4. POSILNENIE ÚLOHY DEMOKRATICKÉHO ŠTÁTU

Vláda sa hlási k ústavnej definícii, podľa ktorej je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Materiálny právny štát nie je hodnotovo neutrálny, naopak, opiera sa o konštitutívne hodnoty demokratickej spoločnosti, akými sú rešpekt k ľudským právam, sloboda, rovnosť, ochrana ľudskej dôstojnosti, spravodlivosť, princíp primeranosti, zákaz zneužitia moci, demokratický charakter vládnutia, či zvrchovanosť ústavy a zákona.

Uvedené hodnoty predstavujú hodnotový základ pôsobenia tejto vlády, čo značí, že vláda bude dbať, aby tak ona sama, ako aj všetky ostatné orgány verejnej moci konali len na základe ústavy a zákonov, svoju moc uplatňovali s rešpektom k uvedeným hodnotám, túto moc nezneužívali, ani nenadužívali, ale realizovali ju v každej situácii vždy primerane, hľadiac najmä na zachovanie ľudských práv a dôstojnosti každého občana a človeka.

Politická zmena, ktorú priniesli parlamentné voľby, bola logickým a nevyhnutným dôsledkom rastúcej spoločenskej polarizácie v rokoch 2020 - 2023, na ktorú volič reagoval v duchu túžby po normálnosti a stabilite. Spoločnosť znesie len určitú mieru vnútorných konfliktov, inak je ohrozená jej súdržnosť.

Slovenská republika bola viac ako tri roky spravovaná často nie vďaka trom úradujúcim vládam, ale napriek týmto vládam. Nová vláda má demokratickú legitimitu na obnovenie práva, spravodlivosti a poriadku v oblastiach, kde boli tieto hodnoty v ostatných rokoch najviac zanedbávané. Musí sa nielen ujať moci po odchádzajúcej vláde, ale prestať tolerovať rozdeľovanie spoločnosti na dobrých a zlých a znovu začať riadiť túto krajinu. Kľúčové politické rozhodnutia musí prijímať a presadzovať politická reprezentácia štátu, nie nikým nevolené osoby a skupiny. Samozrejme v zodpovedajúcom právnom rámci a pri dodržaní politickej kultúry.

Táto vláda chce prioritne vrátiť štát občanom a v ich záujme zabezpečovať výkon základných funkcií štátu. Štát nemôže byť hračkou v rukách nezodpovedných politikov, taký štát je slabý a nedemokratický. V demokratickom právnom štáte mocenské orgány rešpektujú pravidlá hry, orgány činné v trestnom konaní nie sú samostatnou politickou mocou, ochrana základných práv a slobôd osôb je riadiacim princípom všetkej činnosti verejných inštitúcií. Len taký štát vie zabezpečiť spravodlivosť, poriadok a prosperitu pre všetkých.

SPRAVODLIVOSŤ A MATERIÁLNY PRÁVNY ŠTÁT

Podľa článku 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

Podľa článku 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odcudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Vláda sa bude usilovať o obnovu dôvery verejnosti a občanov v demokratické inštitúcie a právny poriadok Slovenskej republiky. Bude pracovať na posilnení a udržaní dôvery v orgány presadzovania práva, súdnu moc, prokuratúru, políciu, verejnú správu. Uplynulé tri roky z hľadiska deficitu spravodlivosti charakterizovali najmä zlyhávanie ochrany základných práv a slobôd počas pandémie COVID-19 a excesy trestnej politiky. Je úlohou vlády zaistiť, aby sa podobné zlyhania štátu už neopakovali.

Počas obdobia dvoch rokov pandémie sa tvorba protipandemických opatrení, ako aj kontrola ich zákonnosti vymkla štandardnej kontrole: prebiehala mimo riadnych legislatívnych procesov a mimo riadnej súdnej kontroly.

V trestnoprávnej oblasti išlo o svojvoľné prejavy štátnej moci, ktoré pod heslom rozviazania rúk premenili najmä oblasť predsúdneho trestného konania na vojnovú zónu: v nej sa mal potom zviesť súboj s „nepriateľmi spoločnosti“, za ktorých priamo vládni predstavitelia označili už vopred viaceré osoby a tie boli následne aj obvinené.

