Sudca Okresného súdu vo Veľkom Krtíši. Má dočasne pozastavený výkon sudcovskej funkcie na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti Štefana Harabina, pozastavenie bolo potvrdené Súdnou radou SR, od 9.3.2009, prebieha disciplinárne konanie na základe podania predsedu krajského súdu.
Návrh na začatie disciplinárneho konania podal predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Ján Bobor dňa 9.3.2009. Podľa navrhovateľa sa sudca dopustil závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods.1 písm. a) v spojení s § 116 ods.2 písm. e) zák. č. 385/2000 Z. z. tým, že v pridelenej exekučnej veci nekonal v období od 18. augusta 1999 až do 18. apríla 2006 , napriek tomu, že už 16.augusta 1999 súdny exekútor doručil súdu námietky povinného. Vo veci začal konať tak, že bez rozhodnutia o námietkach exekútorský spis pripojený k exekučnému súdnemu spisu vrátil exekútorovi bez rozhodnutia o námietkach, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia ,za ktoré mu navrhovateľ navrhol trest – odvolanie z funkcie sudcu.
Minister spravodlivosti 9.3.2009 rozhodnutím dočasne pozastavil sudcovi výkon jeho sudcovskej funkcie. Sudca bol predvolaný na Krajský súd do Banskej Bystrice a podpredseda Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Hrabovský mu dňa 11.3.2009 rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu sudcovskej funkcie doručil.
K návrhu sudcu zo dňa 24.3.2009, ktorým žiadal Súdnu radu SR o zrušenie rozhodnutia ministra o dočasnom pozastavení výkonu sudcovskej funkcie rada zasadala až 30.4.2009 a návrh nezískal dostatočný počet hlasov. O opakovanom návrhu sudcu zo dňa 9.6.2009, ktorým žiadal súdnu radu o zrušenie rozhodnutia ministra spravodlivosti Harabina rada rozhodovala 14.7.2009, návrh opätovne nezískal potrebný počet hlasov a pozastavenie výkonu funkcie sudcu tak ostáva v platnosti. List, ktorým mu to rada oznámila podpísal predseda rady Štefan Harabin, ktorý je tou istou osobou , ktorá predtým ešte vo funkcii ministra spravodlivosti o dočasnom pozastavení výkonu sudcovej funkcie rozhodla.
Sudca sa v disciplinárnom konaní bráni tým, že z obsahu súdneho spisu, ktorého stránky sú zažurnalizované podľa časového sledu jednotlivých podaní a úkonov vyplýva, že námietka bola podaná až 26.4.2006 a nie ako tvrdí navrhovateľ 16.8.1999. Námietky sa po prijatí súdom zapisujú do súdneho registra , pretože ide o návrh na začatie konania o námietke. Rovnako ako zo súdneho spisu, aj zo súdneho registra vyplýva, že námietka 16.8.1999 súdu podaná nebola, pretože nie je v registri zaregistrovaná. Podľa zákona o námietke v exekučnom konaní nerozhoduje sudca. Sudca „z opatrnosti“ namietal aj premlčanie lehoty na podanie návrhu na disciplinárne stíhanie. Sudca poukazuje v rámci obrany aj na to, že po celú dobu od roku 1999 nepodal exekútor, ani oprávnený sťažnosť na to, že súd nekoná o námietke, čo nepriamo svedčí o tom, že nebola podaná, lebo v opačnom prípade by takýto nestarostlivý postup exekútora bol naozaj neobvyklý. Poukazuje na to, že exekúcia pokračuje, povinný má majetok a po opakovanom vykonaní dražby je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného v plnom rozsahu, aj trovy exekúcie , takže doposiaľ nikomu nevznikla žiadna ujma. Uvádza, že vo veci neboli zistené prieťahy ani previerkovou činnosťou predsedu súdu, ani revíznym orgánom a že žiadny na to zo zákona oprávnený orgán doposiaľ zákonným spôsobom v rámci svojich právomocí nekonštatoval prieťahy v tomto konaní . Týmto orgánom je predseda okresného súdu, Ústavný súd SR a Európsky súd pre ľudské práva.
