spravy.pravda.sk |
Minister spravodlivosti Viliam Karas pripravil návrh legislatívnych zmien na zlepšenie právnej ochrany LGBTI+ komunity. Napĺňa tak svoj záväzok premiérovi Eduardovi Hegerovi a verejnosti po teroristickom útoku na Zámockej. Kvôli politickej nepriechodnosti minister nehovorí o registrovaných partnerstvách, ale prišiel s menej exkluzívnym inštitútom dôverníctva. Ten nie je výlučne pre páry rovnakého pohlavia, ale pre akékoľvek nezosobášené páry. „Tento návrh nemá žiadny ideologický nános,“ zdôraznil Karas.
„Cieľom navrhovaných zákonov je zjednodušovať život ľuďom v rozličných životných situáciách. Návrh prináša zásadné zlepšenia pri efektívnom usporadúvaní si vzájomných vzťahov, do ktorých zároveň vnesieme viac právnej istoty. Týmto spôsobom pomáhame nezosobášeným párom i párom rovnakého pohlavia bez rozdielu,“ vyhlásil minister Karas, že prípravu týchto návrhov prijal ako profesionálnu výzvu. Riešenie našiel minister v zákone, ktorý rieši tzv. fiduciárne vyhlásenia. Ide o právny úkon u notára, ktorým človek poverí blízkeho právomocou oboznamovať sa napríklad so svojimi zdravotnými informáciami. Tiež to umožní stanoviť dôverníka na správu dedičstva či určiť ho ako poručníka alebo opatrovníka detí zosnulého. „Ktorákoľvek osoba bude môcť vyhlásiť o inej osobe, že je jej dôverníkom. Takéto vyhlásenie bude môcť byť udelené len jedinej osobe a môže byť aj opätované, teda vzájomné, ale nemusí byť,“ priblížil Karas. „Vyhlasovateľ môže označiť len jednu životnú situáciu alebo všetky. Nepostačí označiť dôverníka a neuviesť životnú situáciu, na ktorú je oprávnený,“ dodal.
Politicky priechodné
Táto nová právna úprava bude zároveň predpokladom pre priznanie nároku na ošetrovné, príspevku na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby, poskytnutie pracovného voľna pri úmrtí partnera. Dôverník tiež získa výnimku, aby pri pomoci partnerovi nešlo o nelegálnu prácu a takíto partneri si tiež budú môcť uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane. Druhým riešením je zákon o súkromných nadačných fondoch, tzv. trustoch. Tým budú môcť byť riešené ďalšie majetkové vzťahy. Zámerom je obnoviť osvedčené európske nástroje po vzore trustov/zvereneckých fondov, ktoré umožnia občanom efektívnu správu majetku, jeho ovládanie a vhodnú distribúciu rodine ako aj iným osobám dôležitým pre súčasných majiteľov. „Toto považujem za rovnako významný krok, ktorý by zjednodušil majetkové vzťahy ale tiež vrátil na Slovensko veľké množstvo majetku, ktorý je dnes spravovaný v zahraničí,“ zdôraznil Karas s tým, že takéto trusty fungovali už za monarchie a končili až zánikom súkromného vlastníctva po druhej svetovej vojne. Karas hovorí, že ide o jednoduché riešenie, pri ktorého príprave musel brať do úvahy aj aktuálnu politickú situáciu a nevôľu väčšiny politického spektra akceptovať registrované partnerstvá. Zároveň však ubezpečuje, že návrh prebral okrem premiéra Hegera aj s lídrom OĽaNO Igorom Matovičom, ministrom práce Milanom Krajniakom z hnutia Sme rodina. „Verím, že podporu získa naprieč politickým spektrom.
Patrilo by sa to.
Je to vecný profesionálny návrh, ktorý nemá žiadny ideologický nános,“ zdôraznil Karas. Návrhy svojich legislatívnych zmien predložil Karas do medzirezortného pripomienkového konania. Prerokovávať by ho chcel v parlamente už na marcovej schôdzi. Právna úprava vychádza z programového vyhlásenia vlády. Tá sa po teroristickom útoku proti LGBTI+ komunite na Zámockej ulici zaviazala zlepšiť ochranu osôb rovnakého pohlavia. Prípravou poveril ministra Karasa priamo premiér Heger.
Niektorým sa však jeho práca máli.
„Viliam Karas rezignoval na uznanie dôstojnosti párov rovnakého pohlavia na Slovensku. V tomto momente by sme mali mať oveľa väčšie ambície a uznať páry rovnakého pohlavia,“ reagovala exministerka spravodlivosti a poslankyňa SaS Mária Kolíková. „Rozumiem politicky, že asi toto je jedine momentálne priechodné v parlamente, ale, úprimne, ani si nie som istá, že toto vlastne dnes je ešte v nejakej miere spoločenská objednávka,” dodala.
„Karasov návrh je hanebný a ponižujúci,“ tvrdí podpredsedníčka mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková. Nepáči sa jej, že štát v tomto návrhu nezohľadňuje napríklad aj lásku partnerov. „Dáva partnerským vzťahom párov rovnakého pohlavia rovnakú váhu ako akýmkoľvek dvom ľuďom bez ohľadu na to, aký majú vzťah, bez ohľadu na to, či spolu žijú, bez ohľadu na to, či sa ľúbia a chcú spoločne tráviť život,“ vysvetlila svoje pobúrenie. Nepáči sa jej, že štát by v prijatím inštitútu dôverníctva explicitne neuznal existenciu párov rovnakého pohlavia. Zároveň ale tvrdí, že z LGBTI+ ľudí sa takto robia občania druhej kategórie, keďže svoj vzťah by potvrdzovali u notára a nie na miestnom úrade u poslanca. Karasom návrh vraj tiež nepokrýva celý zoznam chýbajúci práv a povinností. Akých, však nešpecifikovala.
Nenávisťou motivovaný teroristický útok, ktorý skončil smrťou dvoch mladých ľudí, sa stal večer 12. októbra 2022 na Zámockej ulice v bratislavskom Staro meste. Spáchal ho 19-ročný neonacista Juraj K., ktorý si za cieľ vybral bar Tepláreň, kde sa schádzala LGBTI+ komunita. Približne päť hodín pred streľbou zverejnil 65-stranový dokument s názvom Volanie do zbrane, ktorý sa začína slovami „za všetko môžu Židia“. Tento jeho manifest je plný antisemitských, rasistických, homofóbnych a celkovo nenávistných odkazov. Autor v ňom tiež priamo vyzýva k ďalšiemu násiliu voči týmto komunitám. Niekoľko hodín po čine svoj život sám ukončil.