Politické proklamácie porušujúce princíp prezumpcie neviny spolu s absenciou efektívnej a zákonnej kontroly nad policajnými zložkami viedli tak za ostatné tri roky k množstvu excesov, ako napokon plynie aj z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Je možné zároveň opodstatnene predpokladať, že práve snaha o mocenský revanš za minulej vlády viedla k spektakulárnym akciám pri zaisťovaní obvinených, ktoré pritom boli viac predstaveniami pre verejnosť než primeraným výkonom služobných právomocí. To potvrdzovala aj ďalšia skúsenosť, a totiž, že mocenský zákrok polície (spojený často s následnou väzbou) sa vtedajšími vládnymi politikmi interpretoval ako dôkaz viny. Nastala tak neprípustná situácia, keď politické vedenie krajiny v rozpore s ústavným právom na prezumpciu neviny dehonestovalo a dehumanizovalo obvinené osoby.

Bývalé vlády rokov 2020 – 2023 práve takýmto spôsobom boja s pandémiou a zneužívaním trestného práva podkopali dôveru veľkej časti verejnosti v spravodlivosť. Ďalšou formou zlyhávania spravodlivosti a právneho štátu bolo viacero inštitucionálnych „vojen“, t. j. konfliktov štátnych orgánov, ktoré svojou povahou vybočili z rámca zásad spolupráce, aké majú medzi rozličnými zložkami štátnej moci panovať. Stav, ktorý je charakteristický tým, že jedna organizačná zložka štátu označuje druhú za porušovateľa zákona a používa voči nej prostriedky mocenského donútenia, je stavom patologického zlyhania právneho štátu. Táto vláda aj preto ukončí všetky takéto inštitucionálne vojny.

Súčasná vláda nebude vládou revanšu v obrátenom garde. Bude vládou zákona, uprednostňujúc systémové riešenia pred riešeniami účelovými, s cieľom napraviť fungovanie inštitúcií spôsobom, ktorého efektívnosť neohrozia ani neskoršie personálne výmeny v ich vedení. Keďže vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že štát bez slobody a spravodlivosti nemá pre svojich občanov žiadny zmysel, kladie si za cieľ tieto úlohy:

TRESTNÁ POLITIKA ŠTÁTU

Východiská

Vláda odstráni negatívne dôsledky rekodifikácie trestného práva z roku 2005 prijatím modernej úpravy, ktorá bude zodpovedať európskym štandardom a aktuálnym trendom v trestnej politike

najvyspelejších krajín Európskej únie. Prijatie tejto právnej úpravy uskutoční presadením akútnej novelizácie Trestného zákona a Trestného poriadku a následnou komplexnou rekodifikáciou Trestných kódexov.

Rekodifikácia trestného práva hmotného uskutočnená v roku 2005 mala vytvoriť podmienky pre depenalizáciu, dekriminalizáciu a presadenie alternatívnych trestov, pričom tresty mali byť ukladané proporcionálnejšie ako v minulosti. V skutočnosti sa však výrazne zvýšili tak trestné sadzby, ako aj počet skutkových podstát trestných činov a efektívne podmienky pre ukladanie novo zavedených alternatívnych trestov sa reálne nevytvorili. A na dôvažok trestné sadzby boli podľa nového Trestného zákona neproporcionálne nielen samé o sebe (dva až trikrát vyššie sadzby v niektorých prípadoch), ale aj pri vzájomnom porovnaní z hľadiska významnosti hodnôt, ktoré skutkové podstaty trestných činov chránia (prísnejšie trestanie trestných činov majetkových a hospodárskych v porovnaní s trestnou činnosťou proti životu, zdraviu, či ľudskej dôstojnosti).

