Sudca je v priamom vzťahu k štátu, ktorý mu na jednej strane zákonom priznáva doživotné istoty a nezávislosť, ale v skutočnosti umožňuje sudcovi pri vysluhovaní práva a spravodlivosti vedome kalkulovať s tým, kto je mocný a mocnejší a s tým, že jeho zlyhanie v nestrannosti a nezaujatosti prípadne niekto iný vo vnútri súdneho systému napraví.
Koncom roka 2011 sa na disciplinárnom súde v Bratislave uskutočnili disciplinárne pojednávania jedného disciplinárneho senátu v dvoch disciplinárnych veciach sudcov Krajského súdu Banská Bystrica, ktoré dávajú ďalšiu možnosť hodnotiť justičný systém, činnosť disciplinárnych senátov a orientovať sa v problematike, ktorá má zásadný dosah na postavenie sudcu a jeho vzťah k štátu, v službe právu a spravodlivosti.
Disciplinárnym konaním voči sudcovi vzniká prekážka riadneho výkonu funkcie sudcu a ide o prekážku na strane štátu ako zamestnávateľa sudcu.
Navrhovateľ disciplinárneho stíhania sudcu a disciplinárny senát, ktorý sa návrhom zaoberá majú rozdielne procesné postavenie ale súčasne orgány povinné konať z úradnej moci. Ak zistí porušenie zákona navrhovateľ (obvykle boli navrhovateľmi disciplinárnych konaní predseda súdu a minister spravodlivosti, predtým aj Súdna rada SR) je povinný podať disciplinárny návrh a tento návrh na disciplinárnom súde odôvodniť. Ak po dokazovaní, vykonanom podľa predpísaných procesných pravidiel disciplinárny súd zistí porušenie zákona, je povinný vysloviť vinu a uložiť trest. Pri pochybnostiach o návrhu a z niektorých iných dôvodov disciplinárne stíhaného sudcu oslobodí alebo konanie zastaví. Je neobvyklé, ak navrhovateľ zoberie návrh späť z dôvodu zjavnej neodôvodnenosti. Je na mieste otázka, či nedošlo k zneužitiu disciplinárneho konania, v čí prospech a tiež aké zadosťučinenie patrí nedôvodne postihovanému sudcovi za to, že bol vystavený prekážke riadneho výkonu funkcie nielen v prípade, že mal pozastavený výkon funkcie, ale aj v prípade, že funkciu sudca vykonával v podmienkach disciplinárnych pojednávaní a hrozby testu podľa nepravdivého disciplinárnom návrhu.
Stalo sa, že predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici predložil na disciplinárnom súde dva späťvzatia disciplinárnych návrhov, odôvodnené ich zjavnou neopodstatnenosťou. Išlo o disciplinárne konanie vedené dva roky proti sudcovi JUDr. Babjakovi, ktorého mal disciplinárny súd poslať za trest na súd nižšieho stupňa a proti mojej osobe, ktorého mal disciplinárny súd zbaviť funkcie sudcu pre skutok, kde disciplinárny návrh bol podaný na jar 2009 a disciplinárne stíhanie bolo pripojené k inému disciplinárnemu konaniu, ktoré sa vedie od mája 2007 (skutok sa týkal konkurzných konaní). Odôvodnenie návrhu na disciplinárne stíhanie v mojom prípade nadviazalo na predtým skončené disciplinárne stíhanie, ktoré sa takisto týkalo konkurzných konaní a viedlo sa proti mne v rokoch 2003 až 2006, keď ma navrhovateľ Súdna rada SR chcel trestať zbavením funkcie sudcu (konkurzné konanie Preglejka Žarnovica).
V mojom disciplinárnom konaní späťvzatiu návrhu predchádzalo to, že predseda krajského súdu ako navrhovateľ v prípade, pre ktorý podal disciplinárny návrh jeho predchodca, nevidel závažné disciplinárne previnenie, tzv. kvalifikovanú skutkovú podstatu, za ktorú sa musí uložiť prísnejší trest, ale iba „obyčajné“ disciplinárne previnenie. Disciplinárny návrh nezobral späť s odôvodnením, aby „raz a navždy bolo ujasnené, či konanie sudcu bolo, alebo nebolo v súlade so zákonom“.
