Niektoré súdy sa menia na pracoviská, no prístup občana k spravodlivosti ostáva. Ministerstvo sľubuje v niektorých konaniach viac online pojednávaní či pravidlo, že sudca vycestuje na súd, ktorý bude účastníkovi konania najbližšie.
Na začiatku bola ambícia prekresliť súdnu mapu Slovenska a postupne z nej vyškrtať takmer polovicu súdov. S takouto predstavou však bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková narazila a musela meniť svoje plány. V rámci koalície dohodla kompromis, ktorý sa napokon v parlamente aj tak zmenil.
Výsledkom je súčasná mapa súdov, ktorá začína platiť od štvrtka 1. júna.
Polovica súdov nezaniká. Ostávajú takmer všetky, niektorým sa však zmení postavenie a iným agenda, na ktorú sa budú sústreďovať. Mohlo by sa teda zdať, že poslanci koncom apríla 2022 neschválili nič prelomové. Napriek tomu sa o zmene súdnej mapy hovorí ako o prevratnej reforme súdnictva.
Prečo a čo sa s ňou zmení? Ako na zmeny doplatí občan, respektíve, čo ňou získa? Rieši nekonečné dĺžky súdnych konaní? Na tieto, ale aj na mnoho ďalších otázok sme sa snažili pripraviť odpovede.
Denník N spracoval súdnu reformu aj do podrobných máp ukazujúcich sídla a jurisdikcie súdov. Dozviete sa z nich napríklad to, pod ktorý súd spadá vaša obec či mesto, alebo kde budete mať najbližší odvolací či správny súd. Mapy si môžete približovať až na úroveň ulíc.
Samostatnou agendou sa vďaka reforme stáva správne súdnictvo, ktoré rieši spory medzi občanom a štátom. Sudcovia špecializujúci sa na toto právo rozhodujú napríklad o žalobách v súvislosti s výškou dôchodkov a sociálnych dávok. Pod správne súdnictvo spadajú aj rozhodnutia daňových a stavebných úradov. Tieto spory budú riešiť správne súdy v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Doposiaľ táto agenda spadala pod krajské súdy.
Pod bratislavský správny súd bude spadať aj Trnavský a Nitriansky kraj. Pod Banskú Bystricu zase Žilinský a Trenčiansky kraj. Košický správny súd bude rozhodovať aj spory z Prešovského kraja.
Aká agenda na súdoch prevláda?
V roku 2022 na okresných súdoch prevládala civilná agenda, ktorej sa týkalo vyše 87-tisíc spisov. Nasledovala dedičská s vyše 78-tisíc spismi, potom trestná s viac ako 61-tisíc spismi.
Na krajských súdoch dominovala civilná agenda s takmer 20-tisíc spismi a nasledovala trestná, z ktorej mali na súdoch vyše 11-tisíc spisov.
Ako dlho trvá, kým súdy dnes rozhodnú?
Závisí to od toho, o akú agendu ide. Podľa štatistík ministerstva za rok 2022 trvali priemerne civilné konania až po právoplatnosť takmer 20 mesiacov. Pri obchodných bol tento priemer 30 mesiacov, pri trestných sedem mesiacov. Rozhodovania týkajúce sa starostlivosti o maloletých trvali priemerne 7 mesiacov.
Zmení sa reformou počet súdov?
Počty súdov sa nemenia. Doposiaľ sme mali na Slovensku Najvyšší súd a Najvyšší správny súd, osem krajských súdov a Špecializovaný trestný súd. K nim treba pripočítať ešte 54 okresných súdov. Máme aj Ústavný súd, ktorý je mimo tejto sústavy.
Od júna ostávajú bez zmeny: Najvyšší súd, Najvyšší správny súd a Špecializovaný trestný súd.