Dôkaz - súdny spis , ktorý má slúžiť na preukázanie sudcových tvrdení bol ako vyšlo najavo na pojednávaní pred disciplinárnym súdom v čase disciplinárneho konania na ministerstve spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti ako orgán v ý k o n n e j m o c i si môže súdny spis zo súdu vyžiadať iba z dôvodov stanovených v zákone 757/2004 Z. z. a v zákonom stanovených prípadoch a na zákonom stanovený čas 30 dní. V tomto prípade ministerstvo spis v rozpore so zákonom z nejasného dôvodu zadržiavalo po dobu niekoľkých mesiacov. Súdny register, ktorým preukazoval sudca pravdivosť svojej obrany , že námietka súdu nebola podaná tak ako to tvrdí navrhovateľ, k dispozícii disciplinárny súd mal.
O sudcovi :
Je sudcom od roku 1985, má mimoriadne dobré pracovné výkony, má povesť slušného človeka, vo svojom okolí požíva vážnosť. Pôsobil v Združení sudcov Slovenska pri presadzovaní potrieb súdnej reformy, a neskôr aj pri jej praktickej realizácii. Bol predsedom súdu vo Veľkom Krtíši od roku 1993 do roku 2006, kedy ho okamžite po svojom nástupe do ministerskej funkcie z funkcie predsedu súdu odvolal vtedajší minister Štefan Harabin, dnešný predseda Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR. Vo veciach , ktoré boli tomuto sudcovi pridelené na prejednanie a rozhodnutie mu neboli zistené prieťahy v konaní , aj keď sa takéto zisťovania robili. V Okresnom súde Veľký Krtíš bola v roku 2008 vykonaná revízna kontrola za predchádzajúcich päť rokov, ktorá nezistila u sudcu Růžičku v jeho práci žiadne pochybenia.
Postoj dotknutého sudcu k veci
Všeobecne
Sudca považuje postup orgánov výkonnej moci voči sebe za cielený tlak na jeho osobu a jeho rodinu, za prostriedok, aby mu mohli byť odňaté niektoré zaujímavé veci, v ktorých mal rozhodovať, aj za vybavovanie si účtov za jeho predchádzajúce pôsobenie vo funkcii predsedu súdu .
K jednotlivým aspektom disciplinárneho stíhania
1 / Dočasné pozastavenie sudcovskej funkcie
Minister , predstaviteľ v ý k o n n e j m o c i rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu sudcovskej funkcie v ten istý deň ako bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania , ktorého predmetom je skutok - podozrenie z prieťahov v konaní v jedinej veci. Tento skutok, aj keby sa stal (navyše takto ojedinele a v jedinej zo všetkých vecí, ktoré sudca vybavoval a vybavuje), nie je podľa zákona skutkom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. Minister ako predstaviteľ výkonnej moci použil inštitút dočasného pozastavenia výkonu sudcovskej funkcie v rozpore s účelom tohto inštitútu a zabránil tak vo vykonávaní sudcovskej funkcie sudcovi, ktorý nie je podozrivý zo spáchania skutku nezlučiteľného s výkonom sudcovskej funkcie a navyše sudcovi, ktorý podáva pracovné výkony minimálne porovnateľné s výkonmi ostatných sudcov v SR, ktorí vybavujú rovnkú agendu ako tento sudca. Minister bez opory v zákone a bez presvedčivých logických argumentov zasiahol do výkonu súdnictva. Spôsobil, že na dotknutom súde – jednom z najmenších v republike, teraz pracuje o jedného sudcu menej. Minister dosiahol , že sudca nebude rozhodovať vo veciach, ktoré mu boli pred zásahom ministra pridelené na rozhodnutie, pretože tieto veci mu boli odňaté. Tento zásah výkonnej moci je hrubým zásahom do súdnej moci , ktorý bol vykonaný v rozpore s účelom zákona a neadekvátne vo vzťahu ku skutku, z ktorého je sudca podozrivý. Navyše je kontraproduktívny, pretože paradoxne sudca je stíhaný za domnelý prieťah v jedinom súdnom konaní a po zásahu ministra nebude konať v niekoľkých desiatkach iných súdnych konaní, v ktorých doteraz bez prieťahov plynule konal.
Tento zásah výkonnej moci môže mať dopad na právo účastníka konania na zákonného sudcu , pretože mu ho odňal.