Treba priznať, že je zlyhaním viacerých doterajších vlád, že už dávnejšie nezabezpečili nápravu aspoň najkrikľavejších nedostatkov tohto zákona. Momentálne však práve zneužívanie a nadužívanie prostriedkov trestného práva za predchádzajúcej vlády viedlo k obnaženiu týchto nedostatkov pred verejnosťou a zosilnel aj odpor odbornej verejnosti a právnej praxe voči existujúcej právnej úprave. Napriek poklesu registrovaných trestných činov počet väznených osôb v Slovenskej republike za ostatných 10 rokov neklesá, naopak mierne stúpa a Slovensko je krajinou s druhým najväčším počtom väznených osôb na 100 000 obyvateľov v rámci Európskej únie. Ubytovacia kapacita väzníc pri prepočte na medzinárodne akceptovateľnú minimálnu ubytovaciu plochu nestačí a väzenské objekty sú dlhodobo preplnené. Nie sme schopní dôsledne plniť odporúčania medzinárodných inštitúcií ako Výbor CPT, a tak okrem ekonomických a sociálnych dôsledkov vyradenia značnej časti populácie z aktívneho života môžeme v spojitosti so stavom nášho väzenstva znášať aj závažné právne následky z dôvodu porušenia ich základných práv. Pritom trest domáceho väzenia, ktorý v niektorých krajinách Európskej únie predstavuje 20 % a viac prípadov odsúdených, sa v našich podmienkach - napriek zavedeniu elektronickej kontroly výkonu niektorých rozhodnutí (ESMO) v roku 2014 – stále ukladá len v zlomku, aktuálne v 0,3 % prípadov (rok 2020). Väznice potom plnia významnou mierou osoby odsúdené za trestné činy s nízkou spoločenskou závažnosťou. Aj kvôli ich preplneniu väzenské ústavy nie sú spôsobilé riadne plniť prioritné úlohy (resocializácia). Vysoké percento recidívy je tak okrem iných príčin aj dôsledkom neutešeného stavu nášho väzenstva.

Vláda sa aj preto bude prioritne zaoberať formulovaním strategických zámerov trestnej politiky s dôrazom na opatrenia restoratívnej justície. Ciele konkrétnych opatrení sa zamerajú najmä na humanizáciu podmienok vo výkone väzby a trestu odňatia slobody v súlade odporúčaniami medzinárodných inštitúcií (výbor CPT), znižovanie počtu osôb odsúdených na nepodmienečný trest odňatia slobody, dobudovanie fungujúceho modelu probačnej a mediačnej služby a zabezpečenie reálneho umožnenia ukladania alternatívnych trestov domáceho väzenia a povinnej práce vo významne väčšej miere ako doteraz.

Krátkodobé priority

- Vláda presadí právnu úpravu zameranú na modernizáciu a humanizáciu inštitútov trestného práva so zameraním na zavádzanie prvkov restoratívnej justície a harmonizáciu s európskymi trestnoprávnymi štandardami.

- Vláda presadí depenalizáciu, ktorá sa premietne do podstatného zníženia trestných sadzieb trestu odňatia slobody na úroveň vyspelých štátov Európy, so súčasným rozšírením možnosti ukladania alternatívnych trestov vrátane podmienečného trestu odňatia slobody.

- Vláda sa zameria na zosúladenie platnej právnej úpravy trestného práva s požiadavkami vyplývajúcimi z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (vzhľadom na množstvo rozhodnutí o porušení základných ľudských práv a slobôd či už v rámci prípravného konania alebo konania súdneho) a Európskeho súdu pre ľudské práva tak, aby boli odstránené deformácie vytvárajúce priestor pre porušovanie základných práv a slobôd.

- Vláda nastaví systém informovania verejnosti o trestnom konaní s akcentom na zachovanie prezumpcie neviny a ľudských práv a slobôd dotknutých osôb vyplývajúcich z európskych ľudsko-právnych štandardov.

- Vláda skvalitní inštitucionálny rámec zabezpečujúci trestnú politiku Slovenskej republiky s akcentom na nezávislosť, integritu a zákonnosť rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

- Vláda prijme opatrenia na vytvorenie ústavno-právnych a technických garancií zaručujúcich právo na spravodlivý proces v kontexte vzťahu advokát a klient.

- V záujme dekriminalizácie bude vláda valorizovať kvantitatívne hranice škody s prihliadnutím na infláciu v porovnaní s rokom 2005, kedy boli aktuálne hranice zavedené.

- Vláda zabezpečí dôslednú transpozíciu aktov Európskej únie vydaných za účelom posilnenia procesných práv podozrivých a obvinených v trestnom konaní do slovenského Trestného poriadku.

Strednodobé priority

- Vláda posilní podmienky pre individualizáciu trestu za účelom vytvorenia predpokladov pre ukladanie primeraných trestov; aj z tohto dôvodu zváži zmeniť úpravu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a prehodnotiť asperačnú zásadu.

