Aktuálna informácia z disciplinárnych konaní k 30.4.2010 voči sudcom:
1. Peter Paluda
2. Stanislav Sojka
3. Anna Benešová
4. Angela Balázsová
5. Milan Růžička
6. Jana Dubovcová
7. Darina Kuchtová
8. Miroslav Gavalec
9. Juraj Kliment
10. Peter Hatala
11. Jozef Kandera
12. Juraj Majchrák
13. Juraj Babjak
1. sudca Peter Paluda, Najvyšší súd SR
Na návrh Súdnej rady SR zo dňa 8. septembra 2009 je disciplinárne stíhaný za podanie trestného oznámenia na predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina a za názor vyslovený v novinách. Súdna rada, ktorej predsedom je predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, toho istého dňa prijala uznesenie o dočasnom pozastavení výkonu jeho sudcovskej funkcie.
Sudca podal proti uzneseniu Súdnej rady SR rozklad a súčasne aj správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave. O týchto podaniach doposiaľ nebolo rozhodnuté, pričom Súdna rada o rozklade odmietla rokovať a rozhodnúť vôbec, hoci takýto postup sudcovi priamo vyplýva z právneho názoru Ústavného súdu SR, uvedenému v jeho uznesení, ktorým odmietol prijať ústavnú sťažnosť sudcu proti rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu..
Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až po 6 mesiacoch, 10. marca 2010 a bolo odročené pre námietku zaujatosti vznesenú sudcom voči jednej zo sudkýň disciplinárneho senátu založenej na jeho všeobecnej námietke, že o jeho disciplinárnom postihu nemôže rozhodovať žiaden z disciplinárnych sudcov menovaných a odvolateľných Súdnou radou SR, ktorá podala voči nemu disciplinárny návrh, pretože má právomoc kreovať a odvolávať disciplinárne senáty a ich sudcov.
Navrhovateľ v podanom disciplinárnom návrhu navrhuje uložiť mu najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutky, z ktorých je podľa navrhovateľa podozrivý, nie sú skutkami, ktoré sú podľa zákona nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy sudca odvolaný z funkcie. Sudca má stále pozastavený výkon funkcie a čaká na rozhodnutie disciplinárneho súdu.
2. sudca Stanislav Sojka, Okresný súd Michalovce
Predseda Okresného súdu v Michalovciach Jozef Soročina na sudcu podal dňa 3.6.2008 disciplinárny návrh na základe písomného podnetu advokáta JUDr. Kusa, pre dôvodné podozrenie, že mal sprístupniť obsah odvolania podaného v trestnej veci, o ktorej mal rozhodovať, a to známym sudcom, prokurátorom, sudcovskej rade pri OS Michalovce a JUDr. Danielovi Lipšicovi. Odvolanie podal v trestnej veci advokát JUDr. Kus potom, čo sudca v trestnej veci v roku 2007 (v ktorej obžalovaných z pašovania cigariet zastupoval JUDr. Kus) nevyhovel návrhu JUDr. Kusa na oslobodenie obžalovaných a uznal ich vinnými. Advokát v odvolaní proti rozsudku uviedol, že nie je vhodné, aby tento sudca vykonával funkciu na trestnom úseku. Sudca o tomto útoku advokáta informoval sudcovskú radu Okresného súdu Michalovce. Nie je pravdou, že sudca sprístupnil odvolanie nepríslušnej osobe. Predsedom súdu bol následne preradený z trestného úseku.
Uvedené disciplinárne previnenie navrhovateľ pôvodne v návrhu kvalifikoval ako závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 zákona o sudcoch. Až po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty navrhovateľ právnu kvalifikáciu „doplnil“ aj o ustanovenie § 116 ods. 2, pre ktoré je možné sudcovi pozastaviť výkon funkcie a odvolať ho z jeho funkcie.
Sudca sa s opisom svojho problému obrátil na prezidenta republiky, ktorý list zaslal predsedovi súdu, aby sa ku nemu vyjadril. Predseda súdu poslal prezidentov list advokátovi Kusovi a ten podal Súdnej rade SR podnet, aby pre napísanie listu prezidentovi sudcu disciplinárne stíhala. Súdna rada podnetu advokáta nevyhovela, na čo dňa 9.4.2009 predseda súdu podal na sudcu ďalší návrh na začatie disciplinárneho konania pre predmetný list prezidentovi a návrh odôvodnil okrem iného tým, že „je predsa v zásadnom rozpore s povinnosťami sudcu a jeho etikou, aby vypisoval čo i len prezidentovi republiky“.
Minister spravodlivosti Štefan Harabin dňa 10.6.2008 svojím rozhodnutím dočasne pozastavil sudcovi výkon jeho funkcie. Disciplinárny návrh bol sudcovi doručený až 6 mesiacov po pozastavení výkonu funkcie.
Sudca požiadal Súdnu radu SR o zrušenie rozhodnutia ministra spravodlivosti, avšak súdna rada svojim rozhodnutím z 2.7.2008 jeho návrhu nevyhovela.
