www.postoj.sk | Lukáš Kekelák | 14. marec 2023

V ankete odpovedá Peter Celec, Milan Kulkovský, Dušan Zachar, Richard Kollár, Ľudovít Bradáč, Eva Mišíková, Roman Kvasnica a Róbert Dobrovodský.

Prokurátor generálnej prokuratúry začal 20. januára trestné stíhanie vo veci trestných činov marenia úlohy verejným činiteľom a všeobecného ohrozenia. Politikov či iných verejných činiteľov podozrieva, že pri manažmente covidovej pandémie nerozhodovali správne a prijímali, prípadne neprijímali opatrenia, čoho výsledkom bol vysoký počet obetí, ktorým bolo možné zabrániť. Prokuratúra hovorí až o počte 21-tisíc zbytočne zomretých.

Odvoláva sa tak na štúdiu Petra Pažitného a exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca o nadúmrtnosti na covid v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky z decembra 2022, ktorá hovorí, že ak by Slovensko počas pandémie postupovalo ako Dánsko, tak mohlo potenciálne zachrániť až vyše 21-tisíc životov, v prípade nasledovania krokov Estónska viac ako 12-tisíc. Závery štúdie sú však viacerými odborníkmi či Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou spochybňované.

Právnikom, lekárom i zdravotníckym analytikom sme položili nasledujúce otázky:

• Je namieste trestne stíhať verejných činiteľov za manažment pandémie covidu? Ak áno/nie, prečo? 

• Ak áno, koho a za aké rozhodnutie by mali orgány činné v trestnom konaní stíhať?

Kým lekári a vedci vládnym činiteľom vyčítajú kroky v rámci manažmentu pandémie a majú viaceré výhrady, v ich zlyhaniach nevidia zlý úmysel. Právnici to vidia inak. Trestné stíhanie verejných činiteľov podľa nich má opodstatnenie, no nezhodnú sa na tom, kto mu má čeliť.

V ankete odpovedá vedec Peter Celec, lekár Milan Kulkovský, analytik Dušan Zachar, matematik Richard Kollár, bývalý sudca Ľudovít Bradáč, bývalá prokurátorka Eva Mišíková, advokát Roman Kvasnica a verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Peter Celec, patofyziológ a molekulárny biológ

To je, akoby ste sa pýtali právnika, ako liečiť covid. Na otázku by mali odpovedať primárne právnici, ideálne dobrí právnici. Ale odborné spätné vyhodnotenie toho, čo sa dialo počas pandémie u nás, je extrémne potrebné a majú ho robiť odborné spoločnosti, lekárska komora a, samozrejme, aj ministerstvo zdravotníctva. Minimálne pre ponaučenie do budúcna.

Roman Kvasnica, advokát a bývalý prokurátor 

Tento problém vnímam vo dvoch rovinách. V slovenskej realite sa to dá teraz vyhodnotiť ako súčasť akéhosi politického boja. Ak by sme sa o tomto probléme bavili pri fungovaní štátu, keď by neexistovali akékoľvek pochybnosti o objektívnosti vo fungovaní niektorých štátnych orgánov, tak určite je dôvodné preveriť a zisťovať, či rozhodnutia členov vlády boli v súlade s odporúčaniami odborníkov.

Pokiaľ neboli, tak z akého dôvodu a prípadne či tieto odporúčania, ktoré boli nenaplnené, by mali menší následok v postihnutí obyvateľstva covidom. Pokiaľ v rámci Európskej únie Slovenská republika mala mimoriadne vysoké čísla týkajúce sa úmrtí našich občanov, je jednoznačne dôvod na to, aby sa zistilo, či boli rešpektované všetky odporúčania slovenských odborníkov alebo poradných orgánov vlády.

Pri manažovaní takého problému, ako je pandémia covidu-19, bola a vždy bude namieste prioritne odbornosť a striktné rešpektovanie názorov odborníkov, ktorých určite na Slovensku máme.