- Vláda zabezpečí, aby nový Trestný zákon zásadne rozlišoval medzi (1) prvotrestaným páchateľom inej ako obzvlášť závažnej trestnej činnosti, kde je potrebné posilniť resocializačný aspekt a uprednostniť alternatívne, resp. podmienečné tresty, (2) obzvlášť nebezpečným recidivistom, kde je naopak potrebné posilniť aspekt ochrany spoločnosti pred páchateľom a napokon (3) ostatnými páchateľmi.

- Vláda bude presadzovať také zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu ochrany žien a detí pred domácim násilím, efektívnemu stíhaniu a sankcionovaniu páchateľov násilia voči deťom, páchateľov sexuálneho vykorisťovania a obťažovania, vrátane postihu skutkov v online priestore.

- Vláda bude podporovať implementáciu koncepcie riešenia drobnej majetkovej kriminality netrestnými nástrojmi a koncepciu resocializácie nepodmienečne odsúdených páchateľov trestnej činnosti pri zachovaní ochranných funkcií trestného práva. Vláda prehodnotí fungovanie Úradu pre správu zaisteného majetku a inštitútu zaistenia majetku s cieľom odstrániť zistené systémové nedostatky.

- Vláda zváži zrušenie alebo podstatnú zmenu skutkovej podstaty trestného činu ohýbania práva.

- Vláda v otázkach ochranného liečenia, ochranného dohľadu a detencie odstráni dlhoročné aplikačné problémy (aj v trestnom procese), ktoré reklamuje právna a zdravotnícka prax.

- Vláda sa zameria na vytvorenie bezpečného a humánneho prostredia v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody s cieľom chrániť základné ľudské práva a slobody osôb obmedzených na slobode s dôrazom na resocializáciu, následné začlenenie odsúdených do civilného života, reflektujúc pri tom na výhrady Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (výbor CPT).

- Vláda bude presadzovať posilňovanie individualizácie spôsobu výkonu trestu (diferenciácia odsúdených), rozvoj a implementáciu resocializačných a výchovnovzdelávacích programov pre odsúdených, elimináciu negatívnych vplyvov väzenského prostredia na väznenú osobu a jej blízkych a zvýšenie preventívneho účinku uložených trestov.

- Vláda zabezpečí finančnú, personálnu a technickú podporu probačnej a mediačnej služby, ktorej fungovanie vykazuje významné regionálne rozdiely a zváži jej reorganizáciu.

- Vláda preskúma príčiny nedostatkov vo fungovaní elektronického systému pre monitoring osôb (ESMO) identifikovaných Najvyšším kontrolným úradom a jeho sfunkčnenie a zefektívnenie.

Dlhodobé priority

- Vláda prijme stratégiu restoratívnej justície s cieľom zadefinovať jasné a merateľné ciele v tejto oblasti, s osobitným dôrazom na probáciu a mediáciu.

- V záujme preferencie alternatívnych sankcií rozšíriť možnosti súdu uložiť peňažný trest ako trest samostatný za trestné činy s výnimkou obzvlášť závažnej trestnej činnosti.

- Vláda v oblasti väzenstva vytvorí spoločensky rešpektovanú, modernú a transparentnú organizáciu, napĺňajúcu celé vykonávacie konanie v súlade s európskymi štandardmi a najnovšími odbornými poznatkami, zmysluplným obsahom a cieľavedomými resocializačnými aktivitami.

- Vláda prijme opatrenia s cieľom znižovať počty nepodmienečne odsúdených páchateľov a podporí opatrenia na reintegráciu páchateľov do spoločnosti a zníženie recidívy pri zachovaní ochranných funkcií trestného práva.

SÚDNICTVO A PROKURATÚRA

Východiská

V súvislosti so situáciou v súdnictve vláda konštatuje, že reforma uskutočnená minulou vládou v podobe tzv. súdnej mapy povýšila organizačné a technické zmeny nad zmysel účelnej reformy, ktorým má byť zlepšenie schopnosti inštitúcie poskytovať včas a kvalitne verejnú službu občanovi, v tomto prípade riadne a včasné vybavovanie súdnej agendy.