Sudca vyčerpal všetky prostriedky vnútroštátneho práva na svoju ochranu, pretože Krajský súd v Bratislave zastavil konanie o žalobe sudcu o preskúmanie zákonností rozhodnutí ministra spravodlivosti a súdnej rady, Najvyšší súd SR toto rozhodnutie potvrdil a Ústavný súd SR odmietol sudcovu sťažnosť pre porušenie jeho ústavných práv. Sudca preto podal sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva.
Prvé pojednávanie v disciplinárnom konaní sa konalo o 8 mesiacov po podaní návrhu disciplinárnemu súdu a súd rozhodol vo veci až rozsudkom zo dňa 21.10.2009 tak, že sudcu oslobodil spod prvého disciplinárneho návrhu a uznal vinu sudcu zo závažného disciplinárneho previnenia pre druhý skutok - za napísanie listu prezidentovi republiky. Uložil mu disciplinárne opatrenie zníženie funkčného platu o 50 percent na obdobie 6 mesiacov. Proti rozsudku vo výroku o uznaní viny a uložení trestu sa sudca hneď po vynesení rozsudku odvolal.
Navrhovateľ v podanom disciplinárnom návrhu navrhoval uložiť sudcovi najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutky, z ktorých je podľa navrhovateľa podozrivý, nie sú skutkami, ktoré sú podľa zákona nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy sudca odvolaný z funkcie.
Sudca má stále pozastavený výkon sudcovskej funkcie a čaká na rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho súdu.
Ministerka spravodlivosti Viera Petríková pozastavenie výkonu funkcie sudcu nezrušila napriek tomu, že bol uznaný vinným len za napísanie listu prezidentovi a bol mu uložený peňažný trest.
3.sudkyňa Anna Benešová, Krajský súd Bratislava
Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave Gabriela Šimonová podala dňa 15.7.2008 na sudkyňu návrh na začatie disciplinárneho konania, pretože ako predsedníčka senátu v pridelených veciach údajne neumožnila na pojednávaniach 14.6.2007 a dňa 11.10.2007 účastníkovi konania vyhotoviť zvukový záznam z pojednávania. Predsedníčka súdu neskôr rozšírila návrh na začatie disciplinárneho konania podaním zo dňa 9.2.2009 o skutok , že v pridelenej veci na pojednávaní dňa 14.6.2007 nezaprotokolovala námietku zaujatosti účastníka a neodročila pojednávanie za účelom predloženia spisu nadriadenému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti , a na tomto pojednávaní rozhodla v merite veci.
Minister spravodlivosti Štefan Harabin dňa 18.7.2008 svojím rozhodnutím dočasne pozastavil sudkyni výkon jej funkcie. Sudkyňa septembri 2008 podala proti jeho rozhodnutiu rozklad, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.
Sudkyňa uviedla vo svojich písomných vyjadreniach a aj na disciplinárnom pojednávaní, že za podaním návrhu na začatie disciplinárneho návrhu voči nej bola snaha, aby jej bol dočasne pozastavený výkon sudcovskej funkcie a aby nemohla ďalej pokračovať v rozhodovaní vo veciach, v ktorých účastníkom konania bol vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin. Predsedníčka súdu pred podaním disciplinárneho návrhu podľa sudkyne neprípustným spôsobom zasahovala do rozhodovacej činnosti senátu v jednej z týchto vecí v prospech vtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina. Sudkyňa poukázala aj na rozdielny prístup v posudzovaní totožného skutku (možnosti použitia zvukového zariadenia účastníkom konania na pojednávaní) u iných disciplinárne stíhaných sudcov, ktorí nedostali žiadne, prípadne iba symbolické tresty.
K samotným disciplinárnym previneniam sudkyňa uviedla, že v oboch prípadoch účastníci požiadali o umožnenie nahrávania ešte pred začatím pojednávania, kedy zisťovala účasť predvolaných osôb a možnosti uzavretia mimosúdnej dohody a v tomto štádiu im nahrávanie neumožnila. Tomu zodpovedá aj obsah súdneho spisu o priebehu pojednávaní. Keďže v priebehu ďalšieho pojednávania účastníci takúto požiadavku nevzniesli, pojednávanie prebehlo bez ďalšieho rozhodovania o povolení zvukového záznamu. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti, ktorá mala byť voči sudkyni vznesená na pojednávaní dňa 14.6.2008, z obsahu samotnej námietky vyplýva, že ju sťažovateľ podal až deň po pojednávaní, teda až 15.6.2008. Predsedníčka krajského súdu preto vzala proti sudkyni disciplinárny návrh v tejto časti späť.
Prvostupňový disciplinárny senát rozhodol vo veci až v júli 2009, teda viac ako po roku od podania návrhu, sudkyňu uznal vinnou a preložil ju na súd nižšieho stupňa. Sudkyňa sa voči rozhodnutiu hneď odvolala.
Navrhovateľka v podanom disciplinárnom návrhu navrhovala uložiť sudkyni najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutky, z ktorých je podľa navrhovateľky podozrivá, nie sú skutkami, ktoré sú podľa zákona nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy sudca odvolaný z funkcie.
Sudkyňa odpracovala v justícii viac ako 37 rokov. Bola hodnotená ako jedna z najlepších a najvýkonnejších sudcov.
