Disciplinárny súd Slovenskej republiky
Župné nám. 13
814 90 Bratislava
k sp.zn.: 1 Ds 2/09

Záverečná reč.
Skončilo sa dokazovanie v disciplinárnej veci JUDr. Růžičku, ktoré preukázalo to, čo objahoba tvrdila od začiatku: sudca Růžička sa nedopustil žiadneho konania, ktoré by napĺňalo znaky disciplinárneho previnenia, jeho obvinenie je vykonštruované, pretože skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, sa v skutočnosti nestal.

I.

Samotný návrh na začatie disciplinárneho konania je od začiatku absurdný, nezrozumiteľný, nezmyselný a nedôvodný. Je zmätočný (označovanie právnych ustanovení, ktoré sa na prejednávanú vec nemôžu nijako vzťahovať) a absentujú jeho podstatné náležitosti. (Na disciplinárne konanie sa analogicky vzťahuje úprava trestného konania, v zmysle ktorej musí obžaloba obsahovať okrem iného právnu kvalifikáciu skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Navrhovaný trest nie je v návrhu nijako odôvodnený a navrhovateľ ho neodôvodnil počas celého konania.) Nezmyselnosť a nedôvodnosť návrhu vyplýva z jeho podstaty. Návrh vychádza z toho, že sudca mal dať úpravu na uloženie spisu „napriek tomu, že exekútor 2 dni predtým, teda 16. 8. 1999 doručil na Okresný súd vo Veľkom Krtíši námietky povinného zo dňa 9. 8. 1999. Celý exekútorský spis bol k exekučnému spisu pripojený. Sudca bez rozhodnutia o námietke a bez toho, aby prípadne odstránil vady podania, ak mal za to, že označené podanie ako odvolanie ne sú námietky dal dňa 22. 9. 2000 znovu na lehotu jeden rok. Sudca nezvolil ani ten postup, že by spis vrátil exekútorovi, aby tento mohol vo veci konať a následne 12. 3. 2001 dal spis znovu na lehotu ďalších 12 mesiacov.“

Podstatou tohto návrhu má byť teda skutočnosť, že:
- sudca údajne nerozhodol o námietkach povinného, resp. že neodstránil vady podania ak mal za to, že nejde o námietky,
- sudca nevrátil spis exekútorovi.

Prvá skutočnosť návrhu predpokladá, že v predmetnej veci boli skutočne podané námietky alebo iné podanie, o ktorých mal sudca rozhodnúť. Druhá skutočnosť predpokladá, že vo veci bol skutočne predložený exekútorský spis. Ani jedna ani druhá skutočnosť sa počas konania nepreukázali.
K tvrdeniu, že sudca údajne nerozhodol o námietkach povinného:

Aké sú právne východiská:
V zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) je konanie o námietkach samostatným konaním v rámci exekučného konania. Svedčí o tom aj skutočnosť, že je samostatne spoplatnené podľa položky 13 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov (Príloha zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Konanie o námietkach sa začína okamihom, kedy námietky na súd došli. Táto skutočnosť sa v zmysle vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. a smernice MS SR č. 7934/95-50 vyznačuje v súdnom registri exekučných vecí „Er“ v stĺpci č. 5.

Aké sú fakty:
V roku 1999 a ani v nasledujúcich rokoch, až do roku 2006 však vo veci vedenej na OS Veľký Krtíš pod sp.zn. Er 520/99 nenapadli na súd žiadne námietky ani iné podanie povinného, ktoré by sa dalo považovať za námietky. Tento fakt bol v konaní opakovane preukázaný viacerými spôsobmi:

(i) V roku 1999 nebola v registri Er vyznačená žiadna podaná námietka v predmetnej veci. Táto skutočnosť je preukázaná samotným registrom Er vedeným na OS Veľký Krtíš.

(ii) Predmetná námietka (označená ako „odvolanie“) je v spise Er 520/99 zažurnalizovaná na č.l. 19 a 20, a hoci toto podanie malo byť predložené na OS Veľký Krtíš v roku 1999, uvedené čísla listov nasledujú až za listami, ktoré sú datované neskorším dátumom, napr. dátumom z roku 2006.