Ostáva aj osem krajských súdov, no niektoré už nebudú riešiť všetku agendu. Pribudnú tri samostatné správne súdy a 36 okresných sídelných súdov, pod ktoré bude spadať 15 pracovísk. Okresné súdy v Košiciach sa zlúčili do jedného veľkého Mestského súdu Košice. Bratislavské súdy prešli najväčšou zmenou. Všetkých päť okresných súdov zaniklo, no namiesto nich budú pôsobiť štyri mestské súdy, ktoré sa budú špecializovať na jednotlivé agendy.
Ako ministerstvo zdôrazňuje, reformou dochádza ku koncentrácii správy súdov, samostatný súdny proces ostáva zachovaný.
Aký je rozdiel medzi okresným a mestským súdom?
Závisí to od toho, či ide o Mestský súd Košice alebo jednotlivé mestské súdy v Bratislave.
Mestský súd v Košiciach vznikne zlúčením doterajších okresných súdov Košice I, Košice II a Košice okolie. Na tomto mestskom súde bude mať zastúpenie každá zo základných agend – trestná, rodinnoprávna, občianska aj obchodná. V Košiciach teda vznikne súd s 89 sudcami a takmer tristo zamestnancami. Stane sa najväčším prvostupňovým súdom na Slovensku.
Podobný zámer bol aj v Bratislave, čo sa však pri rokovaní v parlamente na jar 2022 zmenilo. Vtedajšia ministerka Kolíková musela urobiť ústupok a namiesto jedného mestského súdu tak vzniknú štyri samostatné, v ktorých sa sudcovia rozdelili z doterajších okresných súdov podľa špecializácie.
Čo sa teda stalo so súdmi v Bratislave?
V hlavnom meste doposiaľ bolo päť okresných súdov – Bratislava I, II, III, IV a V. Tie už sú minulosťou. Namiesto toho vznikol Mestský súd Bratislava I, ktorý sa špecializuje na trestné právo a sídli v Justičnom paláci. Určenie tohto sídla bolo logické, keďže súčasťou „justičáku“ je aj väznica.
Mestský súd Bratislava II bude sídliť v pôvodnom sídle Okresného súdu Bratislava II pri Štrkoveckom jazere. Tam sa presťahovali všetci bratislavskí rodinnoprávni sudcovia.
Obchodní sudcovia sa sťahovali na Biely Kríž, kde sídli od júna Mestský súd Bratislava III. Výnimku tvoria len sudcovia z pôvodného Okresného súdu Bratislava I, ktorí ostali pôsobiť na Medenej. Práve tam mal obchodný úsek tohto súdu svoje pôvodné pracovisko.
Mestský súd Bratislava IV bude mať sídlo v Dúbravke a bude riešiť civilnú agendu. Tento súd však bude rozdelený aj do budovy pôvodného okresného súdu v Petržalke.
Mestské súdy Bratislava III aj Bratislava IV budú mať sudcov v dvoch budovách. Kde budú pojednávať?
To bude závisieť od rozvrhu práce a sudcu, ktorý má prípad na starosti. V predvolaní však bude v každom jednom prípade presne špecifikované, kde sa pojednávanie uskutoční a či obchodný spor vyrieši sudca na Medenej alebo na Bielom Kríži. To platí aj pre rodinnoprávne spory a súd v Dúbravke a Petržalke.
Ministerstvo však hovorí, že ide len o dočasné riešenie. Oba tieto mestské súdy by časom mali sídliť v jednej spoločnej budove.
Čo je pracovisko súdu?
Ide o súdy, ktoré síce ostali zachované, ale spadajú pod sídelný súd. Pracovísk vzniklo pätnásť: Skalica (pod súdom v Senici), Piešťany (pod Trnavou), Topoľčany (pod Nitrou), Považská Bystrica, Nové Mesto nad Váhom (obe pod Trenčínom), Bánovce nad Bebravou, Partizánske (obe pod Prievidzou), Brezno (pod Banskou Bystricou), Veľký Krtíš (pod Lučencom), Revúca (pod Rimavskou Sobotou), Ružomberok (pod Liptovským Mikulášom), Čadca (pod Žilinou), Dolný Kubín (pod Námestovom), Svidník (pod Bardejovom), Kežmarok (pod Popradom).