Sudkyňa má stále pozastavený výkon sudcovskej funkcie a čaká na rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho súdu. Súdnu radu o zrušenie pozastavenia nepožiadala. Ministerka spravodlivosti Viera Petríková pozastavenie výkonu funkcie sudkyne nezrušila napriek tomu, že jej nebol uložený trest odvolania z funkcie sudcu, ale miernejší trest, preloženie na súd nižšieho stupňa. O podanom rozklade sudkyne doposiaľ nerozhodla rovnako ako jej predchodca Štefan Harabin.
4. sudkyňa Angela Balázsová, Okresný súd Bratislava I
Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I Gabriela Buľubašová podala na sudkyňu dňa 8.6.2009 návrh na začatie disciplinárneho konania pre svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré je v rozpore s právom. V návrhu uviedla že nie je podávaný za účelom postihu za jej právny názor, resp. za rozhodnutie vo veci, ale preto , že sudkyňa porušila svoje povinnosti súvisiace s vykonaním dokazovania a aplikáciou právneho predpisu a štátu spôsobila škodu okolo 3 miliárd Eur. Z návrhu nevyplýva, aká je súvislosť medzi spôsobom vedenia dokazovania a tvrdenou škodou.
Minister spravodlivosti Štefan Harabin rozhodnutím zo dňa 9.6.2009 pozastavil sudkyni výkon funkcie. Proti rozhodnutiu nepodala rozklad. Začiatkom mesiaca júla 2009 požiadala Súdnu radu SR o zrušenie ministrovho rozhodnutia. Súdna rada jej žiadosti nevyhovela.
Disciplinárny súd prvého stupňa rozhodol vo veci dňa 24.2.2010, teda po 9 mesiacoch od podania návrhu, tak, že ju uznal vinnou pre zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti sudcu, ktoré sú taxatívne vymenované v § 30 zákona o sudcoch a prísediacich, a upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia. Z rozhodnutia súdu vyplýva, že bola uznaná vinnou z dôvodu, že si v rámci dokazovania nevyžiadala výpis z Depozitára cenných papierov. Sudkyňa uvádza, že vo veci vychádzala z nálezov Ústavného súdu SR, v ktorých sa konštatovalo vlastníctvo sporných akcií v prospech navrhovateľa a doplňovať dokazovanie o výpis z Depozitára cenných papierov považovala za nadbytočné. Proti rozhodnutiu podala odvolanie sudkyňa a aj predsedníčka súdu, v súčasnosti Helena Kožíková.
Navrhovateľka v podanom disciplinárnom návrhu navrhovala uložiť sudkyni najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutok, z ktorého je podľa navrhovateľky podozrivá, nie je skutkom, ktorý je podľa zákona nezlučiteľný s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy SR sudca odvolaný z funkcie.
Sudkyňa má stále pozastavený výkon sudcovskej funkcie a čaká na rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho súdu. Súdnu radu opätovne o zrušenie pozastavenia jej funkcie nepožiadala, pretože neverí v nestrannosť tohto orgánu, keďže predsedníčka súdu Helena Kožíková je aj členkou Súdnej rady. Ministerka spravodlivosti Viera Petríková pozastavenie výkonu funkcie sudkyne nezrušila napriek tomu, že disciplinárny súd upustil od jej potrestania.
5. sudca Milan Růžička, Okresný súd Veľký Krtíš
Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Ján Bobor podal na sudcu dňa 9.3.2009 návrh na začatie disciplinárneho konania, pretože v pridelenej exekučnej veci nekonal v období od 18. augusta 1999 až do 18. apríla 2006 napriek tomu, že už 16.8. 1999 súdny exekútor doručil súdu námietky povinného.
Minister spravodlivosti Štefan Harabin rozhodnutím zo dňa 9.3.2009 dočasne pozastavil sudcovi výkon jeho funkcie. Dňa 24.3.2009 sudca požiadal Súdnu radu SR o zrušenie rozhodnutia ministra, avšak súdna rada jeho návrhu nevyhovela. Súdna rada nevyhovela ani jeho opakovanému návrhu zo dňa 9.6.2009 o zrušenie rozhodnutia ministra spravodlivosti. Podanie, ktorým mu súdna rada toto rozhodnutie oznámila podpísal predseda súdnej rady Štefan Harabin, ktorý predtým ešte vo funkcii ministra spravodlivosti o pozastavení výkonu funkcie sudcu rozhodol.
Sudca sa v disciplinárnom konaní bráni tým, že z obsahu súdneho spisu a zo súdneho registra vyplýva, že námietka povinného dňa 16.8.1999 súdu podaná nebola, pretože nie je v súdnom registri zaregistrovaná. Do spisu bola zažurnalizovaná až v roku 2006. Od r. 2004 o námietkach v exekučných konaniach podľa rozvrhu práce rozhodovali vyšší súdni úradníci a nie sudcovia. Sudca poukazuje aj na to, že po celú dobu od roku 1999 účastníci konania nepodali sťažnosť na to, že súd nekoná o námietke povinného. Exekútor takúto sťažnosť podať nemôže pretože nie je účastníkom konania. Vo veci navyše neboli zistené prieťahy ani previerkovou činnosťou predsedu súdu, ani revíznym orgánom a ani žiadny iný oprávnený orgán (Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd) nekonštatoval v tejto veci prieťahy. Taktiež nebola spôsobená žiadna škoda.