Vláda v zhode s názormi verejnosti, odborníkov a sudcovskej obce vykoná úpravy reformných opatrení v prípadoch, ak to bude potrebné v záujme miestnej dostupnosti justície alebo odstránenia prieťahov v konaní. Svoje úsilie bude však orientovať viac na zlepšenie personálneho a finančného zabezpečenia súdnictva, najmä na finančné stabilizovanie podporného aparátu súdov.

Vláda pri prehodnotení reformy súdnej mapy (efektivita a dostupnosť spravodlivosti pre občana) zohľadní limity vyplývajúce z plánu obnovy.

V súvislosti s diskusiami o zmene prokuratúry na štátne zastupiteľstvo vláda poukazuje na ústavný rámec. Prokuratúra chráni práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu a štátne zastupiteľstvo zastupuje pri ochrane verejného záujmu štát, neháji však osobitne práva jednotlivca. Úlohou prokuratúry, ktorá vyplýva z ústavného zakotvenia prokuratúry, ako aj samotného zákona o prokuratúre, na rozdiel od zastupiteľstva je teda pôsobiť vyvážene a nestranne a chrániť pri plnení svojich úloh štát aj jednotlivca. Práve takéto inštitucionálne riešenie vláda uprednostňuje, je totiž plne v súlade s európskymi pravidlami týkajúcimi sa postavenia prokuratúry. V súčasnom ústavnom rámci preto transformáciu prokuratúry na štátne zastupiteľstvo vláda neplánuje.

Vláda vyjadruje nesúhlas s pokračovaním konfliktov medzi Generálnou prokuratúrou a Úradom špeciálnej prokuratúry, ktorý je jej organizačnou súčasťou, a ktorý tieto konflikty vyvoláva. Tieto rozpory ohrozujú dobré meno prokuratúry a nemôžu pokračovať. Vláda poukazuje na zákonnú mieru autonómie prokurátorov vo vzťahu k vedeniu Generálnej prokuratúry, ako aj na dôvody, prečo táto autonómia nemôže byť bezbrehá.

Autonómne postavenie všetkých prokurátorov garantuje v systéme prokuratúry viacero opatrení vrátane zákazu negatívnych pokynov, práva požiadať o odňatie veci, ak pokyn odporuje právnemu názoru prokurátora, záruk spojených s nezasahovaním do úradnej činnosti, úpravy kariérneho postupu, samosprávy, združovania, disciplinárneho konania. Takáto autonómia však nie je absolútna, pretože vzhľadom na úlohu prokurátorov v systéme trestného súdnictva je potrebné pri výkone ich pôsobností zachovať rovnosť občanov pred súdom, čo vyžaduje jednotnú hierarchickú organizáciu, a tiež jednotné pravidlá pri výkone pôsobnosti prokuratúry. Práve takáto hierarchia a jednotné pravidlá majú zabezpečiť, aby rôzne zložky prokuratúry v podobných veciach nepostupovali odlišne [bod 36 Odporúčania Rec(2000)19 prijatého Výborom ministrov Rady Európy (Postavenie prokuratúry v systéme trestného súdnictva)].

V období ostatných dvoch rokov došlo vo viacerých prípadoch k otvorenému vypovedaniu poslušnosti zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry ako podriadenej zložky voči nadriadeným a k takému postupu tejto zložky, ktorý bol v rozpore s dovtedajšími ustálenými internými, či inak zaužívanými postupmi. Faktická autonómia Úradu špeciálnej prokuratúry sa tak stala väčšou ako tá, ktorá bola upravená zákonom, čo vo výsledku narušilo tak hierarchiu, ako aj jednotnosť postupov prokuratúry pri uplatňovaní viacerých procesných inštitútov trestného konania. Zároveň musia byť vyvodené dôsledky zo zistených vnútroorganizačných nedostatkov, ktoré sa podieľali na vzniku takéhoto stavu.

Krátkodobé priority

- Vláda prehodnotí prijatú novú súdnu mapu, ako aj systém a špecializáciu orgánov ochrany práva a to v intenciách nevyhnutných pre riadne čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti SR.

- Vláda sa zameria na interné nástroje na distribúciu ľudských zdrojov v súdnictve v kontexte pozitív a negatív implementácie súdnej mapy, vrátane opatrení zefektívňujúcich činnosť súdov.

