postoj.sk| Zuzana Hanusová | 26. január 2023
S demografom Branislavom Šprochom o dôsledkoch odkladania sobášov do vyššieho veku a aktuálnych trendoch pri rozvodovosti.
„Rodina na Slovensku sa pre časť mladých ľudí začína formovať najprv narodením dieťaťa, a nie sobášom. (...) Keby sme sa na dnešné čísla pozreli optikou konca osemdesiatych rokov, tak by sme asi boli v miernom šoku z toho, ako rýchlo a výrazne sa zmenil charakter rodinného a reprodukčného správania,“ hovorí pre Postoj demograf Branislav Šprocha.
Napriek tomu vývojové trendy nevidí až tak tragicky. Rozvodovosť od roku 2008 klesla o desať percent a pôrodnosťou dobiehame štáty, ktoré patria v Európe k dlhodobo najsilnejším v intenzite plodnosti.
Hovorili sme o príčinách toho, prečo sa až 40 percent detí rodí na Slovensku mimo manželstva, i o tom, aký má vek mužov a žien v čase sobáša vplyv na ich budúce správanie.
Branislav Šprocha pôsobí ako vedúci Výskumného demografického centra Infostat a dlhodobo sa venuje analýze rodinného správania.
Priemerný vek snúbencov sa podľa aktuálnych údajov štatistického úradu zvýšil v roku 2021 u mužov v priemere na 35 a u žien na 32 rokov. Oproti predošlým rokom má ísť o zvýšenie o 1,1 roka. Prekvapilo vás to?
Na prvý pohľad ma to číslo do určitej miery prekvapilo, ale keď som sa pozrel bližšie na tie čísla, je zrejmé, že nejde o medziročný nárast, ale vývoj za roky 2017 – 2021 a zároveň že sú to údaje týkajúce sa všetkých sobášov. Za nimi sa tak schovávajú nielen sobáše slobodných, ale aj rozvedených a odvodených osôb.
Kým sobáše rozvedených a ovdovených sa dlhodobo posúvajú do vyššieho veku, u slobodných sme svedkami skôr určitej stagnácie, ktorú narušil pomerne významný nárast medzi rokmi 2019 a 2020. Ten bol do značnej miery podmienený neštandardnými podmienkami počas pandémie.
Je to teda najmä dôsledok odložených svadieb?
Do veľkej miery to bude tak. Keď sme robili analýzu sobášneho správania v prvom pandemickom roku, ukázalo sa, že najmä v mladšom veku došlo k pomerne výraznému poklesu intenzity sobášnosti.
Mladí ľudia do 30 rokov v nepriaznivých rokoch svoj sobáš odložili. V dôsledku odložených svadieb tak došlo k pomerne výraznému medziročnému nárastu veku snúbencov.
Vieme rozlíšiť, koľkí z počtu sobášiacich majú svadbu prvýkrát a v prípade koľkých ide už o opakovanú svadbu?
Dlhodobo na Slovensku platí, že podiel sobášov slobodných ľudí tvorí drvivú väčšinu z celkového počtu sobášov. Za posledných 5 rokov to prekračuje 90 %, pričom obojstranne prvé sobáše tvoria takmer 80 %. Takže priemerný vek v čase sobáša sa odvíja najmä od časovania prvých sobášov. Ten sa však v poslednom období s výnimkou spomínaného medziročného nárastu počas pandémie výraznejšie nemenil.
Na druhej strane však zároveň platí, že v skupine rozvedených a ovdovených k nárastu priemerného veku v čase druhého sobáša dochádza dlhodobo. Ten je ovplyvnený aj tým, že nám v podstate kontinuálne stúpa vek, v ktorom sa manželia rozvádzajú, súčasne sa predlžuje dĺžka existencie tohto rozvádzaného manželstva.
Poďme bližšie k číslam o rozvodovosti. Dlho sa u nás ľudovo hovorí, že takmer polovica manželstiev sa končí rozvodom. Vy však tvrdíte, že ide o mýtus.
