Sudca Okresného súdu Michalovce. Má dočasne pozastavený výkon sudcovskej funkcie od 16.6.2008 na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti Štefana Harabina potvrdeného Súdnou radou SR, na návrh predsedu súdu prebieha disciplinárne konanie.
Predseda Okresného súdu Michalovce JUDr. SOROČINA na podnet advokáta JUDr. Kusa dňa 3.6.2008 podal návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi súdu, ktorého je predsedom , JUDr. Stanislavovi Sojkovi za disciplinárne previnenie podľa § 116 ods.1 zák. č.385 / 2000 Z.z. , za jeho správanie, a to pre „ dôvodné podozrenie „ , že sudca mal sprístupniť obsah odvolania podaného v trestnej veci, o ktorej mal rozhodovať, známym sudcom, prokurátorom, sudcovskej rade pri OS Michalovce a JUDr. Lipšicovi , a to obsah odvolania, ktoré podal v trestnej veci advokát JUDr. KUS. Minister spravodlivosti už 10.6.2008 svojím rozhodnutím , ktoré bolo sudcovi doručené 16.6.2008 dočasne pozastavil sudcovi výkon jeho sudcovskej funkcie.
Sudca sa voči dočasnému pozastaveniu funkcie bránil a požiadal Súdnu radu SR o zrušenie rozhodnutia ministra spravodlivosti . Súdna rada uznesením z 2.7.2008 , ktoré bolo vyhlásené 3.7.2008 jeho návrhu nevyhovela. Sudca má stále, teda aj v okóbri 2009 pozastavený výkon sudcovskej funkcie a čaká na rozhodnutie disciplinárneho súdu.
V návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorý bol sudcovi doručený až po 5- tich mesiacoch, ohľadne faktu, že je dôvodné podozrenie, že sudca mal sprístupniť obsah odvolania podaného v trestnej veci známym sudcom, prokurátorom , sudcovskej rade pri OS Michalovce a JUDr. Lipšicovi, nebol navrhnutý ani označený žiadny vecný dôkaz.
Predseda súdu neskôr disciplinárny návrh ešte doplnil aj na skutok podľa § 116 ods.2 zák. č. 385 / 2000 Z.z. – ide o doplnenie návrhu zjavne po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. (Skutky uvedené v § 116 ods.1 zák.č.385 / 2000 Z.z. zákon uvádza ako dicsiplinárne previnenia , až v ods. 2 zákon vymenúvava závažné disciplinárne previnenia a až v odseku 3 zákon uvádza závažné disciplinárne previnenia n e z l u č i t e ľ n é s výkonom funkcie sudcu.)
Ďalšie fakty a okolnosti súvisiace s prípadom:
Sudca bol zaradený na trestný úsek súdu. Je bývalý prokurátor. Predseda súdu je vo vzťahu s advokátom, ktorý dal na sudcu podnet, tento advokát ho zastupoval v nedávnej minulosti v konaní, ktoré prebiehalo voči nemu pred Špeciálnym súdom a teraz ho zastupuje v jeho občianskoprávnych žalobách.