Sudca bol predsedom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši od roku 1993 do roku 2006, kedy ho Štefan Harabin krátko po svojom nástupe do ministerskej funkcie z funkcie predsedu súdu odvolal bez udania dôvodu. V období rokov 2005 až 2010 pôsobil ako externý člen pedagogického zboru Justičnej akadémie. Pracovné hodnotenia sudcu boli vždy vysoko pozitívne.
Návrh na začatie disciplinárneho konania v tejto veci nepodala kompetentná osoba, teda predsedníčka Okresného súdu Veľký Krtíš. Predsedníčka súdu na žiadosť predsedu krajského súdu mala potvrdiť, že v exekučnej veci prieťahy nezistila, a preto návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi nepodá. Návrh na začatie disciplinárneho konania podal predseda nadriadeného krajského súdu, hoci na to nemal oprávnenie. Predsedníčka okresného súdu sa potom vzdala svojej funkcie. Navyše v tejto veci bol spis vyžiadaný na ministerstvo spravodlivosti, pričom dôvody neboli zverejnené aj keď sudca na to poukázal a žiadal o vysvetlenie.
Disciplinárny súd prvého stupňa na pojednávaní v novembri 2009, teda po 7 mesiacoch od podania návrhu, uznal sudcu za vinného zo žalovaného previnenia a uložil mu peňažný trest zníženia jeho funkčného platu o 50 % po dobu 5 mesiacov.
Navrhovateľ v podanom disciplinárnom návrhu navrhoval uložiť sudcovi najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutok, z ktorého je podľa navrhovateľa podozrivý, nie je skutkom, ktorý je podľa zákona nezlučiteľný s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy sudca odvolaný z funkcie.
Ministerka spravodlivosti Viera Petríková dňa 29.12.2009 zrušila rozhodnutie predchádzajúceho ministra spravodlivosti Štefana Harabina o pozastavení funkcie sudcovi a sudca vo výkone funkcie čaká na rozhodnutie odvolacieho súdu.
6. bývalá sudkyňa Jana Dubovcová, Okresný súd Banská Bystrica
Predseda Okresného súdu Banská Bystrica Ľubomír Bušík podaním zo dňa 11.9. 2009, ktoré disciplinárnemu súdu doručené 16.9.2009, podal voči sudkyni návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorý jej nebol nikdy nebol doručený. Súčasne navrhol, aby jej ministerka spravodlivosti dočasne pozastavila výkon funkcie.
Ministerka spravodlivosti Viera Petríková rozhodnutím zo dňa 25.9.2009 dočasne pozastavila sudkyni výkon funkcie. V rozhodnutí uviedla, že predseda okresného súdu odôvodnil svoj disciplinárny návrh tým, že napriek tomu, že uznesením Kolégia predsedov sudcovských rád pri Krajskom súde v Banskej Bystrici z 9.4.2009 bola sudkyňa upozornená na nevhodnosť spôsobu a prostriedkov, ktorými vyjadrila svoje stanoviská ako sudkyňa, podpísala vyhlásenie kampane uverejnenej dňa 22.júna 2009 na internetovej stránke Aliancie Fair- Play Červená pre Harabina, kde žiadala súdnu radu, aby zvážila dôsledky voľby Štefana Harabina do funkcie predsedu najvyššieho súdu nielen na súdnictvo, sudcov, ale aj občanov Slovenska a aby ho nevolila. Ďalej v článku denníka Pravda dňa 22.6.2009 vyzvala členov súdnej rady , aby odstúpili od hlasovania., pretože podmienky vylučujú normálne hlasovanie. Týmto podľa navrhovateľa porušila základné povinnosti sudcu týkajúce sa jej občianskeho života.
Disciplinárny súd rozhodnutím zo dňa 28.9.2009 zastavil voči sudkyni disciplinárne konanie z dôvodu, že na základe faxom podaného návrhu, ktorý mu bol doručený 28.9.2009, predseda okresného súdu zobral návrh na začatie disciplinárneho konania späť.
V súvislosti s týmto prípadom je známe, že zásah do sudcovskej funkcie sudkyne vzbudil mimoriadnu reakciu verejnosti a zaostril aj pozornosť politikov a politických strán na situáciu v súdnictve. Už na druhý deň reagoval predseda Vlády SR , ktorý verejne vyhlásil, že „nie je možné ani teoreticky niekoho stíhať za prejavený názor“. Následne predseda súdu oznámil, že berie návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudkyni späť z dôvodu, že sa stal predmetom politického boja. Ministerka spravodlivosti svoje rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie nezrušila, ale verejne vyhlásila, že „urobila kroky“, aby sudkyni bola funkcia vrátená“.
Sudkyňa sa vrátila do výkonu funkcie, avšak ku dňu 28.2.2010 sa po 20 rokoch funkcie sudcu vzdala a z radov sudcov definitívne odišla.