- Vláda prehodnotí efektívnosť a nastavenie právnej úpravy disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárneho konania v pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (sudcovia, prokurátori, notári, exekútori) a odstráni zistené nedostatky.

- V oblasti súdnictva a prokuratúry vláda zavedie systémové zmeny tak, aby bola zabezpečená funkčnosť týchto inštitúcií bez ohľadu na ich personálne obsadenie.

Strednodobé priority

- Vláda sa zameria na prijatie ústavných zmien implementujúcich európske štandardy v oblasti nezávislosti súdnej moci, na stabilizáciu ľudských zdrojov v súdnictve, dostupnosť spravodlivosti pre občana, efektívnosť súdnych konaní a prehodnotí vplyv reformy súdnej mapy na ľudské zdroje v súdnictve.

- Vláda prehodnotí právnu úpravu statusových otázok sudcov a prijme opatrenia zamerané na zlepšenie systému hodnotenia sudcov, opatrenia na spravodlivejšiu distribúciu súdneho nápadu a rovnomernejšie pracovné zaťaženie sudcov.

- Vláda prehodnotí efektívnosť a nastavenie právnej úpravy disciplinárnej zodpovednosti a disciplinárneho konania v pôsobnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (sudcovia, prokurátori, notári, exekútori) a odstráni zistené nedostatky.

- Vláda zváži opätovné zavedenie inštitútu justičného čakateľa.

Dlhodobé priority

- Vláda bude podporovať riešenia využívajúce alternatívne riešenie sporov prostredníctvom mediácie, ako aj riešenia využívajúce nástroje probácie.

- Vláda príjme opatrenia na obmedzenie prieťahov v konaní, ktoré majú bezprostredný vplyv na vymáhateľnosť práva.

OSTATNÉ CIELE REZORTU SPRAVODLIVOSTI

Východiská

Vláda zvýši participáciu verejnosti pri prijímaní zákonov a iných právnych predpisov. Tzv. prezidentské medzinárodné zmluvy nebudú dojednávané spôsobom, ktorý vylúči verejnú diskusiu o ich obsahu pred ich podpisom.

Vláda prijme opatrenia na postupné odstránenie investičného dlhu v rezorte spravodlivosti a opatrenia zlepšujúce materiálno technické zabezpečenie inštitúcií v pôsobnosti rezortu spravodlivosti, ako aj opatrenia vedúce k stabilizácii a rozvoju ľudských zdrojov v pôsobnosti rezortu.

Vláda obnoví a bude udržiavať systematický dialóg s odbornou obcou, stavovskými a profesijnými združeniami a akademickou obcou.

Vláda prijme opatrenia skvalitňujúce právnické vzdelávanie s cieľom pripraviť pre prax vysoko profesionálnych odborníkov s vysokými etickými štandardami, pripravených vykonávať jednotlivé právnické povolania morálne integrovaným spôsobom.

Vláda prijme opatrenia na vytvorenie ústavno-právnych a technických garancií zaručujúcich právo na spravodlivý proces v kontexte vzťahu advokát a klient.

Vláda bude podporovať zlepšenie materiálno-technického zabezpečenia, stabilizáciu a rozvoj ľudských zdrojov v pôsobnosti rezortu spravodlivosti (informačné systémy, budovy, technické vybavenie, konkurencieschopné odmeňovanie, a pod.).

Vláda v záujme právnej úpravy každodenných medziľudských vzťahov podporí širokú diskusiu o modernej rekodifikácii Občianskeho zákonníka vrátane dedičského a rodinného práva, ktorá bude plne akcentovať podmienky života v 21. storočí najmä v súvislosti s rozvojom komunikačných prostriedkov. V kultúrno-etických otázkach pritom zachová status quo, ak jednomyseľne neurčí inak.

Vláda preskúma možnosti skvalitnenia úpravy konkurzov, reštrukturalizácií, likvidácií a exekúcií s cieľom poskytnúť primeranú ochranu poctivým veriteľom a zabezpečiť zároveň ochranu osobitne zraniteľných dlžníkov.

