípravách novelizácie s cieľom obmedziť právomoci generálneho prokurátora, aby tak podporila odhaľovanie prominentných korupčných káuz.

 Disciplinárna zodpovednosť

 Ide o veľmi citlivú otázku a aj z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že disciplinárne konania musia byť zabezpečené proti tomu, aby neboli zneužité ako nástroj politickej kontroly nad súdnou mocou, respektíve nad súdnymi rozhodnutiami. Tento postoj Európskeho súdneho dvora sa stal významný v poslednom období najmä vo vzťahu k disciplinárnej komore Najvyššieho súdu Poľska. Súdny dvor EÚ potvrdil zákaz vysielania prokremeľskej televízie RT France Obavy boli spojené najmä vo vzťahu k spôsobu vymenovania jej predsedu, čím tak môže dôjsť k jej zneužitiu vládnou mocou. Poľsko sa už vyjadrilo, že problémovú komoru rozpustí a obnoví disciplinárne konania, ktoré táto komora viedla. Slovensku odporučila, aby prijala dostatočné záruky pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči sudcom za trestný čin ohýbania práva, ktorého sa môžu dopustiť pri svojvoľnom súdnom rozhodovaní. 

Protikorupčné rámce

Korupcia rozhodne ovplyvňuje právny štát a dôveru občanov a podnikateľov vo verejné inštitúcie. Jedným zo spôsobov, ako ju potlačiť, je posilnenie orgánov. Slovensko sa vydalo cestou rozšírenia právneho rámca prostredníctvom zmien trestného zákona. V zlom svetle sa Slovensko ukázalo z dôvodu podozrení, že začatie trestného stíhania niektorých korupčných vecí bolo v skutočnosti politicky motivované. To podľa Komisie „môže viesť k zhoršeniu spolupráce medzi orgánmi činnými v trestnom konaní, k zhoršeniu efektivity boja proti korupcii, ako aj k strate dôvery verejnosti v integritu inštitúcií“. 

Poľsko má systémové problémy s rozdeľovaním peňazí EÚ. 

Môže za to vláda, kritizujú europoslanci Slovensko by malo popracovať na právnej úprave lobingu. Taktiež aj posilniť úpravu konfliktu záujmov a majetkových priznaní. Všimla si, že sa u nás vedie diskusia o zavedení Úradu na ochranu verejného záujmu, ktorý by dohliadal nad uplatňovaním nových pravidiel o konflikte záujmov. 

Slobodné média 

Nezávislé a slobodné médiá sú strážnym psom demokracie. Politická alebo štátna kontrola médií obmedzuje slobodu prejavu, ako aj právo na informácie. Negatívny efekt by malo aj ovládanie mediálneho priestoru len niekoľkými dominantnými hráčmi. V európskom priestore majú štáty povinnosť garantovať bezpečný priestor pre žurnalistiku a podporovať pluralitu a slobodu médií. Od minuloročnej správy o právnom štáte Slovensko, podobne ako aj iné štáty, prijalo úpravu, ktorá má podporiť nezávislosť orgánov v oblasti médií. Eurokomisia Slovensku odporúča, aby ďalej pokračovalo v prijímaní takých legislatívnych a iných záruk, ktoré prispejú k bezpečnosti žurnalistov vrátane reformy právnej úpravy urážky na cti. Tiež by malo posilniť nezávislú správu a editorskú nezávislosť verejných médií. Víta tiež zmeny smerujúce k transparentnosti vlastníctva médií.