V rozhovore sa dozviete:

– ako Cochemský model chráni deti;

– prečo môže byť jeho výsledkom aj úspora peňazí;

– či sa naozaj rozhádaní rozvádzajúci sa rodičia vedia dohodnúť;

– ako sa zmenili rozvody za posledných 20 rokov;

– prečo nie je striedavá staroslitvosť vhodná pre všetky deti.

V jednom rozhovore ste uviedli, že presadzujete model, ktorý neničí životy detí. Akým spôsobom ich ničia z pohľadu sudkyne rozvody?

Najhoršie pre deti sú konania, ktoré trvajú roky. Deti chodia po znaleckých posudkoch s jedným aj druhým rodičom. Každý si niečo dokazuje. Dieťa žije pod nátlakom a v strese aj päť či šesť rokov. Ono má však rado oboch rodičov, to je fakt a ten treba rešpektovať. Zároveň má právo byť akceptované a milované od oboch rodičov. Ak toto rodičia pochopia, veľmi deťom pri rozvode pomôžu.

Už niekoľko rokov na Okresnom súde v Prešove využívate pri riešení rozvodov s deťmi či úpravách práv k maloletým takzvaný Cochemský model. Čo je jeho podstatou?

Cieľom je, aby rodičia hneď na začiatku prišli za niekým, kto im pomôže uchopiť ich rodičovské kompetencie a pomôže im dohodnúť sa. Hlavnou myšlienkou je, že rodičia sú tí, ktorí majú rozhodovať o svojich deťoch – nie sudca alebo sociálny pracovník. Keď sa rozchádzajú, je veľmi ťažké prehlušiť negatívne emócie voči partnerovi. S pomocou sa to dá. Prax ukazuje, že väčšina párov sa naozaj vie dohodnúť.

Čo tie, ktoré sa nedohodnú?

Tam nasleduje odborná pomoc, no v istom malom percente sú tam nejaké patologické javy a naozaj nič nepomôže.

Aké výhody má tento model pre sudcov?

Do istej miery dokáže odbremeniť sudcov. Konaní bude rovnaký počet. Rodičia však idú najprv ku koordinátorovi, kde môžu uzatvoriť dohodu. Prvotný tlak emócií príde tam a nie pred sudcom. Ak sa aj nedohodnú, na pojednávaní už majú komunikáciu a výbuchy emócií za sebou a sudcovi sa s nimi ľahšie pracuje. Nemusia riešiť ten prvý nával emócií, konanie je vecnejšie a v konečnom dôsledku aj rýchlejšie.

Hovoríte, že tento model šetrí čas sudcom, logicky aj párom. Môžeme povedať, že šetrí aj ich peniaze?

Závisí to aj od toho, koľko platia za advokáta (smiech). V zásade však môžeme povedať, že áno, pretože tým, že sa spor nenaťahuje, je aj lacnejší. Najjednoduchšie prípady sú také, keď sa rozchádzajúci rodičia dohodnú. Celé konanie trvá dva mesiace. Toto je ideálny prípad a v 60 percentách sa to podarí.

Hovoríte, že Cochemský model aplikujete na Okresnom súde v Prešove od roku 2018. Koľko prípadov sa dodnes riešilo týmto spôsobom?

Od roku 2018 sme každú vec, ktorú sme mohli, riešili Cochemským modelom. Sú to stovky prípadov.

V akých prípadoch nie je možné riešiť prípad týmto modelom?

Napríklad ak bolo vo vzťahu násilie alebo týranie.

Ak sa pozrieme na samotnú aplikáciu Cochemského modelu, ako funguje? Majú rodičia možnosť zvoliť si ju?

U nás v Prešove to nie je možnosť, u nás sa to tak robí. Ak príde návrh na súd, koordinátor si do mesiaca dohodne s rodičmi stretnutie. Väčšinou je tam prítomný aj psychológ. Tých máme na Slovensku osem – na každom krajskom súde pôsobí jeden. Na prvom stretnutí by si mali rodičia povedať, či sú schopní dohodnúť sa za pomoci koordinátora a psychológa. Ak to nedokážu, identifikuje sa problém a hľadá riešenie.

Ako sa následne riešia takéto problémy?