Exekútori, notári, advokáti, správcovia, mediátori, znalci, tlmočníci a prekladatelia predstavujú významný prvok realizácie práva na súdnu ochranu. Vláda vytvorí predpoklady na riadny, efektívny a zodpovedný výkon ich činnosti za súčasného zabezpečenia ich primeraného odmeňovania.

Krátkodobé priority

- Vláda považuje za nevyhnutné obnoviť a udržiavať systematický dialóg s odbornou obcou primárne v oblasti justície, ale aj odbornou obcou reprezentujúcou ďalšie orgány ochrany práva, stavovské organizácie a profesijné združenia a akademickú obec.

- Vláda prehodnotí fungovanie Úradu pre správu zaisteného majetku, právnu úpravu trestu prepadnutia majetku a inštitút zaistenia majetku s cieľom odstrániť zistené systémové nedostatky a rozpor s Ústavou Slovenskej republiky.

Strednodobé priority

- Vláda bude podporovať zlepšenie materiálno-technického zabezpečenia, stabilizáciu a rozvoj ľudských zdrojov v pôsobnosti rezortu spravodlivosti (informačné systémy, budovy, technické vybavenie, konkurencieschopné odmeňovanie, a pod.). Vláda prijme opatrenia s cieľom odstrániť investičný dlh v rezorte spravodlivosti a vytvoriť podmienky pre stabilizáciu personálneho substrátu v rezorte spravodlivosti.

- Vláda pripraví rekodifikáciu v oblasti civilného práva a zameria sa na riešenie problémov v oblasti insolvenčného a exekučného práva.

- Vláda sa zameria na zefektívnenie prepojenia sveta práva so svetom informačných technológií a implementáciu využitia konceptov umelej inteligencie pri aplikácii práva orgánmi ochrany práva (sumarizácia informácií, stabilizácia rozhodovacej činnosti, implementácia metadát do právnych predpisov s cieľom vylepšiť informačné funkcie práva).

- Vláda poskytne systém Slov-Lex aj pre publikáciu všeobecne záväzných nariadení obcí a vyšších územných celkov a prehodnotí systém fungovania obchodného registra.

Dlhodobé priority

- Vláda sa zameria na úpravu a modernizáciu všetkých právnych oblastí tak, aby právne predpisy spĺňali štandardy európskeho demokratického štátu dvadsiateho prvého storočia. Vláda bude pri zmenách legislatívy dbať na zjednodušovanie administratívnych procesov štátu.

- Vláda prijme opatrenia smerujúce k rozšíreniu digitalizácie a rozumného využitia umelej inteligencie v pôsobnosti rezortu spravodlivosti. Vláda príjme opatrenia s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť justície v očiach odbornej i laickej verejnosti.

- V spolupráci s právnickou akademickou obcou bude vláda presadzovať opatrenia smerujúce k skvalitneniu právnického vzdelávania s cieľom pripraviť pre prax profesionálnych odborníkov s vysokými etickými štandardmi, ktorí budú spôsobilí plniť úlohy sudcov, prokurátorov, notárov, advokátov, exekútorov, či zamestnancov verejnej správy. Vláda bude podporovať prepojenie právnického vzdelávania s aplikačnou praxou a podporí programy systematického celoživotného vzdelávania naprieč právnickými povolaniami s cieľom zvýšiť štandard profesionálneho morálne integrovaného výkonu právnického povolania.

- Vláda bude podporovať implementáciu environmentálnych politík v pôsobnosti rezortu spravodlivosti.

- V politikách rezortu justície bude vláda podporovať sociálnu kohéziu, solidaritu a inklúziu a udržiavať a rozvíjať dialóg s akademickou obcou a stavovskými organizáciami reprezentujúcimi právnické povolania, ako aj sociálny dialóg a spoluprácu s reprezentatívnymi organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov pri tvorbe legislatívy.

DEMOKRATICKÁ TVORBA A UPLATŇOVANIE PRÁVA

Vláda všestranne podporí požiadavku na demokratickú tvorbu a uplatňovanie práva. Za uvedeným účelom najmä:

- Podporí nárast kvality tvorby návrhov zákonov a ostatných právnych noriem, ako aj väčšiu stabilitu právneho poriadku.

- Podporí obnovu spoločenského dialógu pri tvorbe a schvaľovaní návrhov zákonov a ostatných právnych noriem.