Ak áno, koho a za aké rozhodnutie by mali orgány činné v trestnom konaní stíhať?

Príkladom je lockdown pred Vianocami v roku 2020, keď odborníci tlačili na zatvorenie republiky, ale politici ich názory nerešpektovali a podobné opatrenie odmietli prijať. Ťažko povedať, kto konkrétne by mal byť stíhaný. Sú aj nástroje, ako možno prešetriť kolektívne hlasovanie vlády. Nech sú však zákonným spôsobom urobené závery, a keď treba, aj trestnoprávne konzekvencie. Nie je pre mňa zaujímavé, či bude niekto odsúdený, ale je dôležité jasne ukázať, že aj predstavitelia štátu sa pohybujú v nejakých mantineloch, ktoré si nesmú dovoliť prekročiť. O to viac v takých veciach, keď rozhodujú o živote a zdraví občanov.

Nedajbože sa čosi podobné zopakuje a politici si budú myslieť, že stoja nad odbornou verejnosťou. Nie! Musia dostať mantinely. To, či výsledky budú alebo nebudú politicky zneužívané, musíme dať ako občania nabok. Hoci treba, aby sme boli veľmi opatrní pri vyhodnocovaní výsledkov prípadného trestného konania, aby nebolo len súčasťou politického boja. No nie je podstatné, kto to zneužije. Podstatné je, aby to bolo vyšetrené. A malo sa to spraviť už dávno.

Musí nás zaujímať, akým spôsobom bolo toto obdobie manažované, kto prijímal prípadné neadekvátne hodnotenia, aj to, čo vláde radili slovenskí odborníci. Obava z toho, že to bude politicky zneužívané, nemôže byť silnejšia ako naša túžba po zistení a prešetrení, kde sa v manažmente spravili chyby. Minimálne to dlhujeme rodinám, ktorých najbližší možno nezmyselne zomreli. To je celé.

Ľudovít Bradáč, bývalý predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici, člen Súdnej rady SR

Kroky generálnej prokuratúry sa mi už istý čas zdajú vo viacerých veciach podivné. Zásadná otázka znie, koho presne chce prokuratúra týmto trestným stíhaním stíhať. Či vládnych politikov zodpovedných za prijímanie nariadení na ochranu ľudí, alebo opozičných politikov a sily, ktoré napádali pandemické opatrenia. Pokiaľ je toto konanie zamerané proti konkrétnym členom vlády kvázi zodpovedným za úmrtia, tak to považujem za jeden právny humbug. Ale pokiaľ chce prokuratúra zakročiť proti tým, ktorí opatrenia nerešpektovali a vyzývali na ich porušovanie, tak nech prokuratúra vyšetruje a vyvodzuje prípadnú trestnú zodpovednosť. 

Dušan Zachar, zdravotnícky analytik inštitútu INEKO

Slovensko je zvláštna krajina. Krajina, v ktorej sa často presadzuje alibistický právny formalizmus, navyše s dvojakým metrom vyťahovaným vtedy, keď to práve niekomu vyhovuje. Namiesto toho, aby sa tu únoscovia štátu, korupčníci a zločinci dostali pred spravodlivý súd a pri verdiktoch sa ctil duch práva, zákona a spravodlivosti, rozdávajú sa tu ostošesť 363-ky, komunikácia v Threeme sa vykladá doslovne, šíriteľovi misinformácií (sic!) o covide sa treba ospravedlniť a okrem vojenského cintorína v Ladomírovej sa tu chce trestne stíhať po novom aj manažment pandémie...

Slovensko patrí dlhé roky, teda aj pred pandémiou, k najhorším krajinám, čo sa týka počtu odvrátiteľných úmrtí. Pamätáme sa, keď Igor Matovič pred voľbami rozmiestnil pred úradom vlády 5-tisíc sviečok. Vtedy k žiadnemu trestnému stíhaniu zo strany GP logicky neprišlo. Ide tu totiž o politickú zodpovednosť.

