dennikn.sk | Veronika Prušová
Prieťahy u sudcu videl aj disciplinárny senát. Rovnako aj zmeškané lehoty na napísanie rozsudku. Po treste však senát nesiahol. Javilo sa mu totiž, že cieľom disciplinárneho návrhu bola snaha trestať sudcu Františka Moznera za jeho kritické názory k reforme súdnictva.
Sudca Najvyššieho súdu a prezident Združenia sudcov Slovenska František Mozner sa nateraz vyhol disciplinárnemu trestu. Za prieťahy, nenapísanie rozhodnutí, ale aj za to, že nehovoril pravdu, na neho disciplinárny návrh podala krátko pred odchodom z funkcie ministerky spravodlivosti Mária Kolíková (SaS).
Disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu v pondelok Moznera oslobodil. Nie však preto, že by sa sudca nedopustil prieťahov alebo že by vo vytýkaných prípadoch napísal rozhodnutie včas.
Senát mal pochybnosti, či ministerka neiniciovala celé konanie ako pomstu Moznerovi. Na základe zhrnutých argumentov sa senátu predsedu Mariána Fečíka javilo, že „dominantným cieľom disciplinárneho návrhu bolo sankcionovať ho za kritické vyjadrenia týkajúce sa súdnej reformy a novej súdnej mapy".
Spolu s Fečíkom v senáte rozhodovali sudkyne Anita Filová a Kristína Babiaková. Ako prísediace boli členkami Lucia Kolníková a Diana Treščáková. Senát rozhodol pomerom hlasov 4:1, verdikt je právoplatný a ministerstvo sa už proti nemu nemôže odvolať.
Kolíkovej disciplinárny návrh sa týkal siedmich skutkov, prevažne prieťahov v konaní. Vytkla mu, že vo viacerých prípadoch spôsobil viac ako ročné prieťahy. Mozner bol disciplinárne stíhaný aj za mediálne známu kauzu nástenkového tendra, pri ktorej Ústavný súd celkovo trikrát konštatoval v dovolacom konaní prieťahy. Ako trest mu navrhovala zrážku polovice platu na tri mesiace.
Moznerovi vyšla obrana
„Vítam, že v takmer celom rozsahu bola akceptovaná naša obhajoba," reagoval na verdikt Mozner. Myslí si, že rozhodnutie „nasmeruje ďalšiu prax", a to v tom, že navrhovateľ disciplinárneho konania sa bude musieť vyvarovať tomu, aby nevzniklo podozrenie, že „v skutočnosti nejde o porušenie povinností sudcu, ale revanš".
Mozner od začiatku disciplinárneho konania tvrdil, že jeho stíhanie súvisí s jeho verejnou kritikou Kolíkovej reformy, ktorú ministerka presadzovala. Pripomenul, že ako prezident Združenia sudcov Slovenska inicioval negatívne stanovisko k reforme od Poradnej rady európskych sudcov (CCJE).
Okrem toho z pozície prezidenta najväčšej stavovskej organizácie sudcov na Slovensku oslovil aj poslancov parlamentu, aby ich upozornil na negatíva pripravovanej reformy. Keď v parlamente prešla, písal im o jej možnom rozpore s ústavou. Časť opozície následne napadla súdnu reformu na Ústavnom súde.
Exministerka spravodlivosti Kolíková už pred mesiacom odmietla Moznerove slová, že z jej strany išlo o pomstu. Pripomenula, že v jemu pridelených spisoch našli prieťahy. „Zo spisu vyplývalo, že klamal o skutočnostiach, ktoré sa týkali týchto prípadov. To sú vážne skutočnosti," uviedla.
„Považujem za veľkú chybu z jeho strany a za poľutovaniahodné, že namiesto toho, aby sa postavil čelom k týmto podozreniam a riadne ich vysvetlil, skrýva sa za výhovorky o revanšoch a kritike. Toto je nenáležité, ale aj nečestné a neseriózne, osobitne od človeka v jeho funkcii, ktorý by mal byť v každej situácii vzorom pre ostatných sudcov," dodala Kolíková.
Z pondelkového rozhodnutia sa zdá, že disciplinárny senát viac uveril argumentom Moznera ako ministerstvu spravodlivosti.
Ministerka skutky nafúkla
„Nebolo sporné, že ku skutkom došlo," konštatoval Fečík, ktorý v tomto prípade bol aj sudcom-spravodajcom a pripravoval spis na rozhodnutie. Počas disciplinárneho konania však vznikol spor o to, či skutky, ktoré vytkla Kolíková sudcovi Moznerovi, boli aj závažnými disciplinárnymi previneniami.