7. sudkyňa Darina Kuchtová, Krajský súd Bratislava
Minister spravodlivosti Štefan Harabin na základe podnetu sudcu Pavla Polku podal dňa 10.9.2008 návrh proti sudkyni na začatie disciplinárneho konania, pretože porušila základné povinnosti sudcu podľa § 30 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich zdržať sa v občianskom živote všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu. Skutok mala podľa navrhovateľa spáchať tým, že v trestnom konaní obžalovaných Z.J. a E. K. pre trestné činy ohovárania vypovedala ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní dňa 7.12.2007, pričom v rámci tohto výsluchu uviedla nepravdivé skutočnosti a hodnotiace úsudky týkajúce sa výkonu funkcie predsedu Okresného súdu Žilina Pavla Polku v období rokov 1997 – 1999, čím výrazne zasiahla do osobnostnej sféry menovaného.
Za to jej navrhovateľ navrhol peňažný trest zníženia jej funkčného platu o 15 % na dobu troch mesiacov.
Prvostupňový disciplinárny súd dňa 12.2. 2009 rozhodol tak, že za skutok uznal sudkyňu vinou v celom rozsahu a súčasne upustil od jej potrestania.
Sudkyňa v rámci svojej obrany uviedla, že vypovedala ako svedkyňa v trestnom konaní, čím plnila svoju zákonnú aj občiansku povinnosť. Ako svedkyňa bola súdom riadne predvolaná, aby v súdnom konaní podala svedeckú výpoveď, v rámci ktorej odpovedala na otázky súdu a prokurátora podľa pravdy. Nemala žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by súdu mohla podanie svedeckej výpovede odmietnuť. Tiež zdôraznila, že nebola stíhaná ani odsúdená za trestný čin krivej výpovede, hoci takýto podnet bol príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní podaný. Toto konanie bolo právoplatne ukončené odmietnutím podnetu pre neodôvodnenosť. Sudca Polka v súvislosti s jej výpoveďou v trestnom konaní podal voči nej aj občianskoprávnu žalobu na ochranu svojej osobnosti, ale neskôr ju ako zrejme nedôvodnú zobral späť. Sudkyňa poukázala na to, že disciplinárny súd nemôže v rámci svojho konania o disciplinárnom návrhu vo veci tvrdenia o krivej (nepravdivej) výpovede nahradiť trestný súd. Rovnako to nemôže urobiť ani vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že touto svojou výpoveďou sudkyňa zasiahla do osobnostnej sféry sudcu Polku, pretože o tom môže tiež rozhodnúť iba súd v občianskoprávnom spore.
Keďže sa jej kladie za vinu jej správanie, ktoré nesúvisí s konaním a rozhodovaním v pridelených veciach, nemá podľa jej názoru právomoc vo veci konať ani disciplinárny súd, ale podľa § 69 ods. 1,3 zákona o súdoch mala podnet Pavla Polku voči nej vybaviť príslušná sudcovská rada.
Sudkyňa bola predsedníčkou Krajského súdu v Bratislave, ktorú z funkcie odvolal minister spravodlivosti Štefan Harabin krátko po svojom nástupe do tejto funkcie, bez uvedenia dôvodu.
Sudkyňa od februára 2009 čaká na rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho súdu.
8. Miroslav Gavalec, Najvyšší súd SR
Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal na sudcu dňa 14.1.2010 návrh na začatie disciplinárneho konania na tom skutkovom základe, že sa ako sudca svedomito nevzdelával. Má to vyplývať zo skutočnosti, že bez náležitého overenia platnej právnej úpravy neopodstatnene a bez odborných znalostí požiadal listom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (v septembri 2009) o preverenie pracovných podmienok sudcov a pracovníkov súdu na najvyššom súde napriek tomu, že oslovený úrad nie je na preverenie uvedených skutočností vecne príslušným. Takýmto konaním mal v podstatnej miere znížiť vážnosť svojej funkcie sudcu a predsedu senátu, svoju odbornú povesť a tým aj vážnosť najvyššieho súdneho orgánu Slovenskej republiky. Súčasne mu navrhol uložiť trest preradenia na súd nižšieho stupňa.
Sudca ako člen Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR predložil tomuto orgánu viacero podnetov na zlepšenie podmienok práce sudcov, ktoré si sudcovská rada osvojila, avšak bez toho, aby ich vedenie najvyššieho súdu akceptovalo. Preto v septembri 2009 ako člen sudcovskej rady vyzval dva štátne orgány, aby vyhodnotili pracovné podmienky sudcov na najvyššom súde. Získané výsledky chcel predložiť sudcovskej rade na ďalšie konanie.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa odmietol touto vecou zaoberať, lebo žiadosť sudcu nepovažoval za dôvodnú. Pracovné podmienky, tzn. najmä rozlohu miestností a spôsob práce v nich vyhodnotil ako dôvody, s ktorými sa nemusí zaoberať v rámci preventívnej starostlivosti o zdravie sudcov. Úrad verejného zdravotníctva vyhodnotil pracovné podmienky sudcov a personálu najvyššieho súdu s tým záverom, že malé miestnosti sudcov, súdneho personálu alebo pojednávacia miestnosť osobitného určenia (všetky s plochou od 10 až 14m2 vrátane plochy zastavanej nábytkom) majú postačujúce rozmery na dôstojnú prácu 3-členných senátov s 2 pracovníkmi súdu, resp. na pojednávanie závažných sporov s množstvom účastníkov, lebo záväzným limitom je min. výmera 2 m2 na každého pracovníka, a tá je v priestoroch Najvyššieho súdu podľa jeho záveru dodržaná.