(iii) Predmetné podanie povinného je navyše predierkované rovnakým spôsobom, ako sú dierkované listiny v exekútorskom spise vedenom exekútorom pod sp.zn. ExÚ 186/99.

(iv) Skutočnosť, že námietky neboli v roku 1999 predložené na súd, potvrdila aj výpoveď svedkyne Palkovej uvedená na čl. 23 zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 20.10.2009.

(v) Skutočnosť, že námietky neboli predložené súdu, vyplýva aj z výpovede svedka Frantu uvedená na čl. 6, 7, 10, 11 zápisnice z ústneho ojednávania zo dňa 20.10.2009. Podľa jeho vyjadrenia námietky vždy predkladal okresnému súdu procesne rovnakým spôsobom, pričom vyhotovil predkladaciu  právu („do spisu, pre súd, pre mňa“), a k nej priložil aj exekútorský spis ako prílohu. (Takýto spôsob predkladania námietok, a žiadny iný, potvrdil aj  vedok Ďurica, ktorý vypovedal, že námietky sa podávajú samostatne a samostatne sa žurnalizujú do súdneho spisu – čl. 18, zápisnica zo dňa 0.10.2009). V tejto súvislosti treba uviesť, že údajná predkladacia správa zo dňa 10.08.1999 sa v spise Er 520/99 nachádza až na liste č. 23, neobsahuje označenie žiadnych príloh, ktoré mali byť spolu s ňou priložené a navyše, táto predkladacia správa ani nezodpovedá vyhotoveniu údajne rovnakej predkladacej správy, ktorá sa nachádza v exekútorskom spise exekútora, hoci podľa vyjadrenia exekútora sú tieto totožné, keďže ide o rovnopisy. Sám exekútor, svedok Franta, nevedel tento rozpor vysvetliť, pričom za originál označil podanie, ktoré sa nachádza v exekútorskom spise ExÚ 186/99.

(vi) V roku 1999 nenapadli na Okresný súd Veľký Krtíš žiadne námietky, o čom svedčí aj skutočnosť, že neexistuje žiadny dôkaz o spôsobe, akým mali byť súdu predložené: neexistuje doručenka (v prípade, že by boli zasielané poštou), a rovnako ani neexistuje potvrdenie súdu o tom, že takéto odanie
prevzal. A to napriek tvrdeniu svedka Frantu (uvedené na č.l. 6-7 citovanej zápisnice), že na Okresný súd Veľký Krtíš predkladal námietky osobne alebo ich predkladali ním poverení pracovníci a vždy žiadal, aby súd potvrdil, že prevzal osobne podané námietky spolu s exekučným spisom. V prípade  redmetných námietok neexistuje žiadny doklad o tom, že tieto boli na súd predložené osobne (alebo poštou).

(vii) Napriek dlhoročnej praxi zaužívanej na OS Veľký Krtíš, že sa každý týždeň na poradách oboznamovali nevybavené námietky v exekučných konaniach, žiadna námietka v predmetnej  xekučnej veci nebola nikdy oboznámená. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Petrusová, bývalá predsedníčka OS Veľký Krtíš. Podľa jej vyjadrenia sa navyše ani nemohlo stať, že by zostali námietky dlhšie, ba dokonca niekoľko rokov nevybavené (výpoveď z čl. 15, zápisnica z pojednávania zo dňa 20.10.2009).

Z uvedeného jednoznačne a nad všetky pochybnosti vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci neboli v rokoch 1999-2006 predložené žiadne námietky alebo iné podanie povinného, o ktorých mal sudca Růžička rozhodnúť, resp. odstrániť vady konania. Žiadna svedecká výpoveď, ani žiadny iný dôkaz nepreukázali opak – a teda, že by v roku 1999 (resp. v rokoch 1999-2006) v predmetnom exekučnom konaní napadli na OS Veľký Krtíš námietky, o ktorých mal sudca rozhodnúť.

Sudca Růžička teda objektívne ani nemohol spôsobiť prieťahy v konaní, pretože žiadne také konanie neexistovalo, keďže nezačalo. Konanie o námietkach v súlade s relevantnou právnou úpravou začalo totiž až v roku 2006, kedy boli námietky skutočne doručené na súd. Z rovnakého dôvodu sudca Růžička nemôže byť ani zodpovedný za to, že údajne neodstraňoval nedostatky podania z roku 1999, ak mal za to, že nejde o námietky povinného – ak mu toto podanie nebolo v roku 1999 predložené, nemohol o ňom začať konať.