Disciplinárnemu návrhu predchádzalo preradenie sudcu na inú agendu z trestnoprávneho úseku do občianskoprávneho úseku, a to rozhodnutím predsedu súdu od 1.1.2008. Sudca sa voči preradeniu bránil a podal námietky, o ktorých rozhodovala sudcovská rada súdu. V rámci svojej obrany poukázal pred kolegami a pred sudcovskou radou na to, že rozhodoval v trestnej veci pašovania ukrajinských cigariet, v ktorej bol obhajcom vyššie uvedený advokát. V odvolaní voči rozsudku v tejto trestnej veci advokát uviedol, že sudca , ktorý je bývalý prokurátor by nemal vykonávať funkciu trestného sudcu – nič viac z obsahu predmetného odvolania „nezverejnil“ a ani inak nesprístupnil. Sudca poukázal na to, že táto veta z odvolania sa netýka skutku, nie je zákonom predpokladanou náležitosťou odvolania, a že ide o zásah do nezávislého súdnictva , pretože advokát nemá právo zasahovať do personálnych vecí súdu a navrhovať personálne zmeny na jednotlivých úsekoch súdu. Predseda súdu voči nemu potom podal návrh na začatie disciplinárneho konania za to, že sprístupnil obsah odvolania a označil jeho skutok za previnenie podľa § 116 ods.1 / Zák. č. 385/2000 Z.z
Sudca sa s opisom svojho problému obrátil na prezidenta republiky, ten jeho list zaslal predsedovi súdu, aby sa ku nemu vyjadril. Predseda súdu poslal prezidentov list advokátovi Kusovi a ten potom podal Súdnej rade SR podnet, aby pre napísanie listu prezidentovi sudcu disciplinárne stíhala. Súdna rada podnetu advokáta nevyhovela, na čo dňa 9.4.2008 predseda súdu podal návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi za skutok podľa § 116 ods. 1 a ods. 2 písm.b) (závažné disciplinárne previnenie) s návrhom na jeho odvolanie zo sudcovskej funkcie. V návrhu predseda píše : „Je predsa v zásadnom rozpore s povinnosťami sudcu a jeho etikou, aby vypisoval čo i len prezidentovi republiky.“
V prípade, ak je začaté disciplinárne konanie voči sudcovi, v ktorom sa navrhuje odňatie sudcovskej funkcie, minister spravodlivosti zvažuje, či je potrebné sudcovi aj dočasne pozastaviť výkon sudcovskej funkcie. V tomto prípade minister spravodlivosti sudcovi funkciu pozastavil, aj keď z návrhu vyplýva, že disciplinárne konanie sa voči sudcovi nevedie za skutok nezlučiteľný s výkonom sudcovskej funkcie.
O sudcovi :
Pracovný výkon sudcu bol a je porovnateľný s pracovným výkonom iných sudcov, nemal pracovné problémy , neboli na neho žiadne sťažnosti, pred podaním disciplinárnych návrhov na nedostatky v práci či v osobnom živote nebol nijak upozornený, neviedli sa voči nemu predtým žiadne disciplinárne konania.
Postoj dotknutého sudcu k veci
Všeobecne
Sudca tento postup vníma ako tlak na svoju rozhodovaciu činnosť v súvislosti s rozhodovaním v konkrétnej trestnej veci pašovania ukrajinských cigariet , v ktorej obhajca , advokát s vplyvom na predsedu súdu , navrhoval oslobodenie spod obžaloby , ale sudca obžalovaných odsúdil a následne potom obhajca v odvolaní uviedol, že sudca, ktorý je bývalý prokurátor, nemá rozhodovať trestné veci . Predseda súdu „požiadavke“ advokáta vyhovel a sudcu naozaj preložil z trestného úseku na iný úsek.