Je to už pomaly legendárne číslo. Rozvodovosť u nás dlhodobo stúpala od 90. rokov až zhruba do rokov 2008 – 2009, keď by sa pri zachovaní jej intenzity na Slovensku rozvádzalo viac ako 40 percent manželstiev na Slovensku. Od tohto obdobia zaznamenávame kontinuálny pozvoľný pokles, ktorý paradoxne pandémia ešte podporila. Došlo tak k ďalšiemu zrýchlenému medziročnému poklesu intenzity rozvodovosti.
Ako si to vysvetľujete? Ide opäť o odkladanie dôležitých rozhodnutí v neistých časoch?
Nielen. Klesli nám aj počty sobášov. Do manželstva dnes ľudia vstupujú starší ako kedysi, zrelší, etablovanejší na pracovnom trhu, finančne zabezpečenejší, s vlastným bývaním, vzdelanejší.
Preto vieme povedať, že s veľkou pravdepodobnosťou títo ľudia urobili pri výbere partnera viac, ako to bolo v deväťdesiatych rokoch, keď vstupovali do manželstva skôr a často aj preto, lebo sa museli brať.
Tehotenstvo partnerky bolo vnímané ako problém, ktorý bolo treba vyriešiť sobášom, zatiaľ čo dnes sa polovica všetkých prvých detí na Slovensku rodí mimo manželstva.
Ľudia sú dnes vďaka týmto faktorom pripravenejší na vstup do manželstva, svadby sú plánované, preto sa pravdepodobne znižuje aj riziko rozvodu.
Foto: Marka Zacková
Aké je teda dnes reálne číslo rozvodovosti?
Dnes sa nachádzame v rozvodovosti na čísle okolo 30 percent.
Je to teda o 10 percentuálnych bodov nižšie číslo ako pred desiatimi rokmi?
V porovnaní s rokmi 2008 až 2010 je rozvodovosť naozaj o desať percentuálnych bodov nižšia.
Keď to porovnáme s okolitými štátmi, sme na tom lepšie?
Porovnávanie je trochu problém. Po prvé do toho vstupuje legislatíva, nie všetky krajiny majú rovnaké rozvodové podmienky.
My sme na tom možno podobne ako Poľsko, tam majú ešte nižšie čísla. Maďarsko a Česko majú vyššiu rozvodovosť.
Ale dlhodobo je aj vďaka poslednému vývoju zrejmé, že úroveň rozvodovosti bola a je na Slovensku v porovnaní so západnou a severnou Európou výrazne nižšia. Čo môžeme z hľadiska stability rodiny a spoločnosti považovať za dobrý signál.
Ak sa vrátime k číslam priemerného veku v čase sobáša, tak nie je zrejme dôvod na demografickú paniku.
Ešte stále platí, že na Slovensku vstupujú do prvého manželstva ženy a muži výrazne skôr, ako je to napríklad v severnej a západnej Európe, ale aj keď to porovnáme so susedným Českom. V údajoch o časovaní svadieb slobodných osôb sa takmer desať rokov nič výrazne nemenilo. Výnimkou bol len ten spomínaný pandemický medziročný nárast.
Keď sa však pozrieme na čísla podľa krajov, tak v roku 2021 dosahovali najvyšší sobášny vek snúbenci v Bratislavskom kraji, kde sa muži sobášili vo veku 37,1 roka a ženy vo veku 34,4 roka. Nie je to výrazná odchýlka od zvyšku krajov?
Opäť je potrebné uvedomiť si, že je to číslo za všetky sobáše. Ale je pravda, že bratislavské okresy sú priestorom, kde ľudia vstupujú aj do manželstva prvého a aj ďalšieho výrazne neskôr.
V meste majú ľudia viac možností, výrazne sa predlžuje čas štúdia, v Bratislave máme nadpriemerne zastúpený počet osôb s vysokoškolským vzdelaním.
Ďalším faktorom je pracovné uplatnenie a aspekt bývania. Manželstvá uzatvárajú páry väčšinou až vtedy, keď majú svoje bývanie.
Plus sa ukazuje, že v mestskom prostredí môže byť problém nájsť vhodného partnera, máme tu pravdepodobne väčší počet singles, ľudia častejšie aspoň v prvých rokoch vzťahu preferujú kohabitácie. Plus tu nachádzame väčšie konkurenčné možnosti k manželstvu v podobe rôznych foriem záľub, budovania kariéry, cestovania, štúdia a podobne.