Sudca predložil disciplinárnemu súdu prehľad svojich aktivít spojených so vzdelávaním sudcu za roky 2005 až 2009 v počte prevyšujúcom číslo 110, vrátane medzinárodných podujatí a účasti na medzinárodných vedeckých konferenciách.
Sudca požiadal disciplinárny súd o zastavenie disciplinárneho konania, avšak toto konanie naďalej pokračuje.
9. a 10. sudcovia Juraj Kliment a Peter Hatala, Najvyšší súd SR
Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal na oboch sudcov dňa 5.3.2010 návrh na začatie disciplinárneho konania. Voči Jurajovi Klimentovi za údajne nedodržanie lehoty na napísanie rozhodnutia o väzbe v trestnej veci a voči obom sudcom pre údajné spôsobenie prieťahov a zmarenie verejného zasadnutia v závažnej trestnej veci.
Sudca Juraj Kliment sa v súvislosti s vyhotovením rozhodnutia o väzbe bráni tým, že v príslušnej trestnej veci bol dňa 10.9.2009 zrušený príkaz na prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu a obžalovanému bol nariadený výkon trestu odňatia slobody. V prípade sporného uznesenia o väzbe sudca zaujal právny názor v rámci svojej rozhodovacej činnosti, že nariadením výkonu trestu odňatia slobody sa uznesenie o väzbe zrušilo, a preto nebolo ani vyhotovené. Svedčí o tom aj výkaz nevyhotovených rozhodnutí, v ktorom nikdy nebolo vykazované ako nenapísané.
V súvislosti s týmto disciplinárnym previnením predseda najvyššieho súdu rozhodnutím z 31.3.2010 zrušil sudcovi aj povolenie výkonu funkcie sudcu v domácom prostredí vzhľadom k tomu, že si údajne neplní svoje povinnosti sudcu riadne a včas. Predseda súdu pritom nerešpektoval ani odmietavé stanovisko sudcovskej rady NS SR z 15. 3. 2010, ktorá ho upozornila, že na to nie sú splnené zákonom predpísané podmienky. Sudca počas výkonu svojej funkcie nemal napísané po lehote ani jedno rozhodnutie. V roku 2009 skončil na trestnom kolégiu najviac trestných vecí.
K údajnému spôsobeniu prieťahov a zmareniu termínu verejného zasadnutia v závažnej trestnej veci sa obaja sudcovia bránia tým, že trestnú vec dňa 18.2.2010 prevzal ich senát 1 Toš, ktorého prvým predsedom je Juraj Kliment, a v ten istý deň bola vec v senáte pridelená druhému predsedovi senátu Petrovi Hatalovi, ktorý určil dňa 19. februára 2010 vo veci termín neverejného zasadnutia. Na zasadnutí bolo rozhodnuté o spojení tejto veci s inou trestnou vecou, vedenou v súdnom oddelení iného senátu, keďže pre takýto procesný postup boli splnené zákonom stanovené podmienky. V trestnej veci, ku ktorej bola trestná vec z ich senátu pripojená, bol síce nariadený termín verejného zasadnutia na 22.2.2010, avšak toto nemohlo byť vykonané, keďže neboli splnené procesné podmienky pre ospravedlnenie obžalovaných. O tejto prekážke uskutočnenia verejného zasadnutia mali sudcovia vedomosť už dňa 19.2.2010. Z tohto dôvodu bol určený nový termín neverejného zasadnutia na 26.2. 2010, na ktorom boli rozsudky v oboch trestných veciach zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Takýmto procesným postupom nezmarili verejné zasadnutie a nespôsobili ani prieťahy v konaní.
V oboch disciplinárnych prípadoch sú sudcovia disciplinárne stíhaní za rozhodovaciu činnosť, čo je v rozpore so zákonným úpravou.
Sudcovi Jurajovi Klimentovi je navrhnutý trest preradenia na súd nižšieho stupňa a sudcovi Petrovi Hatalovi peňažný trest.
11. sudca Jozef Kandera, Najvyšší súd SR
Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal na sudcu dňa 4.9.2009 návrh na začatie disciplinárneho konania za údajné prieťahy v konaní v štyroch trestných veciach s návrhom na preradenie sudcu na súd nižšieho stupňa.
Disciplinárny návrh s ním nebol vopred prerokovaný , a preto sa k prieťahom nemohol vyjadriť. Návrh bol podaný bez toho, aby navrhovateľ predložil prehľad o zaťaženosti a výkonoch sudcu v rozhodnom období a porovnanie s výsledkami práce a zaťaženia iných sudcov trestného kolégia. Navrhovateľ bez dôkazného základu v návrhu na začatie disciplinárneho konania tvrdí, že sudca bol objektívne schopný veci vybaviť bez prieťahov.
Disciplinárny súd v prvostupňovom rozsudku zo dňa 17.3.2010 rozhodol tak, že dve rozsiahle trestné veci zo žalobného návrhu vypustil a uznal ho vinným z prieťahov v dvoch menej náročných trestných veciach. Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že popri veľkých veciach mal jednoduchšie veci skôr vybaviť. Súd nebral vôbec do úvahy výkazy trestného kolégia, predložené sudcom počas disciplinárneho konania, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že popri rozsiahlych trestných veciach v rozhodnom čase vybavil desiatky iných vecí, jednoduchších aj náročnejších. Tiež nebral do úvahy, že v tomto čase mal sudca väčšie výkony ako väčšina členov trestného kolégia a preukázateľne väčšie výkony ako členovia v jeho senáte. Navyše v rozhodnom čase vykonával aj funkciu predsedu a neskôr člena Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR.