Prečo sa tak stalo až v roku 2006, nie je zrejmé a pre toto disciplinárne konanie to nie je ani dôležité. Predkladať námietky v konaní totiž nie je zodpovednosťou sudcu, ale exekútora. Pozoruhodné tiež je, že exekútor svoj údajne chýbajúci spis neurgoval od roku 1999 do roku 2006 (tvrdenia svedka Frantu v tomto smere  ikto iný nepotvrdil, hoci medzi svedkami boli aj pracovníčka kancelárie, ako aj bývalá predsedníčka súdu). Z výpovede svedkov je pritom zrejmé, že exekútori urgujú súd o vrátenie exekútorského spisu aj skôr ako po uplynutí troch mesiacov (svedkyňa Palková, čl. 25 zápisnice zo dňa 20.10.2009).  akt, že chybu urobil skutočne exekútor, potvrdzujú aj početné disciplinárne konania vedené proti exekútorovi Frantovi, ktorých bolo spolu päť a v jednotlivých konaniach mu boli uložené pokuty (vo výške 100.000,- SKK, 20.000,- SKK) a pokarhania zo strany prezidenta Slovenskej komory  xekútorov.

K tvrdeniu, že sudca údajne nevrátil spis exekútorovi:

V konaní sa vôbec nepreukázalo, že príslušný exekútorský spis bol skutočne v roku 1999 na OS Veľký Krtíš predložený. Tvrdil to svedok Franta, ale túto skutočnosť nevedel preukázať (neexistuje doručenka z pošty, neexistuje potvrdenie súdu o prijatí exekútorského spisu). Túto skutočnosť nepreukázala ani výpoveď svedkyne Palkovej, vo výpovedi ktorej sú v tomto smere značné rozpory: najskôr tvrdila, že spis „musel zrejme prísť“, neskôr tvrdila, že „prišiel spis od exekútora“ a napokon uviedla, že „len dedukovala, že spis prišiel v roku 1999 a to z pečiatky na podaní v spise súdneho  exekútora“. Navyše, začiatkom februára 2009 svedkyňa Palková predsedníčke súdu OS Veľký Krtíš povedala, že k veci nevie nič uviesť, pretože sa na predmetné obdobie nepamätá (výpoveď svedkyne Petrusovej, čl. 15 zápisnice zo dňa 20.10.2009). Z uvedeného je zrejmé, že nie je známe a nie je preukázané, či bol predmetný exekútorský spis skutočne na súd v roku 1999 zaslaný alebo nie.

Ak by sme predsa len pripustili, že exekútorský spis bol na súd skutočne predložený v roku 1999, hoci ho súd nežiadal, treba skúmať povinnosti sudcu vo vzťahu k tomuto spisu. Samotná skutočnosť, že sudca nevrátil spis exekútorovi, totiž nie je porušením žiadnej zákonnej povinnosti sudcu (a už vôbec nie takej, ktorá by vyplývala z Exekučného poriadku). Za údajné nevrátenie spisu exekútorovi teda sudca nemôže byť disciplinárne postihnutý. V prípade nevyžiadaného exekútorského spisu jeho vylúčenie obstarala súdna tajomníčka, resp. iná pracovníčka kancelárie, ako tomu napokon bolo aj v roku 2006. Prítomnosť exekútorského spisu na súde nie je nijako relevantná pre povinnosť sudcu konať a rozhodnúť o námietkach povinného. V disciplinárnom konaní sa preukázalo, že zaužívanou praxou je, že exekútor predloží námietky povinného na súd spolu so sprievodným listom a iba ako prílohu k tomu všetkému priloží exekútorský spis, prípadne len kópie príslušných listín z exekútorského spisu (svedok Franta, svedok Ďurica). Ak je na súd predložený iba samotný exekútorský spis, sudcu to k ničomu nezaväzuje. Žiadny právny predpis ho totiž neoprávňuje k tomu, aby z exekútorského spisu vyberal akékoľvek listiny a vkladal ich do exekučného spisu vedeného na súde.