Za Bratislavou nasledovali v štatistikách vysokého veku v čase sobáša Nitriansky a Trnavský kraj. Znamená to, že na západe Slovenska sa do manželstva až tak nehrnieme?
Dá sa zjednodušene povedať, že na západe sa sobášime v rámci Slovenska najneskôr. Prešovský kraj a sever Slovenska je opakom, tam vstupujú ženy a muži výrazne skôr do manželstva ako ľudia zo západu.
Má na to vplyv religiozita?
A nielen religiozita. Veľmi dôležitým faktorom je aj vzdelanie, národnosť, ako aj samotné socioekonomické podmienky daného regiónu. Napríklad získanie bývania a rezidenčná samostatnosť výrazne mieša karty.
V kontexte religiozity sa pritom ukazuje, že najmä „katolícky sever“ Slovenska sa dlhodobo vyznačuje nižším priemerným vekom mužov a žien pri prvom sobáši. Len na porovnanie, v okresoch Námestovo, Kežmarok to je u mužov 27 – 28 rokov a u žien 25 – 26 rokov, kým v bratislavských okresoch sa pohybujeme nad 32 rokov u mužov a nad 30 rokov u žien.
V ostrom kontraste je napríklad juh Slovenska, ktorý sa správa výrazne inak ako zvyšok krajiny. Tam pozorujeme nízku sobášnosť, častejšiu rozvodovosť, vyšší podiel detí narodených mimo manželstva.
To tak bolo vždy, nie?
Čo sa týka severu Slovenska tam sme vždy identifikovali skorší začiatok manželských dráh, ale v minulosti neboli až také veľké rozdiely v časovaní sobášov, ako je to dnes.
V prípade juhu však naozaj do istej miery platí, že tie niektoré špecifické aspekty rodinného správania tam nachádzame dlhodobejšie.
Môžeme to dávať čiastočne do súvisu s miestnou národnostnou a religióznou štruktúrou. Predovšetkým v prípade osôb rómskej národnosti dlhodobo identifikujeme nižšiu sobášnosť, častejší výskyt kohabitácií, rodenie detí mimo manželského zväzku.
Plus ide o tradičné protestantské oblasti, v ktorých bol identifikovaný napríklad častejší výskyt jednodetných rodín a v porovnaní s katolíckym priestorom pravdepodobne aj liberálnejší prístup k rodine.
Foto: Marka Zacková
Bude mať vyšší vek žien a mužov v čase sobáša vplyv na pôrodnosť?
Môže, ale aj nemusí. To závisí od toho, o akej skupine mladých ľudí rozprávame. Predovšetkým si treba uvedomiť, že na Slovensku sa úzky vzťah medzi životom v manželstve a rodením detí do značnej miery roztvoril. Na začiatku 90. rokov sme mali len desať percent detí narodených mimo manželstva, dnes je to už spomínaných 40 percent.
Dá sa tak povedať, že deti pre značnú časť populácie už nie sú primárny faktor, prečo sa sobášime. Vidíme, že často sa sobáš odkladá až do času, keď sa už prvé alebo aj druhé dieťa narodí. Pre tieto páry tak nemá vyšší vek v čase neskoršieho sobáša vplyv na reprodukciu.
Potom je tu stále skupina ľudí, pre ktorých je manželstvo dôležité, lebo v ňom realizujú svoju reprodukciu, a v tejto skupine môže byť zvyšujúci sa priemerný vek v čase sobáša limitujúci.
Biologické faktory nepustia a je otázne, koľko detí stihnú partneri, ktorí sa berú po 30. či až 35. roku života. Ale na Slovensku zatiaľ nemáme explicitný výskum o tom, aké majú páry reprodukčné plány a či ich následne dokázali naplniť v spojitosti so svojím vekom pri sobáši.
Platí priamy súvis vzdelania a rozhodovania sa pre sobáš a deti?