Senát vytkol exministerke, že počet skutkov nafúkla. Prieťahy, ktorých sa mal Mozner dopustiť, sa týkali dovolacích konaní. A v tejto súvislosti senát vyčítal Kolíkovej, že nerozlišovala medzi dovolacím a odvolacím konaním. V odvolacom konaní totiž čaká obžalovaný na konečný rozsudok. Dovolanie je však mimoriadny opravný prostriedok.
Je rozdiel, ak v nich sudca spôsobí prieťahy. Okrem toho ministerka podľa senátu v návrhu nezohľadnila covidovú pandémiu a zlú personálnu situáciu na Najvyššom súde.
Kolíkovej adresoval výčitku aj v tom zmysle, že ešte pred podaním disciplinárneho návrhu neoslovila sudcu Moznera alebo predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu a nepýtala si od nich vyjadrenie. Inak by sa vraj dozvedela skutočnosti, ktoré vyplynuli až po podaní disciplinárneho návrhu.
Z ministerky je opäť poslankyňa. Mária Kolíková. Foto – TASR
Len zo spisu napríklad navrhovateľka nemohla vidieť, či sudca spis študoval alebo či už ho prerokúvali v senáte v rámci porady. Teda či už o ňom diskutovali a pripravovali ho na rozhodnutie.
Zároveň senát pripomenul, že Mozner ako sudca a predseda trestnoprávneho kolégia často aj prednášal a venoval sa vzdelávacej činnosti. „Vo všeobecnosti sa považuje za autoritu trestného práva," dodal senát a navrhovateľke pripomenul, že Moznerov „odborný potenciál využívalo i samotné ministerstvo", a to v rámci príprav noviel trestných kódexov.
Ako prezident Združenia sudcov Slovenska mal i ďalšie aktivity. Zo všetkých funkcií mu podľa senátu vyplývajú určité povinnosti a nie je možné určovať medzi nimi prioritu. Tie závisia „od konkrétneho prípadu, veci, času a miesta, čo navrhovateľka vôbec nezohľadnila".
Nebolo to klamanie, ale ľudský omyl
Časť disciplinárneho návrhu sa týkala toho, že Mozner neuviedol pravdu, keď si ministerstvo spravodlivosti žiadalo spis z nástenkového tendra. Tvrdil, že tak urobiť nemôže, lebo „je expedovaný na Špecializovaný trestný súd". To napísal odsúdenému exministrovi Marianovi Janušekovi a aj obhajcovi Michalovi Mandzákovi.
Zo spisu pritom bolo zrejmé, že v tom čase bol stále na Najvyššom súde.
Mozner sa bránil, že došlo k ľudskej chybe pri vyhotovovaní prípisu. Tento omyl sa stal krátko predtým, ako išiel na dovolenku. „Takýto ľudský omyl nemožno vyhodnotiť ako disciplinárne previnenie a už tobôž nie ako závažné previnenie spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti," skonštatoval pri odôvodňovaní rozhodnutia Fečík.
Ani v tejto časti teda Moznera senát nepotrestal.
Nenapísanie rozsudku nemožno tolerovať
Senát nespochybnil disciplinárny návrh ani v časti, ktorá sa týkala výčitiek, že v dvoch prípadoch Mozner nenapísal včas rozsudok. Sudcovia majú na to mesiac, on nevyhotovil rozsudok za štyri mesiace. „Nejde o žiaden džentlemenský delikt, ktorý by bolo možné zhovievavo tolerovať," povedal predseda senátu Fečík.
Zdôraznil, že vyhotovenie rozhodnutia musí byť prioritným cieľom aj pre zaťaženého či preťaženého sudcu.
Jedna časť zmeškania lehoty na napísanie rozsudku sa týkala nástenkového tendra. Za to ho však „potrestal" napomenutím predseda Najvyššieho súdu. Mozner sa preto bránil, že nemôže byť dvakrát potrestaný za to isté, čo disciplinárny senát považoval za relevantný argument.
V druhom prípade meškal s napísaním rozsudku štyri mesiace a spáchanie deliktu sa javilo ako jednoznačné. Ani v tejto časti však senát neuznal Moznera za vinného.
Senát sa totiž pýtal, či by potrestaním sudcu nenarazil na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z októbra 2021.
František Mozner. Foto N – Tomáš Benedikovič
Pomohli si prípadom sudkyne z Bulharska
Išlo o rozhodnutie, ktoré sa týkalo bulharskej sudkyne Miroslavy Todorovej. Práve s jej prípadom videl senát mnoho podobností pri Moznerovi. Súd v Štrasburgu pred dvomi rokmi vyhovel sudkyni Todorovej, ktorú v Bulharsku potrestali za prieťahy v konaní.
