Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave. Na návrh predsedníčky Krajského súdu v Bratislave prebieha od 15.7.2008 proti nej disciplinárne konanie. Na základe rozhodnutia vtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina má pozastavený výkon funkcie.
Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave JUDr. Gabriela Šimonová podala dňa15.7.2008 návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudkyni, v ktorom tvrdí, že sudkyňa sa dopustila závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods.1 písm. a v spojení s ods.2 písm. b zákona č. 385 / 2000 Z. z. s návrhom na jej odvolanie z funkcie sudkyne , pretože sudkyňa ako predsedníčka senátu v pridelenej veci neumožnila na pojednávaní 14.6.2007 účastníkovi konania vyhotoviť zvukový záznam z pojednávania a v inej veci pridelenej veci sudkyňa opätovne neumožnila účastníkovi na pojednávaní 11.októbra 2007 vyhotoviť zvukový záznam z pojednávania. Predsedníčka súdu neskôr ešte rozšírila návrh na začatie disciplinárneho konania podaním zo dňa 9.2.2009 o skutok podľa § 116 ods.1 písm. a v spojení s ods.2 písm. b zák. č, 385 / 2000 Z. z., ktorého sa sudkyňa podľa navrhovateľky dopustila tým, že v pridelenej veci na pojednávaní dňa 14.6.2007 nezaprotokolovala námietku zaujatosti účastníka a neodročila pojednávanie za účelom predloženia spisu nadriadenému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti , naopak na tomto pojednávaní rozhodla v merite veci . Sudkyňa má dočasne pozastavený výkon sudcovskej funkcie od 18.7. 2008 na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti JUDr. Štefana Harabina.
Sudkyňa sa bráni tým, že žiadneho zo skutkov sa nedopustila. Dňa 14. 6. 2007 v čase, keď ešte iba zisťovala pred začatím pojednávania , či nedošlo medzi účastníkmi konania ku uzavretiu mimo súdnej dohody, vzniesol účastník konania požiadavku urobiť si zvukový záznam. To mu sudkyňa v tomto štádiu, teda pred začatím samotného pojednávania nedovolila, pričom účastník konania nerešpektoval usmernenie sudkyne a preto o tom vykonala záznam do súdneho spisu. Súd potom pojednávanie otvoril a o veci rozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým tento súd prvého stupňa zaviazal vyššie uvedeného účastníka na zaplatenie čiastky 5 918,70 Sk.
V ďalšej pridelenej veci 11.10. 2007 navrhovateľ vzniesol požiadavku nahrávať pojednávanie hneď pri vstupe do pojednávacej miestnosti v čase, kedy ešte nebolo vykonané ani zisťovanie prítomnosti účastníkov konania, teda zisťovanie toho, kto sa na pojednávanie dostavil. Preto navrhovateľovi oznámila, že zatiaľ mu nahrávanie umožnené nie je a takto to uviedla v zápisnici o pojednávaní .
Vyššie uvedená námietka zaujatosti v deň pojednávania dňa 14.6.2007 v súdnom spise nebola, nakoľko na pojednávaní ju účastník konania nevzniesol - preto nebol dôvod na odročenie pojednávania a na predloženie spisu na rozhodnutie o námietke. Pravda je taká, že dňa 19.6.2007 jej predsedníčka krajského súdu postúpila podanie z 15.6.2007, ktoré sa nachádza v spise na č. l. 131 (žurnalizované po zápisnici z hlavného pojednávania). Z podania vyplýva, že sťažovateľ podal svoju písomnú námietku predsedníčke krajského súdu dňa 15.6.2007, teda deň po pojednávaní, na ktorom súd vo veci rozhodol a toto podanie predsedníčka súdu postúpila do súdneho spisu dňa 19.6.2007. Sudkyňa navrhuje na skutočnosť, že námietka nebola prednesená na ústnom pojednávaní vypočuť ako svedkov všetky osoby, ktoré boli na pojednávaní prítomné, vrátane sťažovateľa.
O sudkyni :
Senát odvolacieho súdu , v ktorom pôsobí predsedníčka senátu JUDr. Anna Benešová patrí medzi senáty s najvyšším pracovným výkonom. Sudkyňa je sudkyňou 36 rokov, po celú dobu až doteraz bola počas svojej sudcovskej kariéry vždy dobre hodnotená za výborné pracovné výsledky. Nebola nikdy upozornená na nedostatky vo svojej práci , či na nevhodné správanie sa v osobnom živote, nebola nikdy napomínaná, či disciplinárne stíhaná.