Všetko to spolu súvisí. Ženy s vysokoškolským vzdelaním sú tie, ktoré najmenej rodia deti mimo manželstva, naopak, sú najviac orientované na manželskú reprodukciu.
Je zaujímavé, že v spoločnosti to vyzerá skôr tak, že hlasy žien za rodovú rovnosť a emancipáciu počuť práve zo strany vzdelaných žien. Nie je to paradox?
Je to paradox. Vysokovzdelané, častejšie aj kariérne orientované ženy na Slovensku, ktoré reflektujú individualizmus a emancipáciu, sa v konečnom dôsledku správajú reprodukčne najkonzervatívnejšie. Najčastejšie vstupujú do manželstva, najčastejšie majú deti v rámci manželstva, najmenej často sa rozvádzajú.
Určite do toho vstupuje aj ten aspekt, že si v prevažnej miere vyberajú manžela rovnako vzdelaného, u ktorého je predpoklad vyššej finančnej stability, teda už len samotný výber manželského partnera ich predurčuje na stabilnejšiu formu rodiny.
Prečo potom ženy s nižším vzdelaním, pre ktoré by mohlo byť manželstvo jedinou sociálnou istotou, si ho nevolia?
Na Slovensku existuje príslovie „vrana k vrane sadá“ a empirické údaje potvrdzujú, že ženy so základným vzdelaním väčšinou končia s mužmi so základným vzdelaním.
Muž so základným vzdelaním má problematickú pozíciu na trhu práce, má nízky príjem. Žena by vstupom do manželstva s partnerom s takouto neistou pozíciou v podstate toho veľa nezískala.
Práve v marginalizovaných skupinách a u osôb zo slabšieho sociálneho prostredia častejšie identifikujeme výskyt neformálnych párových súžití. Môže to byť aj odraz toho, že tieto nemanželské spolužitia tu nachádzame dlhodobejšie, a teda mladí ľudia tak reflektujú aj vzorce svojich rodičov.
Foto: Marka Zacková
Čísla detí, ktoré sa na Slovensku rodia mimo manželstva, vyzerajú vysoké. Je však možné, že tieto deti nakoniec končia v stabilných rodinách, len sa ich rodičia sobášia po tom, čo sú už deti svete?
Dnes nevieme explicitne povedať, pri akej časti tých detí, ktoré sa narodia mimo manželstva, platí, že sa ich rodičia neskôr zoberú. Tušíme, že asi by to takto mohlo do určitej miery fungovať, pretože pri nezanedbateľnej časti nemanželských detí vieme, že otec sa pravdepodobne hlási k otcovstvu. To číslo určite nevypovedá o tom, že tu máme 40 % detí rodiacich sa osamelým matkám.
Číslo detí narodených mimo manželstva je u nás stále pomerne nízke, keď to porovnáme napríklad so severnou Európu alebo aj susedným Českom, kde viac ako polovica detí sa rodí mimo manželstva.
Napokon, aj vyšší vek osôb pri sobáši môže naznačovať, že mnohí snúbenci už majú v čase svadby deti.
Čisto empiricky je priemerný vek ženy pri narodení prvého dieťaťa na Slovensku nižší ako priemerný vek ženy pri prvom sobáši.
Často sa pritom tieto dáta o deťoch narodených mimo manželstva používajú ako dôkaz o rozpade rodiny na Slovensku. Hoci v mnohých prípadoch tieto deti nakoniec budú súčasťou klasickej formy rodiny, lebo ich rodičia sa pre manželstvo rozhodujú neskôr.
Áno. Zmenilo sa to, že rodina na Slovensku sa pre časť mladých ľudí začína formovať najprv narodením dieťaťa a nie sobášom.
Môže to mať vplyv na to, že deti narodené mimo manželstiev môžu správanie svojich rodičov opakovať?
Niektoré výskumy to potvrdzujú, iné vyvracajú. Je však potvrdené výskumami zo zahraničia, že napríklad absencia otca alebo rozvod rodičov môže mať vplyv na rozhodovacie procesy ľudí v ich dospelosti a môže ovplyvňovať ich budúci sociálny status. Slovenské dáta na väčšej vzorke však na to nemáme.
