aktuality.sk | Annamária Dömeová
„Jarinke pomôžem čo budem vedieť,“ písal vo februári 2018 Marian Kočner svojmu dvornému sudcovi Vladimírovi Sklenkovi cez Threemu. Priatelia sa bavili o dnes už bývalej podpredsedníčke Najvyššieho súdu Jarmile Urbancovej. Tá dokonca tento súd istý čas viedla, keď nebola obsadená pozícia predsedu. Dnes však čelí trestnému stíhaniu. Policajti Národnej kriminálnej agentúry ju obvinili pri akciách Búrka a Víchrica a na istý čas skončila aj vo vyšetrovacej väzbe.
Akcie zamerané najmä na sudcov bratislavských súdov odštartovalo získanie prístupu do Kočnerovej šifrovanej komunikácie v aplikácii Threema a výpovede Vladimíra Sklenku, ktorý bol jeho akýmsi styčným dôstojníkom pri úkolovaní ďalších sudcov. Sklenka sa rozhodol spolupracovať s políciou a vypovedať aj na svojich kolegov. Sám má dočasne odložené vznesenie obvinenia.
Urbancovej prípad však môže už čoskoro skončiť na súde. Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry totiž pred niekoľkými dňami predložil prokurátorovi na ňu aj na jej kolegyňu v talári Otíliu Dolákovú návrh na podanie obžaloby.
Pre Aktuality.sk to potvrdila polícia aj špeciálna prokuratúra. „U obvinených osôb J. U. a O. D. vyšetrovateľ predložil dozorujúcemu prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry spisový materiál s návrhom na podanie obžaloby. Prokurátor po preskúmaní rozhodne o ďalšom postupe,“ informovala hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová.
Podplácanie a ohýbanie práva
Vyšetrovateľ navrhuje, aby prokurátor podal na Urbancovú obžalobu za prečin podplácania a zločin ohýbania práva formou účastníctva. Ohýbania práva sa podľa neho mala dopustiť aj Doláková.
„Skutky, ktoré sú predmetom návrhu na podanie obžaloby, sa týkajú korupčného a iného protiprávneho konania v rámci súdnych sporov vedených na Okresnom súde Bratislava I,“ vysvetlila Denisa Bárdyová z policajného prezídia.
V prípade Urbancovej ide napríklad o známu kauzu Technopol Servis, ktorú odštartoval rozchod manželov Pávkovcov, a vygradovala, keď sa do nej vložil Kočner, ktorý v tejto súvislosti sám čelí obvineniu za nepriateľské ovládnutie firmy cez nezákonné valné zhromaždenie. Tu však Urbancová, ktorú volal aj „Prútik“, mala podľa polície konať v Kočnerov neprospech.
Keď rozpráva Sklenka
Sklenka totiž opísal stretnutia, na ktorých mu mala sudkyňa Najvyššieho súdu na papierikoch ukazovať inštrukcie s tým, „že bude spokojný“. V prípade Technopolu mala byť na stole aj ponuka 30-tisíc eur za to, že rozhodne v prospech Pavla Pávka. Na lístočku malo byť napísané, že treba „zabrániť úplnému vytunelovaniu“. To však Sklenka podľa svojich slov odmietol. V tomto prípade sa totiž mal angažovať proti Pávkovi a v prospech Kočnera.
Aj ďalšie Urbancovej obvinenie sa odvíja od výpovede exsudcu Sklenku. Tomu sa totiž podarilo spomenúť si na konanie, ktoré sa podľa neho Urbancová pokúsila ovplyvniť cez prísľub úplatku. Malo by ísť o konkurz na majetok spoločnosti M 8 Slovakia.
Tento konkurz vyhlásil v decembri 2018 práve Sklenka, stalo sa tak na návrh veriteľa – spoločnosti VIP Považský Chlmec. V tom čase o konkurze informovali Hospodárske noviny. Vo svojom článku označili spoločnosť M 8 Slovakia, ktorá skončila v konkurze, ako firmu blízku „aktivitám finančníka z Istrokapitálu Braňa Prieložného“.
Rozsudok ako kamarátska pomoc?
