V dverách kancelárie nachádzam zastrčenú veľkú bielu obálku s ministerskou pečiatkou na moje meno. Netrpezlivo natešená otváram. Čo keď je to oneskorená gratulácia k 35. výročiu môjho menovania sudkyňou, ale teším sa zbytočne. Také sa už roky nedeje. 

Čítam ...Vážená pani sudkyňa/ sudca... pozývame Vás na okresné kolo súťaže Hviezdoslavov sudcovský Kubín, ktoré sa bude konať na Vašom súde dňa ....Účasť na súťaži je považovaná za plnenie sudcovských povinností..., pojednávanie plánované v tento deň je potrebné odročiť...rehabilitačné pobyty a dovolenky zrušiť...zdravotné vyšetrenia preobjednať...no teda, pomyslím si vystrašene, také tu ešte nebolo. V rýchlosti neviem nájsť kľúče od kancelárie v taške, aby som sa so spismi zložila na kresle a v pokoji dočítala.

Z pozvánky sa dozvedám, že ministerstvo spravodlivosti je znepokojené nárastom sťažností verejnosti na jazykovú úroveň vyjadrovania sudcov na pojednávaniach. Napríklad - sťažovatelia učitelia poukazovali na to, že sudcovia neovládajú spisovnú slovenčinu, sťažovatelia právnici, že používajú také slová, ktorým  nerozumejú, sťažovateľ operný spevák, že neartikulujú, sťažovatelia s ušným strojčekom, že rozprávajú ticho a veľmi rýchlo, sťažovateľom z radov advokátov veľmi vadilo aj to, že hovoria s regionálnym prízvukom a niekedy aj dialektom, takže žalobca a jeho advokát z druhého konca Slovenska sa často až zo zápisnice o pojednávaní dozvedia, čo hovoril sudca., aj čo vlastne hovorili aj oni samotní. 

Ministerstvo sa preto rozhodlo pre unikátny, až priekopnícky projekt,  a to každoročnú súťaž  Hviezdoslavov sudcovský Kubín. Súťaž bude určená pre sudcov okresných súdov, lebo ako je všeobecne známe, na súdoch vyšších stupňov sa skoro vôbec verejne nepojednáva, a teda nerozpráva, čo je pre nich mnohých veľká trauma, a postihne ich druhotne aj teraz, lebo sa do súťaže s nimi neráta.    

Vyčistím okuliare, zarosili sa, a čítam ďalej. V liste nasledujú praktické pokyny: sudcovia budú súťažiť v dvoch kategóriách, a to v umeleckom prednese  judikátov a umeleckom prednese predbežných právnych názorov. Slovo „umeleckom“ je podčiarknuté, pochopím, že dôraz sa bude klásť na prednes a nie na obsah., ale to mi došlo už na začiatku. Kývnem plecami a pokračujem: Víťazi z okresných kôl postúpia na celokrajské kolá, a prví traja víťazi z kraja sa stretnú na celoslovenskom finále. Takže to bude veľká sláva, hovorím si. Druhá strana listu začína oznámením, že ministerstvo ráta do poroty so skvelými porotcami. Oslovilo už najznámejších slovenských rozhlasových a televíznych moderátorov a spíkrov. No teda, spokojne hmkám a čítam, že aj v mediálnom priestore najsledovanejšiu a doposiaľ neprekonanú sudcovskú superstar, ale jej účasť ešte nie je potvrdená, lebo vraj vyráža na turné nazvané Prezident line.  Čo už...vzdychnem si, budú to mať bez neho ťažké.  Upokojí ma ale pokračovanie listu, ktoré  je milé, lebo ministerstvo verí, že sudcovský stav sa súťaži poteší. Dúfa, že mnohí zo sudcov, ktorí sú nielen vynikajúci v tabuľkovej súťaži dobročinnej organizácie Slovenská sudcovská jedľa o najvýkonnejšieho výrobcu súdnych rozhodnutí, ale aj známi ako brilantní majstri pera písaného na sudcovskom internom kanáli, a aj dokonca bestsellerov, by si určite zároveň radi zmerali aj svoje rečnícke schopnosti, a to priamo pred publikom. Ach, jaj...až ma premkne...nebuďte...spiaceho...hovorím si.

Vyvesím vyzváňajúci telefón od asistentky, nech ma v tejto historickej chvíli neruší pri čítaní.

Ministerstvo píše,  že právnická verejnosť sa má v prípade súťaže na čo tešiť, lebo mediálnu podporu podujatiu ohlásili najsledovanejšie lifestylové denníky a týždenníky, a vydavatelia sudcovských bestsellerov, čo je zárukou nielen vysokej kvality ale aj popularity podujatia. No teda, tak aj nový kostým bude treba, nech si neurobím hanbu! Nasleduje koniec pozvánky, a keďže zo skúsenosti viem, že najdôležitejšie časti žalôb a podaní sa píšu na koniec, zaostrím zrak, nech mi niečo neujde. Telefón od asistentky počká. Takže....prví traja v každej kategórii budú odmenení skvelými cenami: víťazi dočasným pridelením do ľubovoľného senátu odvolacieho súdu na rok, pozriem ešte raz, hádam, ale nie...je to tam. Tak,  tomu sa hovorí cena, ktorú každý preťažený okresný sudca ocení a tým, čo roky čakajú, že ich niekto osloví do výberka na kraj, sa konečne dvere pootvoria, ojojoj, veľká vec to bude! Čítam, že ani druhá cena nie je od veci: druhí v poradí získajú výlučne do svojho senátu vyššieho súdneho úradníka podľa vlastného výberu a to na rok,  no teda, ako by mi v duši čítali. A tretí  v poradí budú odmenení znížením mesačného nápadu o 50%  na rok, no, aj bronzovým takáto štedrá cena?! 

Otočím kľúčom na dverách a vyložím si nohy na stolík. Premkli ma všetky možné pocity a nie je dobré, aby ma v takom stave nehodnom sudcu niekto videl.  Neubránim sa myšlienke, že tie ceny sú také lákavé, že to bude súboj okresných sudcovských individualít a bude neľútostný, ale nejsť do neho by bola zbabelosť. A načo je v demokracii zbabelý sudca?!  Nevzdám to! ale súťaž je už o mesiac, treba rýchlo konať. Susedka Ivanka pracuje v divadle, divadlo je za rohom, ak mi niekoho zoženie, môžem si každý deň odbehnúť cez obedňajšiu prestávku, herci o takom čase ešte nehrajú. Ak bude v porote niekto z porotcov Let´s dance, bude dobre pri recitovaní aj  niečo zatancovať. Kamarátka Marika mala tanečnú školu., dá mi zopár lekcií, dám to, dám to!

Zobudím sa na zvonenie budíka, a na poslednú myšlienku zo sna, ktorá nejde odbiť: A čo keď sú už víťazi tých skvelých cien dávno vybratí?! 

Daniela Baranová