Disciplinárny senát samozrejme nič „raz a navždy“ nevyrieši, pretože tomu bránia najmenej dva dôvody:
Prvý dôvod je ten, že disciplinárny senát je síce zložený z právnikov, odborníkov z praxe (dve sudkyne a prokurátor) ale pokiaľ viem, nie sú to odborníci, ktorí vo svojej praxi posudzovali konkurzné právo. Títo disciplinárni sudcovia nevydávali rozhodnutia ako konkurzní sudcovia ani nepublikovali pre odbornú verejnosť. Disciplinárny návrh mohol byť postavený na predpoklade presvedčivosti tvrdení (poloprávd) a toho, že návrhu disciplinárny sudcovia uveria a osvoja si ho vzhľadom na autoritu orgánu moci. Predpoklad, že ak sa podáva návrh, tak na ňom niečo asi bude, pripomínajúci Pavlovov podmienený reflex. Napokon na pojednávaní boli oboznámené skutočnosti, že podnet na moje disciplinárne stíhanie smeroval na ministerstvo spravodlivosti odkiaľ vyšiel návrhu a bývalý predseda krajského súdu disciplinárny návrh formálne prevzal a podpísal.
Druhý dôvod, ktorý považujem za vážnejší je, že justičný systém si vychovával pokračovateľov, ktorí budú z rovnakých dôvodov ako predchodcovia, pokúšať nezávislosť súdneho systému a možnosť urobiť si zo sudcov spoluhráčov pri presadení svojich záujmov, ktoré samozrejme zaodievajú autoritou zákona.
JUDr. Babjak mal na vlastnej skúsenosti disciplinárne stíhaného sudcu možnosť so znalosťou veci vyjadriť sa k problematike „korupcie ako súčasti riadenia a sudcovskej disciplíny“, teda k systému fungovania justície, ktorá nepochybne vecne a nadčasovo presahuje rámec jeho disciplinárneho konania.
Existuje viacero dôvodov, pre ktoré odborná aj laická verejnosť považuje aj moje disciplinárne stíhania za zneužitie systému a ja som sa na vlastnej skúsenosti presvedčil (ako mnohí iní, ktorých príbehom sa nedostalo toľko publicity), aké vyčerpávajúce je siahať na dno vlastných síl. Práve pre túto skúsenosť si prácu sudcu vážim. Na rozdiel od niektorých kolegov som zistil, že práca sudcu vyjadruje konštantný vzťah sudcu k štátu, nie vzťah k predsedovi súdu alebo ministrovi spravodlivosti alebo iným premenným veličinám. Všetko čo sa týka nezávislosti súdneho systému stojí a padá na situáciách, keď je sudca konfrontovaný so osobnými záujmami tých, čo sami seba povzniesli nad verejný záujem a považujú sa za silných hráčov. Záleží len na tom, aby sudca vzťah k štátu a zákonu ustál a obhájil. Aby nestaval na svojich personálnych vzťahoch k iným sudcom alebo k ministrovi, aby nežil iba s povedomím stavovskej kolegiality a lojality. Ak sa mne podarilo (zatiaľ) ustáť pri výkone funkcie vzťah k štátu tak len a vďaka dobrým a vnímavým ľuďom, ktorí dokážu rozlišovať dobro od zla, a ktorí majú nielen akúsi predstavu fungovania justičného systému, ale predovšetkým im záleží, aby sa jeho fungovanie uplatnilo a aby justičný systém nebol trvalo, chronicky zaplienený deformáciami.
Skutočne sudca vie, na akom výsledku pracuje, rozumie vzťahom, ktoré hodnotí a posudzuje?
