Sudca Najvyššieho súdu SR. Má Súdnou radou SR dočasne pozastavený výkon sudcovskej funkcie , prebieha disciplinárne konanie na návrh Súdnej rady SR  z 8. 9.2009.

Návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi  podal orgán súdnej moci - Súdna rada SR. Pre ilustráciu nasleduje zápisnica ohľadne tohto bodu tak ako je uverejnená na Internete na stránke Súdnej rady SR.
„Program rokovania na základe návrhu členky súdnej rady bol rozšírený o tieto body:
1. návrh Súdnej rady Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, JUDr. Petrovi Paludovi
K návrhu sa pripojila väčšina všetkých členov súdnej rady.
2. návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu JUDr. Petrovi Paludovi dnešným dňom. K návrhu sa pripojila väčšina všetkých členov súdnej rady.“

Z textu zápisnice sa nemožno dopátrať meno „členky súdne rady“, ani toho, či návrh a uznesenie o pozastavení funkcie v tom okamihu už boli aj písomne spracované, ale logicky možno predpokladať, že áno, nakoľko ešte v ten deň okolo obeda boli doručené Dr. Paludovi, ktorý sa okamžite mal vysťahovať z budovy. I keď nie je možné vylúčiť, že „členka súdnej rady“ návrh aj uznesenie osobne spracovala, vzhľadom k situácii sa javí oveľa logickejšou verzia, že predmetné dokumenty fakticky na rokovanie predložil predseda súdnej rady JUDr. Štefan Harabin, ktorý návrh nielenže  rade s najväčšou pravdepodobnosťou predložil, ale po odhlasovaní návrhu súdnou radou ho ako jej predseda aj podpísal. Z návrhu pritom vyplýva, že JUDr. Štefan Harabin má byť v konaní skutkom, za ktorý má byť sudca stíhaný, poškodený. Sudca je obvinený, že porušil základné povinnosti sudcu uvedené v § 30 ods.1, ods. 2 písm. a)/ a f) zák. č. 385 / 2000 Z. z. pretože sa v občianskom živote nezdržal všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.

Správanie, ktorého sa mal podľa navrhovateľa sudca zdržať je popísané ako „najmä  to, že podal na predsedu najvyššieho súdu , ktorý je zároveň aj predsedom súdnej rady  trestné oznámenie , a to opakovane a tiež to,  sa mal vyjadriť, že na najvyššom súde sú aj sudcovia, ktorých možno ovplyvniť aj inak než zákonným spôsobom“.

Sudca v konaní navrhuje vylúčenie všetkých sudcov disciplinárnych senátov v SR, namieta zaujatosť disciplinárneho senátu, poukazuje na procesný nedostatok, že návrh na začatie disciplinárneho stíhania podpísal za navrhovateľa predseda Súdnej rady SR JUDr. Štefan Harabin, ktorý je zároveň poškodeným a teda osobou, ktorá je v pozícii navrhovateľa osobou vylúčenou z disciplinárneho konania. Uvádza, že tento návrh nie je možné prijať, pretože je podaný vylúčenou osobou a z tohto dôvodu navrhuje vec vrátiť súdnej rade, aby nedostatok odstránila. Ďalej navrhuje prerušiť konanie  do právoplatného skončenia eventuálneho trestného konania, nakoľko ak by bolo pravdou, že iného lživo obvinil, dopustil by sa trestného činu – odpoveď na otázku lživosti či nelživosti trestného oznámenia totiž je potrebné prioritne riešiť v trestnom konaní a disciplinárne konanie na takúto otázku nemôže odpovedať ani v rámci riešenia predbežnej otázky. Uvádza, že na JUDr. Štefana Harabina , resp. na neznámeho páchateľa podal trestné oznámenie  a že obsahom tohto trestného oznámenia sa mal podľa navrhovateľa dopustiť závažného disciplinárneho previnenia, preto  podľa neho treba počkať na výsledok trestného konania, lebo až z neho bude zrejmé, či je trestné oznámenie zavádzajúce a lživé, ako to tvrdí navrhovateľ v disciplinárnom návrhu. Sudca  tiež tvrdí, že ak je problém s možnosťou podania trestného oznámenia sudcom na kolegu, pretože ide o výklad ústavných noriem týkajúcich sa základných práv a slobôd, ktorých výklad prináleží jedine ústavnému súdu, je potrebné, aby disciplinárny súd konanie prerušil a aby požiadal o zaujatie stanoviska Ústavný súd SR. Sudcov názor je však jednoznačný - za podanie trestného oznámenia nie je možné nikoho brať na zodpovednosť  okrem prípadu, ak sa v trestnom konaní  preukáže , že bolo lživé v úmysle privodiť inému trestné stíhanie. Táto situácia zatiaľ nenastala. Sudca uvádza, že ani jedného z dvoch skutkov, ktorých sa mal podľa navrhovateľa dopustiť sa nedopustil. Naviac v prípade prvého skutku ide iba o ničím nepodložené domnienky  autora disciplinárneho návrhu a v prípade druhého skutku sú v návrhu uvedené nepravdy, pretože navrhovateľ mu vložil do úst slová, ktoré  sudca nevyriekol čo dokladá textom článku , ktorý bol uverejnený v denníku SME 20.augusta 2009.  Poukazuje na právo na názor, čo aj kritický  a na rozsudky ESĽP.

