Katarína Javorčíková
Vážený pán prezident, ctení hostia, vážení kolegovia, milí priatelia,
Je pre mňa cťou, že s odstupom času mám opätovne možnosť prihovoriť sa Vám v mene sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu. V septembri tohto roku uplynulo 15 rokov od nášho založenia a keď sa obzrieme späť, môžeme konštatovať, že naša história bola od počiatku prepojená aj s Vašou históriou. Hlavne mnohými osobnými kontaktmi, spoluprácou na našich projektoch a aj vďaka vzácnym dlhoročným priateľstvám medzi niektorými našimi členmi.
Mnohí z vás si pamätajú, že sme vznikli v roku 2009 v ťaživej dobe tzv. harabinizácie súdnictva, a bohužiaľ ani po uplynutí pomerne dlhej doby nenastala v slovenskej justícii situácia, aby sme si mohli povedať, že naše ciele, pre ktoré sme vznikli, sú už naplnené a môžeme sa rozísť. Podobne ako v Českej republike aj na Slovensku v súčasnosti čelíme vážnym výzvam, ktoré smerujú do základov právneho štátu a nezávislosti súdnictva.
Len tento rok sme k dnešnému dňu vydali 9 verejných vyhlásení a stanovísk, týkajúcich sa útokov proti slovenským sudcom zo strany najvyšších predstaviteľov vlády alebo parlamentu, alebo závažných zásahov do trestnej politiky štátu bez ich prípravy v riadnom legislatívnom procese a bez odbornej diskusie. Spochybňovanie rozhodovacej činnosti niektorých sudcov a vyhrážanie sa im disciplinárnymi konaniami zaznievali napríklad na tlačovej besede na Úrade vlády SR z úst predsedu vlády a ministra spravodlivosti, a za nimi stáli ako ich poradcovia obžalovaní, o ktorých dotknutí sudcovia rozhodujú alebo rozhodovali. Rýchle a dobre nepripravené zásadné zmeny v trestnom zákone vniesli do rozhodovacej činnosti súdov, a to aj v závažných a sledovaných trestných veciach, výkladové nejasností a rozdielne rozhodovanie, najmä pokiaľ ide o aplikáciu premlčacích lehôt. Spomeniem napríklad korupčnú kazu guvernéra Národnej banky Slovenska, v ktorej sudca Špecializovaného trestného súdu vo veci koná napriek tomu, že jeho obhajca tvrdí, že skutok je premlčaný, a ani odborníci sa nevedie zhodnúť aký má byť správny postup. O kvalite tejto novely Trestného zákona svedčí aj to, že po jej schválení v parlamente, ale ešte v dobe pred nadobudnutím jej účinnosti, bola pod tlakom Európskej komisie zmenená v parlamente dva krát, a keď nadobudla účinnosť 6.8.2024, hneď sa pripravila ďalšia novela, ktoré je teraz v procese jej prijímania.
Aj táto vzorka problémov v slovenskom súdnictve má potenciál ešte viac oslabiť dôveru ľudí v justičný systém, ktorá je na Slovensku dlhodobo len okolo 30 %. Naša iniciatíva osobitne citlivo vníma, že v tejto zložitej situácii k negatívnemu obrazu prispievajú aj samotní
slovenskí sudcovia. Na stránke Najvyššieho správneho súdu SR si napríklad môžete prečítať reakciu predsedu a podpredsedu tohto súdu na verejné vyjadrenia dvoch členiek súdnej rady z radov sudcov, z ktorých jedna je súčasne podpredsedníčkou súdnej rady a viceprezidentkou Združenia sudcov Slovenska. V rámci kritiky Najvyššieho správneho súdu označili sudcov tohto súdu, pochádzajúcich z iných právnických povolaní, za „ľudí z ulice“; zhodnotili, že prijaté zamestnanecké benefity na súde „sú zhýralé a devastačným spôsobom dehonestujú celé súdnictvo“; a s poukazom na to, že vo výberovom konaní na NSS SR úspešní kandidáti na sudcov neprešli psychotestami, spochybňovali aj psychickú spôsobilosť sudcov tohto súdu na výkon ich funkcie. Takýto spôsob kritiky Najvyšší správny súd dôvodne vníma ako svoju dehonestáciu a vážne spochybňovanie integrity súdu a jeho sudcov. Tejto témy sa následne ujali najmä bulvárne médiá.