Sudca nie je tvorcom, posudzuje veci a vzťahy, ktoré tvorili a patria iným. V konkurzných konaniach justičný systém a sudcovia zlyhali. Svojimi rozhodnutiami alebo nečinnosťou zapríčinili biedu mnohých a nezaslúžený blahobyt niekoľkých. Ak sudcovia nepoznajú a nerozumejú vzťahom do ktorých zasahujú, vzťahy zničia. Postihnutí sú nielen účastníci súdneho konania ale celá spoločnosť. Na obnovu spotrebuje mnoho tvorivých síl, ktorými náš spoločenský systém napriek rôznym krízam prichádzajúcim zvonka aj zvnútra, naďalej plytvá. Občanom sa zo strany tých, ktorí majú realizovať výkon funkcií orgánov štátu podpory nedostáva. Pri kľúčových rozhodnutiach justičných orgánov je mnoho nedôvery a dôvodov zaujatosti. A ešte treba rozlíšiť skutočné dôvody od domnelých. Orgány verejnej moci opakovane zlyhávajú nielen v medializovaných prípadoch. Chýba kompetentnosť, vernosť zásadám a pokora tých, ktorí sú povolaní v službe štátu, právu, spravodlivosti a k správe majetkových hodnôt. V bežnom živote je človek len akýmsi obeživom inštitúcii, veriteľov, poisťovní.
Ak by disciplinárne návrhy, ktoré podal bývalý predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici neboli právny paškvil, zrejme by neexistoval dôvod, aby ich jeho nástupca zobral späť.
Význam a pointa disciplinárneho stíhania sudcu JUDr. Babjaka, ktoré bolo napokon zastavené pre späťvzatie návrhu a môjho disciplinárneho stíhania, ktoré nebolo zastavené, sú rozdielne a ukončením disciplinárnych konaní nebudú zodpovedané. V prípade JUDr. Babjaka zámienka jeho disciplinárneho stíhania vychádzala z vnútra súdneho systému, ktorý sa nevie vyrovnať s chronickým stavom prieťahov v súdnych konaniach. V prípadoch, v ktorých mu kládol navrhovateľ za vinu prieťahy a nečinnosť, boli podané obžaloby v trestných veciach, ktoré neboli v ničom výnimočné. Výnimočné boli až okolnosti ich pridelenia sudcovi JUDr. Babjakovi po jeho návrate z predošlého pôsobiska na Ústavnom súde. V mojom prípade disciplinárnym návrhom a konaním sa upratujú dôvodné podozrenia z organizovanej majetkovej trestnej činnosti, ktorú realizovali osoby ovládajúce konkurznú agendu súdov v časoch privatizácie, oddlžovania bánk a predaja ich pohľadávok schránkovým firmám a zvláštneho speňažovania majetku v konkurzoch. Na ich postavení a používaných prostriedkoch sa nič nezmenilo. Sú skutočnými podporovateľmi mojich disciplinárnych stíhaní. Dnes disponujú výsadami majetkovo aj inak zabezpečených osôb. Chcú mať istotu beztrestnosti za veci minulé aj súčasné. Majú možnosť ovplyvňovať politikov a činnosť štátnych orgánov, ich funkčnosť, personálne vybavenie. K tomu, že sa obyvatelia tejto krajiny dostali do závislosti, hmotnej aj duchovnej núdze a postavenia večných dlžníkov, platiacich nezriedka za fiktívne, aj súdmi legalizované pohľadávky, sa nik nehlási.
Na disciplinárne pojednávania prichádzali veľvyslanci a ich zástupcovia a myslím si, že o naše prípady sa zaujímajú aj preto, že krajiny, ktoré reprezentujú, nám v minulosti poskytli pomoc pri budovaní dobrého súdneho systému a my sme pomoc týchto krajín prijali.
Zástupcovia veľvyslanectiev majú možnosť vnímať kultúru a procesnú úroveň disciplinárnych konaní, majú možnosť si vypočuť, čo a ako riešia disciplinárne senáty. Tie sú poväčšine zložené zo sudcov všeobecných súdov o ktorých sa predpokladá, že poznajú právo a zmysel zákonov, ktoré aplikujú. S procesnou problematikou sa majú sudcovia vedieť vyrovnať ústavne prijateľným výkladom.