Ovplyvnila pandémia pôrodnosť na Slovensku? Spôsobili lockdowny to, že sa dnes rodí viac detí?
Na prvý pohľad by to niekoho mohlo zvádzať odpovedať, že áno, lebo plodnosť nám skutočne vzrástla. Ak zoberieme hodnotu úhrnnej plodnosti, čo je hypotetický priemerný počet narodených detí na ženu, medzi rokmi 2020 a 2021 skutočne došlo k výraznejšiemu oživeniu reprodukcie. Ale treba to vložiť do širšieho kontextu.
Plodnosť na Slovensku rastie už dlhodobejšie. Dnes sme pri čísle nad 1,6 dieťaťa na ženu. Najvyššiu plodnosť majú dnes v európskom priestore Švédsko a Rumunsko na úrovni 1,8 dieťaťa na ženu. Česko ich dobieha s viac ako 1,7 dieťaťa na ženu.
Česi nás predbehli už dávnejšie. Ale už aj my sa radíme skôr k lepším krajinám z hľadiska intenzity plodnosti v Európe.
Foto: Marka Zacková
Prešli sme si čísla rozvodovosti, ktoré klesajú, počty detí narodených mimo manželstva, ktoré sú vysoké, ale nižšie než inde, aj plodnosť na Slovensku, ktorá nás už radí k lepším. Sú to dôvody na istý optimizmus?
Je to vec perspektívy. Keby sme sa na dnešné čísla pozreli optikou konca osemdesiatych rokov, tak by sme asi boli v miernom šoku z toho, ako rýchlo a výrazne sa zmenil charakter rodinného a reprodukčného správania. Rozvodovosť odvtedy narástla, sobášnosť prudko klesla, plodnosť bola istý čas veľmi, až extrémne nízka, výrazne sa zvýšil podiel detí rodiacich sa nevydatým ženám.
My v demografii sa však pozeráme nielen na súčasnú úroveň, ale aj na trendy a na to, čo za nimi stojí. A najmä vývoj v poslednom desaťročí naozaj nevyzerá až tak tragicky.
Nízke intenzity plodnosti na začiatku milénia boli napríklad podmienené tým, že sme tu mali dve reprodukčne rôzne sa správajúce skupiny žien. Ženy z 50. a zo 60. rokov, ktoré už mali v tom čase odrodené, lebo sa správali podľa starého modelu – skoré manželstvo, skoro mať prvé a druhé dieťa, ideálne do tridsiatky, prípadne ešte skôr skompletizovať veľkosť rodiny –, a potom mladšie ročníky zo 70. a z 80. rokov, ktoré začali už výrazne odkladať materstvo na neskôr. Stretli sa nám vtedy dve skupiny žien s nízkou plodnosťou.
A dnes?
Dnes zažívame dobiehanie odložených materstiev predovšetkým žien z 80. rokov a tie ťahajú intenzitu plodnosti. Ale ukazuje sa, že sa už pridávajú čoraz viac aj mladšie ročníky, dokonca veľmi mladé ženy.
Plodnosť nám začína rásť v celom vekovom profile žien, čo je zaujímavé. Na druhej strane ešte netušíme nič o tom, ako sa budú reprodukčne správať ženy mileniálky, keďže ony ešte deti ani nezačali riešiť.
Nejaký prudký pokles plodnosti však nepredpokladáme, ak nám do toho nezasiahne nečakaný, ťažko predvídateľný externý faktor.
Pri mierne optimistickom scenári by plodnosť ešte pár rokov mohla rásť a dostať sa nad hranicu 1,7 dieťaťa na ženu. Stále však platí, že pre samotnú úroveň plodnosti zostáva problémom intenzita rodenia druhých detí.
Musíme sa pripraviť, že charakter rodiny sa definitívne zmení. Klasická dvojdetná rodina už nebude tak výrazne prevažujúci model, budeme tu mať oveľa častejšie bezdetné ženy a jednodetné rodiny sú a jednoznačne budú na vzostupe. Rovnako sa nedá očakávať, že by výraznejšie klesol podiel detí narodených mimo manželstva. Toto je transformácia rodiny, ktorú zažívame, a bude to mať svoje dôsledky.