2 / Disciplinárne konanie
Návrh na začatie disciplinárneho konania nepodala na to v prvom rade kompetentná osoba , a to predsedníčka okresného súdu. Záujem o podanie návrhu na začatie disciplinárneho stíhania „prišiel na súd zhora“. Podľa zák. č. 757 / 2004 Z. z. o sťažnosti podanej na prieťahy v konaní rozhoduje predseda príslušného súdu, ak je sťažovateľ nespokojný s vybavením sťažnosti môže požiadať o preskúmanie jej vybavenia nadriadený súd a to za súdny poplatok. Ak je sťažnosť na prieťahy v konaní podaná inému orgánu tento ju musí postúpiť orgánu, ktorý je v zákone na jej vybavenie určený, teda v tomto prípade predsedovi príslušného okresného súdu. Na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši sťažnosť na prieťahy súdu v tomto súdnom konaní nebola podaná, ani mu nebola postúpená na vybavenie. Na žiadosť predsedu krajského súdu sa predsedníčka súdu mala vyjadriť k prieťahom v tomto konaní, vyjadrila sa a potvrdila, že prieťahy nezistila , a preto návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi Růžičkovi nepodala. V krátkom čase po tomto jej stanovisku sa vzdala funkcie predsedníčky súdu. Návrh na začatie disciplinárneho konania podal predseda nadriadeného krajského súdu . Na základe čoho sa predseda krajského súdu o tento prípad vedený pred Okresným súdom vo veľkom Krtíši začal zaujímať je dodnes záhadou – neexistuje žiadny podnet, sťažnosť, či iné podobné zadokumentované avízo prieťahov v konaní . Rovnakou záhadou je aj to, na základe čoho je predmetný spis na ministerstve spravodlivosti. Dôvody neboli zverejnené, aj keď sudca na to poukázal, žiadal a žiada o vysvetlenie.
Orgán v ý k o n n e j m o c i nadriadeného súdu - predseda krajského súdu porušil prirodzenú subordináciu a hierarchizáciu postupov, keď sám vykonal právomoc zákonom zverenú predsedovi súdu nižšieho stupňa vo vzťahu ku prejednaniu upozornenia, sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní, pričom doteraz takéto upozornenie predložené nebolo.
Nemožno mať pochýb o tom, že svoj postup predseda krajského súdu koordinoval s postupom ministra spravodlivosti. O tom svedčí skutočnosť, že v ten istý deň ako predseda krajského súdu podal do podateľne najvyššieho súdu návrh na začatie disciplinárneho konania na sudcu Růžičku , ktorý musí dať na vedomie ministrovi spravodlivosti , minister rozhodol o dočasnom pozastavení jeho sudcovskej funkcie. Z praxe vieme, že takéto tempo rozhodovania nie je bežným postupom.
Vo vzťahu ku sudcovi Růžičkovi nepoužila v ý k o n n á m o c bežný a bežne zaužívaný postup, a okrem toho s ním nezaobchádzala rovnako ako s inými sudcami, u ktorých zistila podozrenie z prieťahov v jedinom súdnom konaní. Bežným (a zároveň aj slušným a právo na spravodlivý proces rešpektujúcim) postupom je, že sudca sa ku takémuto zisteniu môže vyjadriť, že dostane čas na nápravu, ak sa skutočne prieťahy zistia , prípadne, že sa podozrenie z prieťahov odmietne, ak prieťahy neboli zistené. Sudcovi Růžičkovi sa takéhoto zaužívaného, slušného a zákonného postupu nedostalo. Nebol požiadaný o vysvetlenie, nebol konfrontovaný so zistením ani s podozreniami kladenými mu za vinu, ale hneď za naozaj minimálne zvláštnych okolností mu bolo doručené rozhodnutie ministra o dočasnom pozastavení jeho sudcovskej funkcie a až následne aj návrh na začatie disciplinárneho konania.
Podľa názoru sudcu ide aj v tomto prípade o neoprávnený zásah výkonnej moci do moci súdnej .
Ochranu sudcovi neposkytla ani Súdna rada SR , ktorá dňa 14.7.2009 rozhodovala o zrušení rozhodnutia ministra Harabina o dočasnom pozastavení sudcovskej funkcie sudcovi Růžičkovi, teda rozhodovala o žiadosti sudcu v čase , keď jej predsedom už bol bývalý minister Štefan Harabin.