Sudcovi bol uložený peňažný trest – zníženie funkčného platu o 15 % na dobu jedného mesiaca. Voči rozsudku sa hneď odvolal, pretože považuje uznanie viny za nespravodlivé.
Následne sa rozhodol po 26 rokoch práce sudcu (z toho 16 rokov na Najvyššom súde) vzdať svojej funkcie k 30.4.2010. Motívom jeho rozhodnutia je hlavne to, že voči útokom predsedu najvyššieho súdu, ktorý podľa jeho názoru evidentne zneužíva svoje postavenie, sa v prípade stíhania za prieťahy nedá efektívne brániť. Ak by bol v tomto disciplinárnom konaní právoplatne odsúdený, predpokladá, žeby nasledoval voči nemu ďalší disciplinárny návrh a potom by bol posudzovaný ako recidivista. Rozvrh práce na trestnom kolégiu Najvyššieho súdu SR je podľa jeho názoru v súčasnosti urobený tak, aby sudcovia vybavujúci agendu bývalého Špeciálneho súdu boli neprimerane zaťažení a evidentne sa čaká na nejaké ich pochybenie. Pod tlakom takejto situácie sa veľmi ťažko sústreďuje na prácu, ktorá je zložitá a náročná.
Funkcie sudcu sa vzdal za situácie, kedy je podané jeho odvolanie proti prvostupňovému rozsudku, v dôsledku čoho stratil nárok na pomerne vysoké odstupné, ktoré by v prípade prijatia trestu pri odchode z funkcie dostal.
12. sudca Juraj Majchrák, Najvyšší súd SR
Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal na sudcu 2.7.2009 návrh na začatie disciplinárneho konania, pretože vo väzobnej trestnej veci, pridelenej v senáte 2Toš druhému predsedovi senátu Jánovi Mihalovi, ako zastupujúci sudca počas čerpania jeho dovolenky, nepreveril faxovú žiadosť obhajcu obžalovaného, v ktorej tvrdil že obžalovaný je vo väzbe po uplynutí zákonnej lehoty, a zavinil nezákonné držanie obžalovaného vo väzbe v čase od 17.6. do 24.6.2010. Za to mu navrhol uložiť trest preradenia na súd nižšieho stupňa.
O začatí disciplinárneho stíhania sa sudca dozvedel počas čerpania svojej dovolenky z médií. Proti obvineniu sa bráni tým, že členom senátu, ktorému bola vec v senáte pridelená, bol pred odchodom na dovolenku informovaný, že lehoty väzby v tejto trestnej veci sú zachované. Dňa 17.6.2009 (vo štvrtok) bola na súd doručená iba faxovaná žiadosť obhajcu obžalovaného o prepustenie z väzby, pričom sudca nemal k dispozícii časť trestného spisu, týkajúcu sa tohto obžalovaného. Keďže zákonný sudca mal z dovolenky nastúpiť do práce už v pondelok 21.6.2009, dal kancelárii pokyn, aby mu žiadosť ihneď odovzdala na vybavenie. On sám nastúpil na dovolenku 21.6.2009,. Napriek tomu sa mu kladie za vinu, že držanie obžalovaného vo väzbe zavinil aj v čase čerpania vlastnej dovolenky.
Dňa 21.8.2009 a 25.9.2009 podal predseda najvyššieho súdu Štefan Harabin na sudcu ďalšie dva disciplinárne návrhy pre prieťahy v konaní v štyroch trestných veciach. O začatí disciplinárneho konania sa sudca opätovne dozvedel z médií, disciplinárny návrh s ním nebol prerokovaný a k prieťahom sa nemohol vyjadriť.
Návrhy boli podané bez toho, aby navrhovateľ predložil prehľad o zaťaženosti a výkonoch sudcu v rozhodnom období a porovnanie s výsledkami práce a zaťaženia iných sudcov trestného kolégia. Navrhovateľ bez dôkazného základu v návrhu na začatie disciplinárneho konania tvrdí, že sudca bol objektívne schopný veci vybaviť bez prieťahov.
Za uvedené disciplinárne previnenia navrhovateľ navrhuje uložiť sudcovi najprísnejší trest, odvolanie z funkcie sudcu, hoci skutky, z ktorých je podľa navrhovateľa podozrivý, nie sú skutkami, ktoré sú podľa zákona nezlučiteľné s výkonom sudcovskej funkcie a len pre takéto skutky môže byť podľa Ústavy sudca odvolaný z funkcie.
Sudca je od 10. 9.2009 dlhodobo práceneschopný. Funkciu sudcu vykonáva 30 rokov, doposiaľ neboli k jeho práci žiadne výhrady a je uznávaným odborníkom na trestné právo. V minulosti vykonával funkciu podpredsedu Najvyššieho súdu SR a bol kolegami voleným členom Súdnej rady SR .