Realita je taká, že disciplinárny senát, ktorému bol pridelený môj prípad, sa už viac ako jeden rok aj po troch pojednávaniach stále zaoberá procesnými podmienkami za ktorých smie konať na základe našich procesných námietok. Procesné podmienky si mal už dávno zodpovedať a riešiť v rámci prípravy prvého pojednávania z úradnej moci.
Tak sa v mojom prípade postupne disciplinárny senát vyrovnáva s našou námietkou nečinnosti pri spracovaní a podaní disciplinárneho návrhu a prieťahmi v konaní po podaní disciplinárneho návrhu, ktoré prekročili zákonom stanovené premlčacie lehoty podľa § 120 ods. 7 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich (prekročenie lehoty šesť mesiacov na vypracovanie a doručenie disciplinárneho návrhu disciplinárnemu súdu a lehoty šesť mesiacov na prvý úkon disciplinárneho súdu za účelom skončenia veci a ešte raz prekročenie lehoty šesť mesiacov, ktorá uplynula medzi dvoma úkonmi disciplinárneho súdu vo veci samej).
Lehotu šiestich mesiacov, ktorá zakladá prekážku premlčania disciplinárneho stíhania, treba posudzovať aj v súvislosti s inou v zákone upravenou lehotou, ktorá disciplinárnemu súdu prikazuje vec vybaviť v lehote troch mesiacov od podania návrhu podľa § 129 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z. z.. Nie je potom, keď sme poukázali na tri obdobia, kedy bola prekročená lehota šiestich mesiacov (spolu viac ako 18 mesiacov) namieste otázka, či práca disciplinárnych orgánov (navrhovateľ disciplinárneho stíhania a disciplinárny senát) je nastavená na rešpektovanie zákona a či disciplinárny súd nie je schopný aplikovať predpísaný procesný postup v zákonom stanovených lehotách ? A to ešte disciplinárny senát bude zdôvodňovať námietku, prečo vôbec neprevzal konanie v mojej veci disciplinárny senát, ktorému mala byť pridelená podľa rozvrhu práce disciplinárneho súdu v čase podania disciplinárneho návrhu v máji 2007. Zákonnému disciplinárnemu senátu bola vec bezdôvodne odňatá a pridelená inému senátu, ktorého členovia boli menovaní do funkcii sudcov disciplinárneho súdu o päť mesiacov neskôr.
Nech sa disciplinárny senát dopracuje k akémukoľvek konformnému výkladu odôvodnenia svojho ďalšieho procesného postupu, musí sa vyrovnať aj s tým, že predmetom disciplinárneho návrhu je výlučne postup sudcu v súdnom konaní a rozhodovacia činnosť. Posudzovanie a preskúmanie konania a rozhodnutí sudcu v zásade patrí iba nadriadenému súdu ako orgánu súdnej moci a to iba na základe procesných pravidiel súdneho konania. Disciplinárny súd nepatrí do sústavy súdnych orgánov, nie je štátnym orgánom, ktorý je oprávnený oboznamovať sa so skutočnosťami, o ktorých som sa dozvedel ako sudca spôsobom, ktorý zákon predpokladá a upravuje. Tieto skutočnosti sú predmetom zákonnej ochrany a záväzkov mlčanlivosti. Keď sa na disciplinárnom súde oboznamujú skutočnosti zo súdneho spisu, môžu byť porušené práva účastníkov súdneho konania. Môže byť porušované právo na obhajobu a na spravodlivý proces. Aké procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, na základe akých pravidiel sa má dospieť k otázke mojej viny alebo neviny? Uvedené by si mal uvedomiť aj navrhovateľ disciplinárneho konania, resp. jeho nástupca vo funkcii predsedu súdu, ktorý nemá dôvod iba vyčkávať, ako s vecou naloží disciplinárny súd, t. j. že prípadne niekto iný napraví zlyhanie vo vnútri justičného systému.
Pre spravodlivý proces je neprípustný nezákonný dôkaz a na nepráve nemožno vybudovať právo, zákonné rozhodnutie. Výnimka neplatí ani pre disciplinárne konanie na disciplinárnom súde, ktorý bol zriadený a funguje pri Najvyššom súde Slovenskej republiky.
Dňa 14. 12. 2011
Alexander Mojš, autor je sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici