Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave. Na  návrh ministra spravodlivosti Štefana Harabina prebieha voči sudkyni disciplinárne konanie.

Minister spravodlivosti na základe podnetu sudcu Juraja Polku podal dňa 10.9.2008 návrh na začatie disciplinárneho konania proti  sudkyni Krajského súdu v Bratislave JUDr. Darine Kuchtovej , pretože že sa  previnila tým, že porušila základné povinnosti sudcu podľa § 30 ods. 1 zákona č. 385/ 2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov  zdržať sa v občianskom živote všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu.

Skutok mala podľa navrhovateľa spáchať „ pretože v trestnom konaní obžalovaných Zity Sujovej a PhDr. Evy Koperovej vedenom na Okresnom súde Bratislava I. Pod spisovou značkou6 T 47/07 pre trestné činy ohovárania podľa § 206 ods.1,2 Tr. zák, 7. decembra 2007 vypovedala na hlavnom pojednávaní ako svedkyňa , pričom v rámci tohto výsluchu uviedla  nepravdivé skutočnosti a hodnotiace úsudky týkajúce sa výkonu funkcie predsedu Okresného súdu JUDr. Pavla Polku v období rokov 1997 – 1999, čím výrazne zasiahla do osobnostnej sféry menovaného. Podľa navrhovateľa sa tým dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods.1 písm. a zák. č. 385 / 2000 Z. z. a za to jej navrhovateľ navrhol trest zníženie funkčného platu o 15 % na dobu troch mesiacov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako disciplinárny súd  12.februára 2009 ako prvostupňový súd rozhodol tak, že  za skutok uznal sudkyňu vinnou v celom rozsahu, ale  upustil od potrestania. Vec je v štádiu odvolania.

Sudkyňa v rámci svojej obrany poukazovala a poukazuje na to, že   vypovedala ako svedkyňa v trestnom konaní , čím plnila svoju zákonnú aj občiansku povinnosť. Ako svedkyňa bola súdom  riadne predvolaná pred súd, aby v súdnom konaní podala svedeckú výpoveď, v ktorej odpovedala na otázky súdu, aj prokurátora podľa pravdy. Nemala žiadny  zákonný dôvod, pre ktorý by súdu mohla  podanie svedeckej výpovede odmietnuť. Sudkyňa tvrdí, že za splnenie svojej  zákonnej a občianskej povinnosti svedčiť na súde nemôže byť postihovaná podľa zákona o sudcoch a prísediacich. Je priam absurdné stíhať niekoho za skutok, že sa v občianskom živote nezdržal svedeckej výpovede, hoci na zdržanie sa výpovede neexistoval zákonný dôvod. Sudkyňa tiež poukazovala na to, že nebola stíhaná ani odsúdená za krivú výpoveď, čo je trestný čin,  hoci takýto podnet bol príslušnému orgánu podaný, pričom tento konanie o ňom právoplatne ukončil jeho odmietnutím, pretože  bol nedôvodný. Navrhovateľ  teda bez akejkoľvek právne relevantnej skutočnosti  a v rozpore s faktami v návrhu skonštatoval, že jej svedecká výpoveď bola nepravdivá a z tohoto  (výlučne svojho) konštatovania v disciplinárnom návrhu  vychádzal.    Sudkyňa poukazovala na to, že  sudca Polka v minulosti v súvislosti s jej výpoveďou v trestnom konaní  podal aj občianskoprávnu žalobu, ktorou sa domáhal ochrany svojej osobnosti, ale potom ju ako zrejme nedôvodnú zobral späť. Poukázala na to, že  disciplinárny súd nemôže v rámci svojho konania o disciplinárnom návrhu  vo veci tvrdenia o krivej (nepravdivej) výpovedi nahradiť trestný súd, a rovnako to nemôže urobiť ani vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že touto svojou výpoveďou sudkyňa zasiahla do osobnostnej sféry sudcu Polku , pretože o tom či sa tak naozaj stalo môže tiež rozhodnúť iba súd v občianskoprávnom spore a nie disciplinárny súd (takúto vec nemôže a ani nesmie riešiť ani ako predbežnú otázku. Sudkyňa „z opatrnosti“ namietala aj premlčanie možnosti disciplinárneho stíhania.