Postoj dotknutej sudkyne k veci :
Všeobecne
Sudkyňa uviedla vo svojich písomných vyjadreniach , že pred podaním disciplinárneho návrhu predsedníčka krajského súdu postupovala tak, že podala návrh bez prejednania s dotknutými účastníkmi konania, s dotknutými sudcami, pretože na obidvoch pojednávaniach rozhodoval senát skladajúci sa z troch sudcov krajského súdu. Podanie návrhu považuje za účelové a premyslené. Cieľom iniciátorov takéhoto postupu voči nej bola snaha, aby jej bol dočasne pozastavený výkon sudcovskej funkcie a z toho dôvodu aby nemohla ďalej pokračovať v rozhodovaní vo veciach, v ktorých účastníkom konania bol vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin . Predsedníčka súdu predtým ako podala tento disciplinárny návrh podľa sudkyne neprípustným spôsobom zasahovala do rozhodovacej činnosti senátu v jednej z týchto vecí , o čom chce podrobnejšie vypovedať až pred disciplinárnym súdom. Sudkyňa vo svojom vyjadrení uvádza, že v jednej z vecí, v ktorej bol účastníkom konania JUDr. Štefan Harabin mala vytýčený termín pojednávania na 3.7.2008. Štefan Harabin ju ako účastník konania ju namietal a v námietke uviedol, že o sudkyni on ako minister spravodlivosti prešetruje sťažnosť a z tohoto dôvodu môže byť sudkyňa zaujatá. V námietke sa odvolal na sťažnosť, ktorá podľa vedomostí sudkyne bola už dávnejšie dvakrát vybavená ako nedôvodná. Sudkyňa si po prevzatí rozhodnutia o dočasnom pozastavení sudcovskej funkcie uvedomila, že podaním námietky v súdnom konaní , podľa nej išlo iba o získanie času na to, aby ju bolo možné vyradiť z rozhodovania v tejto veci podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania.
Postup voči sudkyni, ktorý sa skončil podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania sa na krajskom súde začal na základe podnetu na začatie disciplinárneho konania , ktorý bol súdu doručený z ministerstva spravodlivosti dňa 19.6.2008. Následne 15.7.2008 bol potom na sudkyňu podaný predmetný disciplinárny návrh a 18.7.2008 jej bolo doručené rozhodnutie ministra spravodlivosti, ktorým jej dočasne do skončenia disciplinárneho konania pozastavil výkon sudcovskej funkcie.
Sudkyňa poukazuje na paradox, že minister Hrabin , ju ako sudkyňu namietal v konaní pre zaujatosť z dôvodu, že on rozhodoval o (dávno vybavenej) sťažnosti a sám sa ako orgán výkonnej moci, ktorý bol účastníkom súdneho konania, v ktorom rozhodovala sudkyňa , v rozhodovaní o nej necítil byť zaujatý.
Poukazuje aj na rozdielny prístup v posudzovaní totožného skutku (možnosti použitia zvukového zariadenia účastníkom konania na pojednávaní) u iných disciplinárne stíhaných sudcov, ktorí nedostali žiadne, prípadne iba symbolické tresty .
K jednotlivým aspektom disciplinárneho stíhania
1 / Disciplinárny návrh, postup orgánu oprávneného podať disciplinárny návrh, postup predsedníčky krajského súdu
Skutky, ktorých sa podľa návrhu mala sudkyňa dopustiť nie sú skutkami, ktoré zákon určuje ako skutky nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie. Napriek tomu bol sudkyni za ne navrhnutý najvyšší možný trest.
Predsedníčka súdu , reprezentantka v ý k o n n e j m o c i , pred podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania napriek tomu, že návrh sa mal týkať uznávanej sudkyne s dobrou povesťou a s dobrým pracovným výkonom , zásadovej, použila voči nej neobvyklý postup , ktorý spočíva v tom, že bez náležitého predchádzajúceho zisťovania okolností , na ktoré sudkyňa poukazovala a ktoré si mohla predsedníčka súdu overiť napr. vypočutím ostatných osôb prítomných na pojednávaniach, podala sudkyni návrh na začatie disciplinárneho konania .
Tento postup predsedníčky súdu môže súvisieť s tým, že možno návrh na začatie disciplinárneho konania nevypracovala ona , pretože v jeho záhlaví je uvedené ministerstvo spravodlivosti a nie krajský súd , ale to nič nemení na tom, že voči sudkyni sa nepostupovalo obvyklým spôsobom.
Pri navrhovaní výšky trestu za skutok zo spáchania ktorého je sudkyňa podozrivá sa sudkyni dostalo nerovnakého zaobchádzania.
V prípade inej sudkyne za skutok, že nepovolila nahrávanie pojednávania nebol tento skutok posúdený ako skutok, pre ktorý má byť sudkyňa zbavená sudcovskej funkcie.
2/ Dočasné pozastavenie výkonu sudcovskej funkcie
Sudkyňa má pozastavený výkon sudcovskej funkcie za podozrenie, že spáchala skutok, ktorý podľa zákona nie je skutkom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom sudcovskej funkcie.
Vidíme tu konflikt záujmov. O návrhu , ktorým bol sudkyni dočasne pozastavený výkon jej sudcovskej funkcie rozhodol účastník súdneho konania , v ktorého veci mala sudkyňa rozhodnúť.
Účastník súdneho konania , ktorý bol v čase súdneho konania vo funkcii ministra spravodlivosti ako minister spravodlivosti postupoval tak, že podal z titulu svojej ministerskej funkcie predsedníčke súdu podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni a je možné, že na ministerstve spravodlivosti návrh na začatie disciplinárneho konania aj vypracovali, keďže na listine je v záhlaví uvedené označenie ministerstva. Po podaní návrhu na začatie disciplinárneho konania účastník súdneho konania ako minister spravodlivosti rozhodol tak, že sudkyni dočasne pozastavil výkon sudcovskej funkcie.