Niet pochýb, že Slovensko nezvládlo pandémiu koronavírusu so cťou. Ale nezvládlo ju kolektívne vrátane takmer celej opozície, ktorá kládla polená pod nohy pri najúčinnejšej zbrani proti covidu – vakcinácii – a brojila proti dodržiavaniu protipandemických opatrení.

Hľadať tu teraz ostentatívne zopár ľudí, ktorí sú za vysoký počet úmrtí v pandémii a za jej zlý manažment akože najviac zodpovední, a hroziť im trestnoprávne (mnohí z nich to pritom mysleli dobre, len boli neschopní, pričom si ich vybrali ľudia v demokratických voľbách) je typický slovenský alibistický ex post prístup charakterizovaný zakrývaním si očí pred skutočnou podstatou vecí a nechuťou systematického riešenia problémov.

Eva Mišíková, advokátka a bývalá dlhoročná prokurátorka, členka Súdnej rady SR

Obsahom Trestného zákona je katalóg trestných činov, ktorých skutkové podstaty sú rigidne opísané. Súčasťou tohto katalógu je aj trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa. Odpoveď je teda relatívne jasná, ak sa akýkoľvek verejný činiteľ v manažmente pandémie covidu dopustil takéhoto trestného činu, potom je trestné stíhanie namieste.

Do úvahy je pritom potrebné brať všetky okolnosti danej veci. Pri trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa by muselo dôjsť zo strany verejného činiteľa k prekročeniu jeho právomoci alebo by musela byť táto právomoc vykonávaná v rozpore so zákonom, alebo by musel verejný činiteľ opomenúť nejakú svoju povinnosť a to všetko by musel konať v úmysle spôsobiť škodu alebo zadovážiť neoprávnený prospech.

Pri tomto trestnom čine je dôležité preukazovať aj spomínaný úmysel, pretože ak verejný činiteľ uskutočnil nejaké rozhodnutie alebo opatrenie na základe odporúčania nejakého relevantného kolektívneho poradného orgánu a až neskôr sa toto rozhodnutie ukázalo ako nesprávne alebo opatrenie ako neúčinné, potom celkom zjavne takýto úmysel absentuje.  

História nás však učí, že práve pri rôznych vojnových konfliktoch, pandémiách a prírodných katastrofách dochádza k páchaniu trestnej činnosti, a to aj na rôznych úrovniach riadenia štátu. Nie je síce v tomto okamihu jednoznačne možné odpovedať na to, či je v prípade konkrétnej pandémie covidu na našom území dôvodné stíhať konkrétne osoby, avšak jednoznačne je možné povedať, že je namieste preveriť všetky podozrenia z páchania prípadnej trestnej činnosti v súvislosti s manažovaním pandémie covidu.

Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv

Verejný ochranca práv nevykonáva pôsobnosť nad rozhodovacou činnosťou a postupmi Generálnej prokuratúry SR. Preto nebude posudzovať postup a rozhodnutie v danej veci. Verejný ochranca práv však pevne verí, že príslušné štátne orgány v Slovenskej republike naplnia ľudskoprávne záväzky vo vzťahu k obetiam pandémie covidu-19 a k ich rodinám. Ale to, že verejný ochranca práv nevykonáva pôsobnosť nad rozhodovacou činnosťou generálnej prokuratúry, neznamená, že sa verejný ochranca práv téme pandémie covidu-19 nevenuje.

Verejný ochranca práv je v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu tým orgánom, ktorý stráži mantinely pri obmedzovaní základných práv zo strany štátu. Dbá na to, aby obmedzenia základných práv, s ktorými prichádza zákonodarná a výkonná moc, boli prijímané len v nevyhnutnej miere vzhľadom na sledovaný cieľ. Počas pandémie bola cieľom prijímaných opatrení ochrana života a zdravia. Moja predchodkyňa upozorňovala dotknuté orgány na prípady, keď zásah do základných práv bol neprimeraný.