II.
Ak by sme aj pripustili, že vo veci boli predložené námietky povinného v roku 1999 (čo neboli), resp. že exekútorský spis má relevantný význam pre konanie sudcu o námietkach, ktoré sú v ňom zažurnalizované (čo nemá), naďalej trváme na tom, že disciplinárna zodpovednosť sudcu Růžičku vo veci dávno zanikla, keďže uplynula objektívna dvojročná lehota. Naďalej sme presvedčení, že zákonná úprava v ust. § 120 ods. 7 je zmätočná, a nemôže byť teda vykladaná na ujmu disciplinárne stíhaného sudcu.

Keby sme však aj pripustili, že vo veci plynie štvorročná objektívna premlčacia lehota, je zrejmé, že uplynula už aj táto. Je totiž potrebné zdôrazniť, že sudca Růžička mal exekučný spis (a prípadne aj exekútorský spis, ak bol v toma čase pripojený) reálne k dispozícii naposledy v apríli roku 2003 a potom až v januári roku 2008. Od apríla 2003 spis sudcovi nebol predkladaný, lebo vo veci neskôr (od roku 2004 – výpoveď svedka Ďuricu, čl. 18-19 zápisnice) v exekučných veciach konali vyšší súdni úradníci, resp. súdni tajomníci, a to v súlade s novou platnou právnou úpravou (zák. č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch). Odvtedy už sudca Růžička nemohol byť ani teoreticky zodpovedný za nakladanie s exekútorským spisom. Okrem iného to znamená, že sudca Růžička mohol byť disciplinárne zodpovedný za protiprávne konanie súvisiace s exekútorským spisom len za obdobie do apríla roku 2003. Je zrejmé, že v tomto smere je podanie navrhovateľa podané na disciplinárny súd v marci 2009 oneskorené, lebo akékoľvek konanie sudcu Růžičku by bolo premlčané.

III.
Ak by sme aj vychádzali z predpokladu, že doteraz povedané neplatí, treba skúmať ešte ďalšie súvislosti. V zmysle ust. § 116 ods. 2 písm. g) zákona č. 385/2000 z.z. je závažným disciplinárnym previnením „zavinené konanie sudcu, ktoré ma za následok prieťahy v súdnom konaní“. Inými slovami, za závažné disciplinárne previnenie možno považovať iba zavinené konanie.

Doterajšia rozhodovacia prax disciplinárnych súdov v tejto súvislosti  onštatovala, že forma zavinenia (úmyselného alebo nedbanlivostného) je nevyhnutná pre prípadné naplnenie skutkovej podstaty definovanej v ust. § 116 ods. 2 písm. g) zák. o sudcoch a prísediacich. Podľa disciplinárneho súdu je nevyhnutné rozlišovať medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením, pretože pre kvalifikáciu uvedeného skutku nie je rozhodujúci iba následok – tj. prieťahy v konaní, ale aj forma subjektívnej zodpovednosti. Opačný výklad by totiž znamenal negáciu rozlišovania zavinenia úmyselného a nebanlivostného, pričom podľa disciplinárneho súdu by „bol jediným prípadom takéhoto výkladu zákona v celom právnom poriadku“. „Všeobecné ponímanie naplnenia predpokladov subjektívnej strány (zavinenia) bez ohľadu na  eho formu by totiž znamenal rovnaký postih chceného protiprávneho konania ako aj nedbanlivostného protiprávneho konania“. (1 Dso 13/04 zo dňa 05.11.2004) Súd teda musí skúmať, či vo veci došlo k nedbanlivostnému alebo aj úmyselnému zavineniu. Túto skutočnosť však navrhovateľ  enavrhoval, nijako sa k nej nevyjadril a súd ju počas celého konania neskúmal. Skutočnosť je totiž taká, že ju skúmať ani nemohol, keďže sudca Růžička nespôsobil žiadne prieťahy v konaní. Navyše, z predmetného exekučného spisu je evidentné, že sudca Růžička konal a rozhodoval vo veci vždy v priebehu niekoľkých dní od okamihu, kedy nastala skutočnosť rozhodná pre určité konanie či rozhodovanie sudcu. Neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by mal sudca Růžička nerozhodnúť o napadnutých námietkach povinného.