Na septembrové zasadnutie súdna rada zaradila do programu aj prerokovanie troch podnetov sudcovskej iniciatívy ZOJ, ktoré sme predložili so zámerom upozorniť na niektoré udalosti alebo spoločného hľadania riešení niektorých otázok týkajúcich sa súdnictva. Namiesto vecného prerokovania tohto bodu sa diskusia najmä zo strany členov súdnej rady z radov sudcov zamerala na znevažovanie ZOJ a jej činnosti, a bola plná osobných difamačných útokov na osobu hovorkyne ZOJ a ďalších členov ZOJ. Zasadnutia súdnej rady sú pritom online streamované na internete a zvukový záznam je následne voľne dostupný na webstránke súdnej rady, takže obsah zasadnutí súdnej rady je súčasťou verejného priestoru.
Na tomto fóre nemusím vysvetľovať prečo je právo na slobodu slova a prezentáciu svojich názorov u sudcov viac limitované ako u bežných občanov. Sudcovia by si mali ctiť a rešpektovať zásady etiky sudcov, ktoré boli napríklad kodifikované ma medzinárodnej úrovni v roku 2001 do tzv. Bangalórskych zásad správania sa sudcov. Podľa uvedených zásad sú sudcovia okrem iného povinní správať sa vždy tak, aby chránili dôstojnosť funkcie sudcu, a nestrannosť a nezávislosť súdnictva. Ak sa sudcovia pri kritike, a to bez ohľadu na to či je oprávnená alebo nie, uchýlia k dehonestovaniu, urážaniu a zosmiešňovaniu svojich kolegov, mali by si byť vedomí, že nielen porušujú zásady etiky sudcu, ale súčasne aj masívne prispievajú k narastajúcemu dešpektu verejnosti k sudcom a k eskalovaniu polarizácie medzi sudcami samotnými.
Sme tu na pôde stavovskej organizácie sudcov, ktorá sa v európskom priestore dlhodobo snaží prispieť k výberu a fungovaniu sudcov ako osobností s vysokým odborným aj morálnym kreditom. Dodržiavanie etických zásad sudcov by malo byť prirodzenou samozrejmosťou a ich porušovanie dôvodom na spustenie samo-očistných stavovských procesov. Preto by podobné udalosti zo slovenskej reality, mali byť mementom pre všetky stavovské organizácie a všetkých sudcov, aby sa zdržali obdobného správania.
Ak by som mala viac času, určite by som s Vami zdieľala aj pozitívne informácie zo slovenskej justície, ktoré dávajú nádej do budúcna. Považovala som však za kľúčové hovoriť o tom, čo u nás v súčasnosti negatívne rezonuje. Viem, že sa to nepočúva dobre, rovnako, ako keď sa človek dozvie, že je chorý. Pre jeho vyliečenie je primárne nevyhnutná správna diagnóza. Na tú treba odborníkov a niekedy aj odvaha pomenovať ju. Ja osobne aj toto Vaše výročné zhromaždenie vnímam ako stretnutie odborníkov pre liečenie problémov a neduhov
systému s názvom justícia v európskom priestore, a verím, že spoločne sa nám ich podarí eliminovať.
Záverom chcem poďakovať pánovi prezidentovi SU Liborovi Vávrovi za jeho pomoc pri natočení dokumentu „Pachová stopa“ režisérky Zuzany Piussi z prostredia českej justície, ktorý bude mať premiéru na filmovom festivale v Jihlave dňa 28.10.2024 a potom bude distribuovaný do kín. Táto režisérka, ako mnohí z vás vedia, natočila na Slovensku dva dokumenty z justičného prostredia „Nemoc tretej moci“ a „Očista“, a teraz sa presunula v tejto téme do Českej republiky. V Prahe budú k jej novému dokumentu aj diskusie s odborníkmi a Vaša osobná účasť bude vítaná.
Ďakujem Vám za pozornosť.
18. októbra 2024
Katarína Javorčíková
autorka je hovorkyňa ZOJ