Posledné obvinenie sa týka sporu hlavného mesta s firmou, ktorá sa špecializuje na oblasť reklamy. Firma si od mesta nárokovala zaplatenie takmer 700-tisíc eur.
Sklenka vypovedá, ako sa na neho obrátila Urbancová a poskytla mu úplatok vo výške 5-tisíc eur za to, že bude vplývať na zákonnú sudkyňu Otíliu Dolákovú. Cieľom bolo, aby čím skôr vytýčila termín pojednávania a rozhodla v prospech firmy. To sudkyňa aj urobila. Ďalších 5-tisíc mal Sklenka zinkasovať za to, že rozsudok aj sám napísal.
O tomto prípade v minulosti vypovedala aj samotná Doláková a v podstate sa priznala, že jej bývalý kolega Vladimír Sklenka pomohol s napísaním rozsudku. Vyšetrovateľom podľa Denníka N vysvetľovala, že v tom čase mali dobrý, kamarátsky vzťah a ona mala na krku disciplinárne konanie pre neskoro napísané rozsudky – aj preto vraj dostala ponuku na pomoc s písaním.
„Doláková to v tom čase považovala za ľudskú, kamarátsku, kolegiálnu pomoc. Teraz hovorí, že to bola chyba, ľudský omyl, zlyhanie,“ napísal denník.
Obvinenia odmieta
Sudkyňu Dolákovú pôvodne obvinili v rámci akcie Víchrica zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Neskôr vyšetrovateľ prípad prekvalifikoval na ohýbanie práva, z ktorého je obvinená aj Urbancová. Ohýbanie práva je pomerne čerstvý trestný čin. Na Slovensku platí len od januára minulého roka. Ide teda zrejme o celkom prvú justičnú kauzu tohto typu, ktorá sa už skončila návrhom na podanie obžaloby.
Ohýbanie práva sa týka výlučne sudcovskej profesie. Sudcovia môžu byť potrestaní až päťročným väzením, ak pri rozhodovaní svojvoľne uplatnia právo a iného tým poškodia alebo zvýhodnia. Za určitých okolností sa sadzba môže zvýšiť na tri až osem rokov. Prijatie tohto paragrafu sprevádzalo znepokojenie, že so sebou prinesie šikanovanie sudcov podávaním trestných oznámení či strach sudcov rozhodnúť.
Urbancová obvinenia od začiatku odmieta. „Popiera spáchanie akejkoľvek trestnej činnosti,“ reagoval jej advokát Peter Erdös. Dolákovej advokát Miroslav Zobok na návrh na podanie obžaloby na jeho klientku reagovať nechcel. „Nemám poverenie vyjadrovať sa k prípadu,“ vysvetlil. Urbancová odišla ešte po prvom obvinení v kauze Búrka do sudcovského dôchodku. Doláková má nateraz pozastavený výkon funkcie sudcu.
Prvý prípad ohýbania práva na súde
Ak sa prokurátor stotožní s názorom vyšetrovateľa a podá obžalobu na Špecializovaný trestný súd, prípad Urbancovej s Dolákovou ukáže túto novú právnu úpravu v praxi.
„Sme zvedaví, ako sa súdy vyrovnajú s touto novou skutkovou podstatou trestného činu, ktorá pri správnom použití má potenciál pomôcť očistiť aj našu justíciu. Prostredníctvom doterajšieho často používaného zneužitia právomoci verejného činiteľa sa to nie vždy darilo. Tento inštitút môžu súdy svojimi rozhodnutiami etablovať ako účinný nástroj boja proti korupcii,“ vyjadrila sa spolupracujúca advokátka Nadácie Zastavme korupciu Marianna Leontiev.
Práve rozhodovacia prax súdov bude podľa nej podstatná pre ďalší vývoj tohto inštitútu. „Najmä pre elimináciu nebezpečenstva, ktoré pri jeho zavedení bolo často komunikované. Ide najmä o možnosť zneužitia zastrašovaním sudcov pri rozhodovaní o konkrétnej kauze či o možnosť oslabenia nezávislosti súdov,“ dodala.