O sudcovi :

Je sudcom Najvyššieho súdu SR, pracuje na trestnom úseku súdu , kvalifikovaný odborník s dobrým  pracovným výkonom, zastupoval na veľmi dobrej úrovni SR  v EUROJUSTE , z tejto funkcie ho odvolal Štefan Harabin po tom ako sa stal ministrom spravodlivosti.

Postoj dotknutého sudcu k veci

Všeobecne
Postup súdnej rady pod vedením JUDr. Štefana Harabina si vysvetľuje tým, že  už v minulosti , keď bol JUDr. Śtefan Harabin tiež vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu SR patril medzi kritikov jeho riadiacej práce a metód, ktoré vtedy pri riadení súdu používal a podal na neho trestné oznámenia. 

K jednotlivým aspektom disciplinárneho stíhania

1 / Dočasné pozastavenie výkonu sudcovskej funkcie
Pozastavenie výkonu funkcie súdnou radou je v tomto prípade neoprávneným zásahom do výkonu súdnej moci, pretože skutky, z ktorých je podľa navrhovateľa disciplinárneho konania podozrivý sudca Paluda nie sú skutkami, ktoré sú podľa zákona nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie. Inštitút dočasného pozastavenia výkonu sudcovskej funkcie bol aj v tomto prípade použitý v rozpore s jeho zákonným účelom a nesleduje ho. Sudca je vyradený z  rozhodovacej činnosti iba preto, lebo predseda súdu a súdnej rady je s ním v osobnom konflikte a nie z dôvodu všeobecného záujmu. Naopak vo všeobecnom záujme je, aby sudca mohol rozhodovať ,  jeho vyradením z rozhodovacej činnosti v príslušnej súdnej agende sa zvýšila pracovná zaťaženosť ostatných sudcov  najvyššieho súdu .

2 / Disciplinárne konanie
Súdna rada tým, že schválila návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorý jej pravdepodobne predložil na schválenie jej predseda JUDr. Śtefan  Harabin, ktorý mal byť skutkami sudcu, tak ako sú v návrhu opísané dotknutý ,   o p a k o v a n e , tak ako aj pri voľbe predsedu najvyššieho súdu 22.6.2009,  preukázala, že pojem  k o n f l i k t   z á u j m o v  jej  je cudzí, rovnako ako obsah pojmu  n e s t r a n n o s ť. Pritom nestrannosť sa má uplatňovať práve pri rozhodovaní .

V tomto prípade súdna rada rozhodovala o návrhu na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi Paludovi  v konflikte záujmov a nie nestranne.  Rada  bola v konflikte záujmov preto, lebo išlo o návrh , ktorý sa týkal nie rady alebo súdu ako orgánu, ale týkal sa jej predsedu ako osoby . Predtým ako rada návrh  schválila si nevypočula stanovisko sudcu a bez ďalšieho zisťovania a overovania návrh  predsedu schválila , teda nebola nestranná. 
Tým, že rada sa stotožnila s obsahom návrhu na začatie disciplinárneho konania za vyššie popísané skutky, ktorých sa podľa návrhu mal sudca dopustiť , zároveň dala najavo , že nerešpektuje zákonný stav, podľa ktorého sa  sudca  nesmie vyjadrovať  len ku veciam prejednávaným pred súdmi , inak jeho ústavné právo na slobodu prejavu nie je zákonom obmedzené, pričom právo na slobodu prejavu môže obmedziť iba zákon.   Obmedzenia, ktoré je takto jednoznačne v zákone uvedené, nemôže svojim extenzívnym výkladom rozširovať   ani súdna rada, ani žiadny z jej členov. Týmto rozhodnutím rada zasiahla do nezávislosti sudcu  a do nezávislého výkonu jeho sudcovskej funkcie.

Pretože rada sa skladá zo zástupcov vlády, prezidenta, národnej rady  a z veľkej časti z predsedov súdov, ktorí sú predstaviteľmi výkonnej  moci,  jej rozhodnutie nemožno považovať za vec iba súdnej moci , ktorú si môže vyriešiť interne samotná súdna moc.