Sú rôzne možnosti. Ak napríklad jeden rodič chce striedavú starostlivosť a druhý ju odmieta, navrhneme im, aby si to vyskúšali bez súdneho rozhodnutia – tzv. dohoda na skúšku. Následne sa o tom po nejakom čase porozprávajú. Efekt môže byť dvojaký. Rodič, ktorý to odmietal, pochopí, že nejde o zlý model. Alebo ten druhý pochopí, že to dieťa nezvláda. Ak je konflikt silnejší, hľadáme odbornú pomoc. Napríklad na úradoch práce je referát poradensko-psychologických služieb, prípadne môžu osloviť aj mediátora. Následne sa vrátia na súd.

V konečnom dôsledku sa teda aj tak ocitnú pred súdom a ten bude mať konečné slovo. Je aj v takomto prípade Cochemský model prínosom?

Určite, pretože aj keď sa nedohodnú, už majú toľko medzi sebou vyrozprávaného, že budú vecnejší a lepšie budú spolupracovať.

Hovoríte o stovkách prípadov riešených Cochemským modelom. Spomeniete si na nejaký, kde došlo k úspešnej dohode a situácia v rodine sa zlepšila?

Spomeniem komplikovanejší prípad. Rodina s tromi deťmi – dvaja chlapci a jedno dievča. Synovia sa odsťahovali s otcom a odmietali kontakt s matkou, boli tam narušené vzťahy. Ona podala návrh na neodkladné opatrenie. Rodičia sa stretli s koordinátorom, odmietali odbornú pomoc, no súhlasili, že prídu o mesiac a sami sa medzitým pokúsia nájsť riešenie. Matka ako prejav dobrej vôle zobrala návrh na neodkladné opatrenie späť.

O mesiac, keď sa sami neposunuli, súhlasili s tým, že pôjdu k psychológovi, kde pracovali aj s deťmi. Prešli trojmesačnou sanáciou vzťahov a výsledok bol, že synovia zostali s otcom a dcéra s matkou. Tak ako na začiatku. Styk sa neupravoval, pretože sa začali prirodzene stretávať. Sudkyňa potom vydala rozsudok, ktorý schválil ich dohodu. Povedali by ste, čo by bolo inak, ak by sa vydalo presne také isté neodkladné opatrenie a potom rozsudok bez tejto intervencie?

Bolo by niečo inak?

Určite. Situácia v rodine by sa neupokojila. Nastal by problém s rešpektovaním neodkladného opatrenia. Bolo by pojednávanie, možno nové dokazovanie, ťahalo by sa to pár mesiacov, vypočúvali by sa deti a nakoniec by sme aj tak súrodencov pre narušené vzťahy rozdelili. Vzájomne by sa však nestretávali. Alebo len pod tlakom rozsudku. Dnes je však situácia v rodine iná. Napriek tomu, že je tam nejaký problém, deti sa dokážu s matkou stretávať. Upevnil sa vzťah medzi bratmi a sestrou. Ich osobný príbeh je iný, ako keby tam bol ten istý rozsudok, bez toho, aby sa s nimi odborne pracovalo.

Z toho, čo opisujete, sa javí, že veľkým pilierom tohto modelu je práve psychologická intervencia zameraná na medziľudské vzťahy. Nedokázali by si vďaka nej pomôcť aj bez intervencie súdu?

Niekto by mohol povedať, že rodičia sú zodpovední sami za seba a mali by si vedieť pomôcť sami. Nie každý to vie, hlavne keď ním lomcujú negatívne emócie voči partnerovi. Vtedy ťažko vidíte, že možno chce ten druhý vzťahy zlepšiť, a ak aj navrhne nejakú psychologickú pomoc, vidíte v tom zlý úmysel. Je iné, keď sanáciou vzťahu sprevádza súd. Viete, ak sa páry rozvedú bezkonfliktne, má to pozitívny vplyv na mnohé oblasti života, na ktorom štátu záleží. Napríklad pracovné pre rodičov, zdravotné pre dieťa a podobne.

Jeden zo základných pilierov Cochemského modelu znie: ak sa rodičia nedohodnú, súd pri úprave rodičovských práv a povinností bude prihliadať na dôvody neuzavretia dohody a ktorý rodič akou mierou sa snažil prispieť k dohode. Čo to znamená? Bude jeden rodič znevýhodnený pred súdom?