O sudkyni :

Sudkyňa má veľmi dobré pracovné výsledky, patrila a patrí medzi sudcov, ktorí aktívne pracovali v Združení sudcov Slovenska , ktorí počas mnohých rokov najskôr  presadzovali súdnu reformu, ktorú neskôr v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti aj  realizovali. Bola predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave , ktorú z funkcie odvolal navrhovateľ minister spravodlivosti JUDr. Štefan Harabin ihneď po svojom nástupe z pozície sudcu do ministerskej funkcie.

Postoj dotknutej sudkyni k veci

Všeobecne
Svoje disciplinárne stíhanie dáva sudkyňa do súvislosti s tým, že po  nástupe do ministerskej funkcie vyšiel minister v ústrety svojmu priateľovi JUDr. Polkovi , a takto sudkyňu trestajú za jej predchádzajúce aktivity. Vníma to tak, že podľa nej ide o  zneužitie právomocí zverenej  orgánu výkonnej moci jej predstaviteľom ministrom  na to, aby ju prostredníctvom disciplinárneho konania na základe vykonštruovaného obvinenia a priam šikanoval.

K jednotlivým aspektom disciplinárneho stíhania

1/ Disciplinárne konanie voči sudkyni
V tomto prípade reprezentant   v ý k o n n e j  m o c i použil svoje oprávnenia  podať návrh na začatie disciplinárneho konania v rozpore so zákonom , pretože návrh podal na základe podnetu JUDr. Polku, ktorý sa týkal správania sa sudcu v jeho občianskom živote.  Podľa § 69 ods. 3,5 zák. č. 757 / 2004 Z .z  takýto podnet vybavuje sudcovská rada príslušného súdu, takýto podnet musí byť prerokovaný s dotknutým sudcom, pričom podľa § 72 ods. 1 písm. d) tohoto zákona  ministerstvo vybavuje sťažnosti a podnety len v tom prípade, ak tak ustanovuje tento zákon - teda . zákon č. 757 / 204 Z. z. Tento zákon však  pre prípad podnetu na sudcu za správanie sa sudcu mimo jeho rozhodovacej činnosti  ministerstvu spravodlivosti ani ministrovi možnosť vybavovanie takéhoto podnetu nestanovuje, pričom na štátne orgány sa vzťahuje ústavnoprávny režim čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Za správanie sa sudcu mimo jeho rozhodovacej činnosti môže na základe podnetu po jeho prešetrení  podať návrh na začatie disciplinárneho konania sudcovská rada súdu, na ktorom sudca pôsobí.  Týmto postupom minister zasiahol bez zákonného oprávnenia do  nezávislosti súdnej moci.

Z okolností prípadu vyplýva, že minister (pôvodne trestný sudca), ktorý v podnete tvrdí , že sudkyňa svojou výpoveďou pred súdom v trestnom konaní zasiahla do osobnostnej sféry  iného sudcu, je toho názoru, že  svedkyňa - sudkyňa sa mala v súdnom konaní zdržať svedeckej výpovede  iba preto, aby nezasiahla do osobnostnej sféry iného sudcu. To dotknutá sudkyňa považuje nielen za absurdný, ale aj nebezpečný výklad práva. Takýto výklad práva a na jeho základe aj jeho aplikácia v praxi  totiž umožňuje vytvorenie  skupiny nedotknuteľných ľudí – sudcov , voči ktorým iní sudcovia nebudú môcť  napríklad v trestných veciach svedčiť len na základe stavovskej príslušnosti , ktorá tým bude bez akejkoľvek logiky a zákonného podkladu postavená nad iné zákonné povinnosti.

Ak tí, ktorí sú nadaní kompetenciami štátnej moci takto uvažujú a takto používajú právo, je to pre spoločnosť mimoriadne závažný signál a mala by urobiť opatrenia - a to nielen v záujme dotknutej sudkyne, ale aj vo vlastnom záujme.