IV.
Ak by sme predsa len vychádzali z predpokladu, že námietky boli podané, disciplinárna zodpovednosť sudcu nezanikla uplynutím premlčacej lehoty a vo veci by sa dala preukázať nejaká forma zavineného konania sudcu, stále neexistuje dôvod, aby súd v tejto disciplinárnej veci vôbec konal. Návrh na začatie konania totiž nepodal subjekt, ktorý je aktívne legitimovaný na začatie konania.

Návrh podal predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici, hoci ho k tomu neoprávňoval žiadny právny predpis. Vyvodenie zodpovednosti za údajné prieťahy v konaní voči sudcovi môže nasledovať, ak sa prevenenie sudcu zistí zákonným spôsobom, a teda ak nastane jedna z nasledovných skutočostí:

- Európsky súd pre ľudské práva konštatoval zbytočné prieťahy v konaní,
- Ústavný súd SR konštatoval zbytočné prieťahy v konaní,
- zbytočné prieťahy v konaní boli zistené na základe vnútornej revízie súdu v súlade s ust. § 54 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, alebo
- účastník konania podal v súlade s ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. sťažnosť na postup súdu pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Iným spôsobom nemôže predseda nadriadeného súdu začať legitímne konanie proti sudcovi pre údajné prieťahy v konaniach.

Európsky súd pre ľudské práva ani Ústavný súd SR v predmetnej exekučnej veci nekonštatovali žiadne prieťahy v konaní, pretože žiadny účastník tohto konania doposiaľ neinicioval žiadne relevantné konanie, v ktorom by namietal údajné prieťahy v konaní spôsobené sudcom. Hoci na OS Veľký Krtíš prebehla vnútorná revízia súdu, v predmetnej veci tiež nebolo zistené žiadne pochybenie, keďže táto vec nebola predmetom kontroly. Napkon, žiadny účastník konania ani nepodal sťažnosť v zmysle ust. § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z.z. a žiadna sťažnosť smerujúca proti sudcovi Růžičkovi nebola zákonne vybavená.

V tejto súvislosti je nevyhnutné upozorniť, že v súlade s cit. ust. § 62 sťažnosť pre zbytočné prieťahy v konaní môže podať len účastník konania. Ak exekútor Franta adresoval v decembri 2008 nejaké podanie na Ministerstvo spravodlivosti SR, toto ho malo vybaviť nie podľa ust. § 62 (ani § 69) zák. č. 757/2004 Z.z., pretože v súlade s platnou legislatívou exekútor nie je účastníkom exekučného konania.

Ak by však predsa len z nejakého dôvodu bolo treba s podaním exekútra Frantu naložiť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, bolo treba postupovať presne v súlade s cit. právnou úpravou. Sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu (§ 63), Ministerstvo spravodlivosti ich vybavuje, len ak tak ustanovuje zákon o súdoch (§ 72 ods. 1 písm. d)). Predseda súdu vyššieho stupňa vybavuje len sťažnosti na predsedu súdu (§ 62 ods. 2), prípadne prešetruje vybavenie sťažností predsedom okresného súdu (§ 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch).

V predmetnej veci mala teda konať predsedníčka Okresného súdu Veľký Krtíš (ktorej malo MS SR prípadnú sťažnosť účastníka postúpiť). Len takýto postup by totiž zodpovedal príslušnej právnej úprave. (Iba podotýkam, že vyjadrenie  predsedníčky súdu je súčasťou spisu a konštatovala v ňom, že vo veci nebola preukázaná nečinnosť sudcu.).

Navrhovateľ ako predseda súdu vyššieho stupňa teda nemal vôbec kompetenciu podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi Růžičkovi, a to nie preto, že by mu to neumožňoval zákon o sudcoch a prísediacich č. 385/2000 Z.z., ale preto, že mu to neumožňoval zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch.

V.
Ak by však predsa len súd konštatoval, že všetko vyššie uvedené nie je relevantné, resp. nie je pravdivé, je potrebné zvážiť navrhovaný trest .