Nemalo by to tak byť. Vzťahy a city sú komplikované. Niekto trvá na svojom pre dôvody nesúvisiace s rodičovskou kompetenciou. Zranenie môže byť veľké, treba pristupovať citlivo. Rodičia by nemali byť trestaní za nedohodu, ale malo by im byť zvýraznené počas celého konania, že najdôležitejšie, čo môžu urobiť v tej chvíli pre svoje dieťa, je dohodnúť sa.

Máte za sebou 20-ročnú prax na okresnom súde, kde sa venujete rodinnému právu. Ako sa za ten čas zmenili rozvádzajúce sa manželské páry na Slovensku?

Zmenili sa najmä muži, otcovia. Je medzi nimi oveľa viac takých, ktorí berú otcovstvo vážnejšie ako pred 20 rokmi. Vtedy bol model naozaj taký, že deti súd zveril matke, otec mal upravený styk a stretával sa s nimi. Párov, kde deti zverovali otcom, bolo veľmi málo. Preto, lebo nemali otcovia záujem. A vtedy neexistovala ani striedavá starostlivosť.

Aká je situácia teraz?

Dnes už máme striedavú a dokonca aj spoločnú starostlivosť. Otcovia sa viac angažujú. Niektoré organizácie poukazujú na to, že hoci je podiel zverených detí otcom vyšší ako kedysi, stále nie je dosť vysoký. Avšak vždy sa to reálne odvíja od záujmu otcov. Nedá sa to určite vypočítať tak, že zo 100 percent rozvodov súd zveril otcom deti v 15 percentách, 20 percent bola striedavá starostlivosť a vo zvyšku sa priklonil k matke. Stále je to tak, že otcovia nemajú väčšinou záujem o osobnú starostlivosť, preferujú striedavku alebo široký styk. Hoci s tým niektorí otcovia nebudú súhlasiť, som presvedčená, že sudcovia pristupujú k rodičom rovnocenne.

Spomenuli ste pojem spoločná starostlivosť. Čo si pod ním máme predstaviť?

Je to nová forma starostlivosti platná od roku 2023. Je vhodná pre páry, ktoré sú naozaj veľmi rodičovsky kompetentné a vedia sa dohodnúť. Pri rozchode súd iba vyhlási, že deti zveruje do spoločnej starostlivosti, neupravuje sa styk a neurčuje sa výživné. Je to pre páry, ktoré sa rozchádzajú v dobrom nastavení alebo ostávajú bývať v tej istej nehnuteľnosti. Alebo majú väčšie deti, ktoré si žijú už svoj život, raz sú u mamy, raz u otca a nie sú na to pravidlá.

Na druhej strane tu máme striedavú starostlivosť. Pre mnohých rodičov ideálna voľba, sú však názory, že dieťa nemá stabilný domov a pendluje medzi dvoma domácnosťami. Aký mate na túto formu starostlivosti názor vy?

Je to o dieťati. Rodičia by o ňom mali rozhodovať, pretože ho poznajú. Ak podajú návrh na súd a sú splnené podmienky, sudca rozhodne. No ja neviem, či je dieťa úzkostné, či sa pocikáva, či chodí rado k starým rodičom, kamarátom, to predsa vedia najlepšie rodičia. Striedavá starostlivosť je vhodná pre určitý typ detí a pre určitý nie.

V súčasnosti je bežné, že sa pred sudcu postavia aj deti. Je aj toto nová prax, ktorá tu pred 20 rokmi nebola?

Participačné práva detí sú vážne brané a v posledných rokoch sa ich vážnosť zvyšuje aj v iných krajinách EÚ. Vývoj ide dopredu. Dieťa by však nemalo rozhodovať. Je to dôležité, aby to aj sudcovia a rodičia vedeli a nekládli na ne toto bremeno. Často rodičia povedia dieťaťu, že bude, ako ono povie pred súdom. A to je tlak, pod ktorý dieťa nemáme dostať.

Rodičia niekedy v snahe dosiahnuť svoje deťom doslova „naordinujú“, čo majú na súde hovoriť. Majú sudcovia overené metódy, ako túto manipuláciu odhaliť?