13. sudca Juraj Babjak, Krajský súd Banská Bystrica
Predseda Krajského súdu Banská Bystrica Ján Bobor dňa 27.11.2009 podal na sudcu návrh na začatie disciplinárneho konania pre zavinené konanie, ktoré má za následok prieťahy v štyroch súdnych konaniach, z ktorých dve veci mu boli pridelené v januári 2007 a dve veci v januári 2009, s návrhom na preloženie na súd nižšieho stupňa.
Disciplinárny návrh so sudcom predbežne prerokovaný nebol , doručený mu bol až dňa 26.4.2010, a preto sa k prieťahom zatiaľ nemohol vyjadriť. Predtým sa sudca o návrhu dozvedel iba sprostredkovane z médií a neskôr z rozhodnutia predsedu súdu o zrušení povolenia mu práce v domácom prostredí. Sudca pritom dochádza týždenne do Banskej Bystrice z miesta trvalého bydliska v Košiciach, keďže Súdna rada SR neakceptovala jeho žiadosť o preloženie na krajský súd v mieste trvalého bydliska.
Návrh bol podaný bez toho, aby navrhovateľ predložil objektívny prehľad o skutočnej zaťaženosti a výkonoch sudcu v rozhodnom období a porovnanie s výsledkami práce a zaťaženia iných sudcov trestného kolégia. Navrhovateľ bez dôkazného základu v návrhu na začatie disciplinárneho konania tvrdí, že sudca bol objektívne schopný veci vybaviť bez prieťahov.
Podľa názoru sudcu začatím disciplinárneho konania voči nemu ide o zneužívanie štátnej moci z týchto dôvodov:
• spôsob pridelenia trestných vecí - po siedmich rokoch pôsobenia v pozícii sudcu na Ústavnom súde SR v Košiciach a návrate do funkcie sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici v januári 2007, bolo sudcovi po účelovej zmene rozvrhu práce popri bežnom nápade trestných vecí pridelených navyše 20 prevažne komplikovaných trestných vecí (v celkovom rozsahu viac ako 30 000 strán), ktoré ostali po inom sudcovi, odchádzajúcom na predčasný starobný dôchodok. Iných sudcov trestného kolégia sa prerozdelenie týchto vecí nedotklo. Proti prideleniu vecí podal sudca námietky z dôvodu porušenia zásady rovnomernej zaťaženosti sudcov a hlavne zásady zákonného sudcu (trestné veci po sudcovi, ktorý odišiel do dôchodku mohli byť napr. pridelené náhodným výberom cez elektronickú podateľňu medzi sudcov trestného kolégia, a nie len jednému vybranému sudcovi). Súčasne upozornil predsedu súdu, že pri takomto zaťažení nemôže konať v pridelených veciach bez prieťahov,
• Vystúpenie ministerky spravodlivosti na schôdzi Národnej rady SR dňa 15.októbra 2009 - menovite napadla viacerých sudcov, ktorí využili verejne slobodu prejavu na kritiku súčasných pomerov v justícii. U sudcu Juraja Babjaka, ktorý kritizoval verejne pomery v justícii individuálne alebo ako signatár viacerých iniciatív, pri údajných subjektívnych prieťahoch v konkrétnej trestnej veci pridelenej mu v januári 2007, naznačila aj korupciu a nahrávanie zločinu: „Ja sa verejne pýtam koľko zoberie sudca za megapodvod, aby ho nevytýčil a nepojednával?“; “Toto sú u mňa sudcovia, ktorí nahrávajú zločinom“.
Pre tieto nepravdivé a difamujúce výroky na pôde parlamentu, podal sudca na ministerku žalobu o ochranu osobnosti v marci 2010,
• Zrejmá nadväznosť disciplinárneho návrhu na vystúpenie ministerky spravodlivosti - aj keď disciplinárny návrh na sudcu podal predseda krajského súdu, je zrejmé, že návrh proti sudcovi z novembra 2009 bezprostredne nadväzuje na vystúpenie ministerky spravodlivosti v parlamente v októbri 2009. Ministerka spravodlivosti v pozícii politika použila kritiku sudcu ako súčasť svojej obrany v rámci politického boja. Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako autor disciplinárneho návrhu a tiež ako predstaviteľ štátnej správy súdu (podriadený politikovi - ministerke spravodlivosti), v kritike sudcu pokračoval iniciovaním jeho disciplinárneho stíhania, so zámerom aby bol degradovaný preložením na súd nižšieho stupňa. Pritom zneužil situáciu po špeciálnom pridelení vecí sudcovi v januári 2007, na ktorej vytvorení má podiel.
Vzhľadom na skutkový a právny základ popísaných disciplinárnych konaní považujeme ich za účelové a kontroverzné.
Z 13-tich disciplinárne stíhaných sudcov patrí 9 sudcov k otvoreným kritikom súčasného súdneho systému a jeho predstaviteľov.
U 1 sudkyne sa javí byť skutočným dôvodom jej disciplinárneho stíhania, že nebola ochotná dať sa ovplyvniť pri rozhodovaní vo veci, ktorej účastníkom bol súčasný predseda najvyššieho súdu.
U 3 sudcov sa javí, že sú z nejakých dôvodov nepohodlní pre vedenie súdu.
V Bratislave 30.4.2010
hovorcovia iniciatívy:
Katarína Javorcíková
Miroslav Gavalec