Navrhovaný trest – odvolanie z funkcie sudcu – je nielen neprimeraný vo vzťahu k osobe sudcu a vo vzťahu k doterajšiej rozhodovacej činnosti disciplinárnych súdov. Návrh nie je nijako odôvodnený – navrhovateľ sa nenamáhal predostrieť dôvody pre uloženie výnimočného disciplinárneho opatrenia, a to ani v návhru na začatie konania (hoci pri analogickej aplikácii Trestného poriadku je to jeho povinnosť), ale ani počas celého konania.  Napokon, navrhované disciplinárne opatrenie nie je možné uložiť aj preto, lebo je nezákonné a neústavné.

Navrhované disciplinárne opatrenie vôbec nezohľadňuje profesionálny a osobnostný charakter sudcu Růžičku, nezohľadňuje jeho prakticky bezchybné vyše 25-ročné fungovanie, kedy za celý  tento čas nebola na neho podaná jediná dôvodná sťažnosť, nebolo proti nemu začaté jediné disciplinárne konanie. Svoje povinnosti si plnil zodpovedne, vo veciach konal okamžite a bez prieťahov. Jeho vysokú erudovanosť, pripravenosť a zodpovenosť konštatovala nielen predsedníčka súdu (svedkyňa Petrusová), ale vo svojich hodnoteniach dokonca aj poverený predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici. Tieto skutočnosti rozhodne nie sú zanedbateľné v disciplinárnom konaní, a pri ukladaní výnimočného disciplinárneho previnenia zvlášť.

Navrhovaný trest je neprimerane a neodôvodnene prísny aj vo vzťahu k rozhodovacej praxi disciplinárnych súdov, kedy za prieťahy v konaniach boli sudcovia potrestaní podstatne miernejšími trestami (napr. zrážky zo mzdy vo výške 10 % na 1 mesiac – 1 Dso 1/04, napomenutie – 1 Dso 3/04, 1 Dso 7/05), prípadne bolo upustené od potrestania (1 Dso 8/04, disciplinárne stíhaný sudca nekonal vo viacerých trestných veciach po dobu 5 mesiacov, prípadne zrážky zo mzdy vo výške 50 % na tri mesiace – 1 Ds 7/04 za nekonanie v dvoch trestných veciach po dobu niekoľko (až 7) rokov).

Navrhovaný trest je tiež neprimeraný vo vzťahu k prípadnej škode – v predmetnej veci doposiaľ nikto nekonštatoval vznik škody a nikto si ani neuplatňoval prípadnú náhradu škody.

Dôvody nezákonnosti a neústavnosti navrhovaného disciplinárneho opatrenia pre sudcu Růžičku vyplývajú z Ústavy SR, čl. 147 ods. 1 v spojení s ust. § 116 ods. zákona č. 385/2000 Z.z.

Takýto navrhovaný trest je teda nezákonný, neústavný, neprimeraný, absurdný a vykazuje znaky šikanózneho správania, až pomsty vo vzťahu k sudcovi Růžičkovi.

VI.

Záverom možno konštatovať nasledovné:

- neexistuje konanie, v ktorom sudca Růžička spôsobiť prieťahy v konaní, lebo podanie, o ktorom mal údajne nerozhodnúť, na súd nebolo predložené v roku 1999, ale až v roku 2006,
- za prípadné protiprávne konanie zanikla disciplinárna zodpovednosť sudcu uplynutím premlčacej lehoty,
- absentuje aktívna legitimácia na podanie samotného návrhu na začatie konania na strane navrhovateľa,
- v konaní nebolo preukázané žiadne zavinenie sudcu,
- navrhovaný trest je neústavný a nezákonný, neodôvodnený, neprimeraný a šikanózny, nielenže nezohľadňuje doterajšiu rozhodovaciu prax
disciplinárnych súdov, nezohľadňuje nijako ani osobu sudcu a jeho profesionálne pôsobenie, ako aj tú skutočnosť, že nikomu doposiaľ
nevznikla škoda.

Keďže sa v disciplinárnom konaní nepreukázalo žiadne protiprávne konanie zo strany sudcu Růžičku, žiadame, aby ho disciplinárny súd v plnom rozsahu oslobodil a sudcovi nahradil trovy konania a právneho zastúpenia.

Eva Kováčechová,
advokátka.
Banská Bystrica, dňa 10/11/09

Podanie bolo vypracované a predložené dvojmo.