My sme sudcovia – nie sme psychológovia, sociálni pracovníci, terapeuti. Sudcom však rôzne psychologické školenia pomáhajú a môžu mať vďaka nim dobré zručnosti. Rodičia naozaj niekedy vedome alebo podvedome dieťa manipulujú. Každý skúsený sudca vie, aké otázky mu má položiť, aby z neho dostal viac ako naučené formulky. Je to veľmi čitateľné.

V súvislosti s nastavením slovenských súdov združenie Jeden rodič v minulosti poukázalo na to, že pri výživnom sa akoby viac berie ohľad na rodiča, ktorý dieťa nevychováva. Ako to vnímate vy?

Výživné je do veľkej miery matematika. Príjem a výdavky. Keď žijete v partnerskom zväzku, máte to, na čo máte. Otec, ktorý má príjem 1500 eur, nemôže platiť výživné 500 eur. Má to odzrkadľovať príjem oboch rodičov a ich sociálnu úroveň. Každé výživné je nízke a dieťa by si zaslúžilo viac, no je potrebné vychádzať z reality.

No je pravda, že sudcovia rozhodujú rôzne naprieč slovenskom. Práve preto sa pripravuje v rámci projektu Cochem aj metodika na výpočet tabuľkového výživného. Mala by zjednotiť rozhodovaciu prax. Dnes totiž jedna matka povie, že dostala nižšie výživné ako iná z rovnakého príjmu. Nevieme však, aké sú skutočné reálie v daných prípadoch. Keď budú tabuľky, tak sa prax zjednotí a každý bude vedieť, čo má očakávať.

V súvislosti s výživným sa taktiež druhá strana často snaží umelo znižovať svoj príjem. Aké finty využívajú?

Snahy o zníženie príjmu sú aj tu, aj všade vo svete. Avšak, podľa zákona o rodine neberieme do úvahy len príjem. Zaoberáme sa aj tým, aký príjem by vzhľadom na svoj vek, vzdelanie a pracovnú oblasť mohol mať. Je to tzv. potencionalita príjmu. Ak murár v Bratislavskom kraji tvrdí, že zarába 500 eur, asi to tak nebude.

Podnikateľskému prostrediu sa môžu zdanlivo lepšie zastierať príjmy, ale nie je to také jednoduché. Ak má aj nejaký človek firmu, kde je zamestnaný a vypláca si minimálnu mzdu, súd vidí, že vlastní auto, nehnuteľnosti, chodí na dovolenky, fungovanie celej firmy. Všetko toto súd podrobne skúma, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť aj o výživnom.

Momentálne pôsobíte na ministerstve spravodlivosti, kde máte na starosti aplikáciu Cochemského modelu, ako to prebieha?

V rámci projektu sa pripravuje viacero metodík. Navštevujeme zároveň súdy, kde sa aplikuje tento model. Mal by sa aplikovať všade, no zatiaľ to tak všade jednoducho nejde – sú súdy, kde s tým majú väčší problém. Cieľom je, aby to nebol iba projekt, ale aby sa to stalo súčasťou nášho justičného systému v rámci rodinnoprávnej agendy.

Prečo aplikácia Cochemského modelu nefunguje na všetkých súdoch?

Je to rôzne. U nás v Prešove ho máme od roku 2018, a keď sme s ním v rámci pilotného projektu začínali, bolo to preto, že sme to tak chceli robiť. Vtedajšie vedenie súdu, všetci poručenskí sudcovia a celé poručenské oddelenie. Verili sme tomu projektu od začiatku. Nie všetci sudcovia sú však naklonení zmenám. Slovenský justičný stav je veľmi konzervatívny, nemá rád nové metódy a cesty, čo je aj prirodzené a dobré. Niekomu to jednoducho trvá dlhšie akceptovať.

Avšak keď si to vyskúšajú, tak mnohí pochopia, že to má benefity aj pre nich a pre celé súdne konanie a najmä pre rozchádzajúcich sa rodičov. Za posledné mesiace vidím veľké zmeny na mnohých súdoch, je to veľmi pozitívny progres. Súdne konanie nie je o nás a pre nás sudcov, ale pre ľudí. My sme tu pre službu verejnosti. Vnímam, že to mnohí kolegovia takto chápeme. Toto posúva justíciu k väčšej dôveryhodnosti.