Príkladom bola povinná štátna karanténa, o ktorej rozhodoval na základe návrhu bývalej verejnej ochrankyne práv Ústavný súd SR, a ten konštatoval rozpor s ústavou. Ani právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti nie je možné obmedziť vyhlásením mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.

Milan Kulkovský, primár interného oddelenia nemocnice Považská Bystrica

Pandémia covidu-19 bola a je bezprecedentná. V jej úvode sme napriek úsiliu vedeckých a lekárskych tímov z celého sveta nevedeli, ako nakazených účinne liečiť. Určite sme vedeli to, že v podmienkach padajúceho slovenského zdravotníctva zachránime najviac ľudí tak, že urobíme všetko pre to, aby bol počet hospitalizovaných čo najmenší. Hovorili sme o tom, že pandémiu neporazíme v nemocniciach, ale len pred nimi. K tomu mali slúžiť najskôr protipandemické opatrenia a neskôr očkovanie.

Nie všetky rozhodnutia vlády boli správne, niektoré z nich boli viac efektné než efektívne. Príkladom je celoplošné testovanie alebo očkovacia lotéria. Niektoré boli schválené unáhlene, iné neskoro. Bolo by lepšie, keby mali v manažmente pandémie silnejšie slovo odborníci než politici.

Napriek tomu všetkému si nemyslím, že by mal byť niekto s dosahom na manažment pandémie trestne stíhaný. Ak by si predsa len mal niekto trest zaslúžiť, mali by to byť tí politici a osobnosti, ktorí vyzývali občanov na porušovanie protipandemických opatrení a šírením hoaxov odrádzali od očkovania. 

Richard Kollár, matematik

Nie. Mne sa nejavili žiadne kroky ako úmysel, verejní činitelia podľa mňa konali v dobrej viere, aj keď často to boli činy, ktoré boli veľmi neefektívne, nekompetentné či dokonca išlo o kroky z dlhodobého hľadiska proti záujmom spoločnosti. Ak by sme však postihovali toto, môžeme napadnúť takmer akúkoľvek činnosť vlády, nielen terajšej, ale aj ktorejkoľvek minulej.

To neznamená, že manažment pandémie bol správny, teda že sme ho nemohli robiť lepšie. Určite mohli a boli k dispozícii často aj potrebné informácie, ale chyby v ňom podľa mňa nenapĺňajú skutkovú podstatu trestného činu.

Navyše doteraz zverejnené argumenty, ktoré sú súčasťou obvinenia, majú veľmi veľa faktografických dier. Najmä štúdiu Pažitný a spol., o ktorú sa podľa verejne dostupných informácií opiera obvinenie, nepovažujem z odborného hľadiska za úplne relevantnú a aj som sa k nej verejne kriticky vyjadril.  

Ak áno, koho a za aké rozhodnutie by mali orgány činné v trestnom konaní stíhať?

Osobne za najhoršie rozhodnutia z hľadiska práva považujem niektoré nariadenia o režime v záchytnom tábore v Gabčíkove počas prvej vlny pandémie, kde niektoré osoby boli držané proti svojej vôli neprimerane dlho – vzhľadom na riziko, aké predstavovali pre spoločnosť.

Nie som odborník na trestné právo, ale informácie, ktoré sa objavovali o situácii v Gabčíkove v tom čase, u mňa evokujú pomerne zásadné porušovanie ľudských práv. Ale ani samotné rozhodnutie o zriadení tábora v Gabčíkove (a obdobných inde) nebolo nesprávne. Zle boli len nastavené niektoré pravidlá, ktoré tam boli uplatňované, najmä pri bývaní v spoločných priestoroch s pozitívne testovanými a následnej ďalšej karanténe.

Okrem tohto som osobne nezaznamenal žiadne rozhodnutia, ktoré by z môjho pohľadu napĺňali podstatu trestného činu. Viacero rozhodnutí bolo príliš arbitrárnych a nekvalifikovaných, čo neskôr potvrdili spätne dostupné dáta, ale za ne by mala byť vyvodená skôr politická zodpovednosť ako trestnoprávna.