POLITIKA PREVENCIE PROTI KORUPCII, INTEGRITY VEREJNÉHO SEKTORA A TRANSPARENTNOSTI

Vláda si uvedomuje, že korupcia predstavuje riziko pre stabilitu a bezpečnosť spoločnosti, podkopáva dôveryhodnosť inštitúcií a hodnoty demokracie, etické hodnoty a výkon spravodlivosti a ohrozuje ekonomický rozvoj a právny štát. Boj proti korupcii si vyžaduje celospoločenský prístup.

Vláda má na zreteli zásady riadneho spravovania vecí verejných a verejného majetku, spravodlivosti, zodpovednosti a rovnosti pred zákonom a potrebu ochraňovať integritu a podporovať kultúru odmietania korupcie.

Vláda vníma prevenciu korupcie ako priestor pre vytváranie a zdokonaľovanie systémových protikorupčných opatrení na všetkých úrovniach verejnej správy, respektíve na úrovniach všetkých orgánov verejnej moci a verejného sektora ako celku. Účinky a udržateľnosť protikorupčných opatrení by sa mali výraznejšie prejaviť nielen v znižovaní miery korupcie, ale aj zmenšovaní priestoru a príležitostí na korupciu.

Súčasne je nutné vysporiadať sa s praxou, keď pod „pláštikom boja proti korupcii“ bolo vážne zasahované do osobnej slobody, osobnej bezpečnosti, zdravia a životov uskutočňovanými nositeľmi štátnej moci. Keď v uvedenej súvislosti bolo neadekvátne veľa rozhodnutí orgánu ochrany ústavnosti o porušení základných ľudských práv. Nie zriedkavým bolo aj zneužívanie nástrojov trestného práva na politický a mocenský boj s rizikom narušenia slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti.

Za týmto účelom:

- Vláda sa zaväzuje posilňovať transparentnosť a pripraviť protikorupčnú právnu úpravu regulácie styku verejných funkcionárov s osobami zastupujúcimi záujmy jednotlivcov a organizácií; hľadať s ostatnými orgánmi verejnej moci zhodu na ústavno-právne konformnom zavedení jednotných pravidiel podávania majetkových priznaní funkcionárov vo verejnom sektore s osobitným dôrazom na elektronizáciu majetkových priznaní; všestranne podporovať uskutočnenie komplexnej analýzy aplikačných problémov s realizáciou ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a navrhnúť prijatie potrebných zmien právnej úpravy; posilnením transparentnosti legislatívneho procesu s ohľadom na zabezpečenie náležitého sociálneho dialógu, ako aj zavedením transparentných pravidiel financovania mimovládnych organizácií.

- Vláda príjme pravidlá na zabezpečenie etiky a integrity najvyšších štátnych funkcionárov v okruhu svojej pôsobnosti formou kódexu správania sa.

- Vláda bude posilňovať spoluprácu s územnou samosprávou pri zavádzaní protikorupčných pravidiel na úrovni územnej samosprávy.

- Vláda, uvedomujúc si dôležitosť odborných kapacít zameraných na prevenciu korupcie a integritu, bude personálne a materiálno-technicky podporovať rozvoj týchto kapacít, a to na rezortnej úrovni, ako aj na centrálnej koordinačnej úrovni prehlbovaním odbornej spolupráce protikorupčných koordinátorov.

- Vláda bude podporovať komunikáciu tém prevencie korupcie a integrity, a tým zabezpečovať budovanie celospoločenskej protikorupčnej kultúry.

- Vláda si uvedomuje svoje medzinárodné záväzky a partnerstvá s verejnými inštitúciami v oblasti prevencie korupcie a integrity, ktoré bude naďalej podporovať a rozvíjať.

- Vláda bude zdokonaľovať riadenie korupčných rizík na vertikálnej aj horizontálnej úrovni a vytvorí podmienky na prípravu právnej úpravy regulácie riadenia korupčných rizík. Vláda v záujme vyššie uvedených záväzkov príjme Národnú protikorupčnú stratégiu, ktorá bude založená na pilieroch ako sú zdokonaľovanie predmetnej právnej úpravy, budovanie kapacít, vzdelávanie a komunikácia v témach integrity a prevencie korupcie a riadenia korupčných rizík.