Todorová bola rovnako ako Mozner v čele najväčšej stavovskej organizácie sudcov. Z tejto pozície kritizovala pripravovanú súdnu reformu. Od začiatku sa bránila, že celé disciplinárne konanie voči nej súvisí práve s touto kritikou. Po nej jej totiž začala kontrola spisov, ktorou došli na prieťahy.
Európsky súd jej dal za pravdu a konštatoval porušenie jej práv.
Zástupkyňa ministerstva senát presviedčala, že takáto optika na Moznerov prípad nesedí. Vysvetľovala, že dôvodom, prečo ministerka návrh podala, bolo „plynutie času".
„Plynutie času sa nedá spolitizovať. Ten plynie pre všetkých rovnako a nezastaví sa ani aktivitami disciplinárne obvineného," reagovala zástupkyňa ministerstva.
„Ak je disciplinárne stíhaný sudca okresného súdu, ktorý nevyhotoví rozsudok včas, také isté pravidlá sa musia aplikovať na všetkých sudcov aj predsedu kolégia Najvyššieho súdu," dodala úradníčka. Vysvetlila, že ministerka by sa určite nevystavovala dôkaznej núdzi len preto, lebo by sa chcela mstiť sudcovi Moznerovi.
Po výčitke, že ministerka konala na základe podnetu sudcu Juraja Klimenta z Najvyššieho súdu, zástupkyňa ministerstva pripomenula, že disciplinárny návrh tento podnet nekopíruje.
Moznerov kolega chcel v konaní vystúpiť ako svedok, ale senát nepovažoval za potrebné ho vypočuť. Pri odôvodňovaní rozhodnutia však Fečík skonštatoval, že hlavným cieľom sudcu Klimenta bolo dosiahnuť potrestanie jeho kolegu.
Predseda senátu dodal, že prípad, keď sa sudca domáha disciplinárneho stíhania kolegu s vyššou funkciou na tom istom súde a na tento účel sleduje jeho rozhodnutia v prípadoch, v ktorých nie je zákonným sudcom, je veľmi špecifický.
Trest by mohol zastrašiť ostatných sudcov
Argumenty ministerstva disciplinárny senát nepresvedčili. Moznera nepotrestali aj preto, lebo by jeho trest mohol viesť k „tlmeniu diskusie týkajúcej sa otázok verejného záujmu".
Fečík hovoril o tom, že trest pre Moznera by vlastne mohol odstrašiť ostatných sudcov od verejnej kritiky.
Obávali by sa, že by svojimi výrokmi mohli na seba upozorniť oponenta, ktorý má možnosť podávať disciplinárny návrh.
„Logickou by sa javila obava, že ak bol potrestaný sudca Najvyššieho súdu, predseda kolégia a prezident Združenia sudcov Slovenska, tak tým skôr by mohlo dôjsť k potrestaniu radového sudcu," konštatoval Fečík.
V tejto súvislosti tiež pripomenul, že Kolíková podala disciplinárny návrh na Moznera v čase, keď končila vo funkcii. Predseda senátu nespochybnil, že by Kolíková nebola oprávnená takto konať. „Z okolností je ale zrejmé, že sa to vymyká tomu, čo je možné považovať za bežnú agendu ministra v demisii," dodal.
Stíhaný je naďalej
Mozner je naďalej disciplinárne stíhaný aj po tom, čo ho v pondelok senát oslobodil.
Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta na neho podal ďalší návrh, o ktorom disciplinárny senát zatiaľ nerozhodol.
Predseda súdu na sudcu podal návrh „z dôvodu opakovaného porušenia zákonnej lehoty určenej na vyhotovenie a odoslanie rozhodnutia". A opäť sa to týkalo aj nástenkového tendra. V kauze mu trvalo viac ako polroka, kým verdikt napísal.
Nepomohlo ani spomínané napomenutie predsedom súdu a podanie disciplinárneho návrhu ministerkou.
Dlhým nekonaním sa podľa predsedu súdu Mozner dopustil prieťahov. Šikuta to označil za „neprípustné". Jeho disciplinárny návrh sa týkal aj rozhodovania v kauze exministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý bol obvinený v kauze Súmrak.
V tomto prípade nešlo o meritórne rozhodnutie, ale o rozhodovanie o námietke zaujatosti. Aj tu Mozner meškal podľa predsedu súdu s napísaním rozhodnutia.
Ako ovplyvní pondelkové rozhodnutie senátu druhé disciplinárne konanie, nechcel Mozner komentovať. Rovnako bez komentára ostala aj otázka, či predsa len nezváži zmenu vo svojich aktivitách a či sa radšej niektorej z funkcií nevzdá, aby potom nečelil disciplinárnym návrhom za prieťahy.