K jednotlivým aspektom disciplinárneho stíhania
1/ Preloženie sudcu zo špecializácie na trestné právo na inú agendu
Keď predseda súdu , ktorý je aj sudcom, vykonáva svoje právomoci vyplývajúce mu z funkcie predsedu súdu je predstaviteľom v ý k o n n e j m o c i . V tomto prípade výkonná moc zasiahla do nezávislosti sudcovskej funkcie najskôr tým, že sudca bol preložený zo svojej špecializácie bez predchádzajúcej náležitej odbornej prípravy . Spôsobom, akým vykonala výkonná moc toto organizačné opatrenie - preloženie sudcu z trestného úseku na iný úsek rozhodovacej činnosti súdu - výkonná moc preukázala, že cieľom opatrenia a jeho výsledkom v praxi nebolo a ani nemohlo byť zabezpečenie riadneho chodu súdu. Pritom rozvrh práce súdu je prostriedkom na to, aby sa ním zabezpečil riadny chod súdu. Predseda súdu - predstaviteľ výkonnej moci a správy súdu - zodpovedá za riadny chod súdu, preto má v rukách nástroje na organizáciu práce súdu, medzi ktoré patrí aj právomoc (po predchádzajúcom vyžiadaní si stanoviska od sudcovskej rady) vydávať rozvrh práce. Môže tiež podávať návrhy na začatie disciplinárnych konaní voči sudcom, ktorí si neplnia svoje sudcovské povinnosti. Preloženie sudcu v tomto prípade však nemohlo byť opatrením na zabezpečenie riadneho chodu súdu , pretože v takom prípade by ku preloženiu sudcu nemohlo dôjsť tak ako ku nemu došlo. Ak by cieľom opatrenia malo byť zabezpečenie riadneho chodu súdu a vytvorenie podmienok pre dodržanie účelu súdneho konania , ktorým je spravodlivé rozhodovanie v súlade s právom a v primeranej dobe , tak potom vzhľadom ku zodpovednosti , ktorú nesieme voči účastníkom súdnych konaní , by predseda súdu pri príprave svojho organizačného opatrenia najskôr musel sudcovi vytvoriť podmienky , aby sa mohol dostatočne pripraviť na zmenu špecializácie. To sa v tomto prípade nestalo. Z toho dôvodu sudca Sojka vníma opatrenie predsedu súdu za opatrenie, ktorým nesledoval zabezpečenie riadneho chodu súdu a ak áno, tak potom ho organizačne zvládol tak, že ho zrealizoval proti záujmom účastníkov súdnych konaní na úkor kvality súdneho konania, rýchlosti súdneho konania, na úkor efektívnosti súdnych konaní a zároveň ním spôsobil zásah do nezávislosti sudcovskej funkcie. Za takéto zjavné nezvládnutie riadiacej funkcie by každý predseda súdu mal niesť následky. Navyše, ak jeho organizačné opatrenia sprevádzajú pochybnosti o tom, že ich nerobil na základe interných potrieb súdu, ktorý organizačne riadi a zodpovedá za jeho chod, ale že ich robil na základe objednávky „zvonka“ (aby konkrétny sudca nerozhodoval konkrétne trestné veci , napríklad týkajúce sa pašovania ukrajinských cigariet), zakladá to ďalšie pochybnosti nielen ohľadne kvality riadiacej práce, ale aj ohľadne jeho dobrých úmyslov. Takéto pochybnosti neprospievajú dôveryhodnosti súdu a všeobecne súdnej moci v štáte.
2 / Disciplinárne konanie voči sudcovi
Sudca je vykonštruovanými disciplinárnymi konaniami stíhaný za to, že bránil nezávislosť svojej sudcovskej funkcie dovolenými prostriedkami a za to, že bránil súdnu moc pred zasahovaním výkonnej moci do nej a tiež do svojej rozhodovacej činnosti. Oboznámenie členov sudcovskej rady s vyššie popísanou časťou odvolania vo veci nemôže zakladať zodpovednosť za akékoľvek protiprávne konanie – naopak, sudca logicky pochybujúc o dobrých úmysloch predsedu súdu chcel dosiahnuť nápravu stavu, ktorý nespochybniteľne minimálne evokuje vyššie popísané úvahy.
3 / Dočasné pozastavenie sudcovskej funkcie sudcu od 16.6.2008 doteraz
Výkonná moc, minister spravodlivosti dočasne pozastavil sudcovi výkon sudcovskej funkcie na dobu do skončenia disciplinárneho konania, v ktorom sa posúdi , či sudca skutočne spáchal skutky, za ktoré je obvinený. Zákon skutky, z ktorých je sudca obvinený nekvalifikuje ako skutky, ktoré sú nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie.
Ak minister napriek tomu sudcovi výkon funkcie dočasne pozastavil, sudca (v súlade napr. s verejne prezentovaným názorom bývalého sudcu Ústavného súdu Juraja Babjaka) v jeho rozhodnutí vidí zásah výkonnej moci do vykonávania sudcovskej funkcie, a teda aj zásah výkonnej moci do moci súdnej, voči ktorej sa zatiaľ neúspešne bráni.