Sedím v parlamente na balkóne a sledujem schôdzu, na ktorej prudko gestikulujúc reční mladý sympatický poslanec, ktorého tvár, ale ani meno mi nič nehovoria. Hrdo hovorí, že poslanci naprieč politickým spektrom preukázali ľudu tak potrebnú jednotu a nielen po večeroch spoločne vypracovali, ale aj podali návrh na doplnenie práve prejednávaného vládneho zákona o lobingu. Pomyslím si, že už len ten zákon nám tu chýbal, ale zbystrím pozornosť a započúvam sa do krásnej slovenčiny hovorcu - pripomína mi herca z nemocničného seriálu. Potlačím nutkanie pozrieť do mobilu, či predsa... 

 

Ale dole rečník pokračuje, nech mi niečo neujde. Rozkročí sa za pultom a zdvihnutou hlavou oznamuje, že skupinka poslancov prišla na geniálnu myšlienku zakotviť do zákona o lobingu aj súdneho lobistu, ktorý by mal pôsobiť  v súdnictve. Hovorí o sile charakterov, ktorú museli prejaviť odmietnutím úvah o prebratí systému lobingu z  niektorých vyspelých demokratických krajín, kde tento inštitút ešte nemajú. Rečník sa za pultom vystrie a pridáva, že je načase ukázať svetu, že aj my na Slovensku vieme niečo nové a progresívne pre demokraciu a súdnu moc vymyslieť a svetu ponúknuť.  Málinko sa šibalsky usmeje a pokračuje, že sa zároveň  tým zabijú tri muchy jednou ranou.

 

Opatrne s takými prirovnaniami v takom čase! V duchu ho varujem. Ale jeho plamenná reč pokračuje. Po prvé, využijú sa kapacity štátnych právnických fakúlt, ktoré dlhodobo zápasia s nedostatkom študentov práva,  po druhé, zaplní sa medzera po bývalých súdnych vybavovačoch, ktorých nekvalitná a nekompetentná práca mnohým vyniesla trestné stíhania za korupciu., a s naširoko  rozpätými rukami zdôrazní, že po tretie, a nadšene sa rozžiari - skvalitní a zefektívni sa celý systém súdnictva, lebo sa nastolí - tak prepotrebná právna istota.

 

V parlamente to od nadšenia zašumí tiež, je to nákazlivé,  a aj ktosi z balkóna, ktorý sa  zaplnil, mu zamáva. Mne začína byť akosi horúco, asi veľmi nešetria... 

Mladý poslanec zápalisto vysvetľuje, že každý občan od krajného východu po krajný západ,  od severu po juh, bude mať istotu, že ak bude chcieť čokoľvek na súde vybaviť, od skoršieho termínu po priaznivé rozhodnutie, a obráti sa na súdneho lobistu, budú mu za jeho peniaze (sadzobník bude prílohou zákona)  poskytnuté kvalitné právne služby. Nebude teda musieť zháňať a doplácať na osoby neznalé práva, ani kompetentných osôb, a popritom -  na slovenskej  právnickej fakulte vyštudovaný súdny lobista - bude tým najlepším príspevkom aj k vyššej  dôveryhodnosti súdnictva. Viacero poslankýň a poslancov mu v stoji zatlieska. Standing ovation nemá konca. 

 

Keď sa atmosféra utíši, rečník sa s vážnou tvárou prihovorí a to ... k sudcom. Mierne sa na balkóne prikrčím, ale nikto si ma nevšíma. Každý s otvorenými ústami počúva rečníka, ktorý verí, že sa tomu potešia aj preto, lebo sa im pomôže... Nahnem sa dopredu, možno že zle počujem...tvrdí, že je mu známe, že sudcovia sú dennodenne atakovaní  prosbami o skorší termín, vydanie plaťáku alebo priaznivejšieho rozhodnutia, zmiernenie trestu či zákazu činnosti od kuchárky z materskej škôlky, syna/vnuka, poštárky, či vodiča trolejbusu, s ktorým cestujú každý deň do práce..... a stáva sa, že odmietnu, lebo aj takí sú. 

 

Celá zmeraviem, odkiaľ to všetko tak detailne pozná?! Aj on číta sudcovský interný kanál?! Takí sudcovia potom podľa neho vytvárajú vo verejnosti nielen pocit nedôvery v súdny systém, ale častokrát vystavujú seba aj kolegov mnohým nepríjemnostiam od námietok predpojatosti až po ústavné sťažnosti. Celá sála prikyvuje. 

 

Prebudím sa na to, ako blúdim prázdnymi chodbami parlamentu a márne sa snažím nájsť východ.