Po dlhých rokoch alarmujúco nízkej dôveryhodnosti slovenskej justície vo verejnosti je justícia v súčasnosti v náročnom reformnom procese, ktorý bude rozhodujúci pre zistenie, či je očista súdnictva realizovateľná zvnútra systému alebo sudcovia tento proces nezvládnu a dajú mandát na vyriešenie tohto stavu politikom. Zásadné zmeny majú vždy svojich odporcov a ich tvorbu a realizáciu často  sprevádzajú aj chyby.  Preto sú konštruktívna kritika a rôzne názory komunikované vo vecnej rovine potrebné na to, aby sa našiel optimálny spôsob nového nastavenia systému.

História budovania demokratického súdnictva na Slovensku bola najmä do roku 2014 poznačená autokratickými spôsobmi jej riadenia, zneužívaním moci a šikanóznym potláčaním názorov oponentov. Napriek tomu kritický hlas radových sudcov bolo počuť len ojedinele, pretože si boli vedomí reálneho rizika  tvrdej odvety.

Medzičasom odvaha niektorých sudcov zlacnela. Vedomí si toho, že súčasné vedenie justície nepoužíva silové, nedemokratické prostriedky na potlačenie svojich oponentov ako to bolo v minulosti, pri kritike diania v justícii (na čo majú plné právo) sa uchyľujú k osobným urážkam a verejnému znevažovaniu tých, s ktorými nesúhlasia. Do sudcovskej komunikácie vnášajú neznášanlivosť, intoleranciu a eskalujú polarizáciu sudcov.

Za neprípustné považujeme napríklad hanlivé a nepravdivé označenie členov Súdnej rady Slovenskej republiky nominovaných výkonnou a zákonodarnou mocou za „marionety, konajúce na pokyn a odvádzajúce desiatky tým, ktorí ich posadili na stoličku“, alebo za tých, ktorí “nemôžu byť svojprávni a schopní samostatne myslieť“, keďže sú kedykoľvek z funkcie odvolateľní bez udania dôvodu.  Podľa čl. 141a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky sú pritom počas funkčného obdobia kedykoľvek odvolateľní bez udania dôvodu aj  členovia súdnej rady volení sudcami. Teda všetci členovia súdnej rady bez rozdielu.

V Bratislave 17. januára 2022

Mgr. Dušan Čimo

hovorca ZOJ