Pracovisko je vlastne akousi pobočkou, kde naďalej budú fungovať infocentrá, podateľne a môžu sa tam uskutočniť aj pojednávania.
Pracovisko môže fungovať dvoma spôsobmi. Ak vytvorí jeden obvod so sídelným súdom a majú spoločný rozvrh práce, tak spisy sú prerozdeľované pre všetkých sudcov v rámci obvodu. Ide o ideálne riešenie, aby boli naplno využití všetci sudcovia v danom regióne, ale je to logisticky zložitejšie. Práve v takýchto prípadoch je možné, že sudca bude pojednávať mimo svojho pracoviska.
Druhým príkladom je, že pracovisko si vytvorí samostatný obvod. To je možné, ak má dostatok sudcov.
Ako budú fungovať krajské súdy?
Krajské súdy „stratia“ agendu správneho súdnictva. Počet odvolacích súdov pritom ostáva rovnaký – osem pre každý kraj. Nie každý krajský súd však bude riešiť všetky štyri hlavné agendy. Na všetkých ostáva trestná a občianskoprávna agenda.
Rodinnoprávna agenda prechádza len na krajské súdy v Trnave, Žiline a v Prešove. Trnavskí sudcovia budú riešiť aj spory z Bratislavského a Nitrianskeho kraja. Pod Krajský súd v Žiline budú spadať odvolacie konania aj z Trenčianskeho a Banskobystrického kraja. V Prešove na krajskom súde budú riešiť rodinnoprávne spory aj z Košického kraja. O žalobách spred spustením reformy by mali rozhodnúť ešte pôvodní sudcovia.
Takáto zmena sa dotkne aj obchodnoprávnej agendy. O tej bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Pod Bratislavu budú spadať spory z Trnavského aj Nitrianskeho kraja. Banskobystrickí krajskí sudcovia budú rozhodovať aj odvolacie konania z Trenčianskeho a zo Žilinského kraja. Košickí sudcovia aj tie z Prešovského kraja. V prípade obchodnoprávnej agendy by takisto malo platiť, že spory, ktoré sa začali pred reformou, si rozhodnú pôvodní sudcovia.
Znamenajú tieto zmeny, že občan bude za svojím sudcom cestovať?
Ministerstvo spravodlivosti hovorí, že to tak nebude. Keďže súdy nezanikli, ale niektoré sa len premenovali na pracoviská, podľa ministerstva spravodlivosti sa nič nemení na prístupe občana k súdu. Na pojednávaní sa totiž bude môcť zúčastniť rovnako v sídle, ale aj v pracovisku súdu.
Okrem toho ministerstvo hovorí, že pojednávania budú možné aj na pracovisku iného úradu, napríklad na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V odvolacej rodinnoprávnej agende sa zase reformou zavádza pravidlo, že sudcovia vycestujú za účastníkom konania na súd, ktorý je pre neho bližšie.
V civilných konaniach zase sľubuje ministerstvo viac online pojednávaní. Účastník konania sa bude môcť zúčastniť na pojednávaní z ktoréhokoľvek miesta umožňujúceho online pripojenie, prípadne spred obrazovky v budove najbližšieho súdu či pracoviska súdu.
Ak bola žaloba podaná na súd ešte pred spustením reformy, zmení sa sudca, ktorý bude o nej rozhodovať?
Ministerstvo spravodlivosti zdôrazňuje, že celá reforma je postavená na zásade minimalizácie zásahov do zákonného sudcu. Výmeny zákonného sudcu by sa nemali diať vo veľkom. Príkladom je pravidlo pri krajských súdoch, ktorým sa sčasti mení agenda. Pri nich ministerstvo udáva, že pôvodní sudcovia dorozhodujú už pridelené spisy.
Napriek tomu môže existovať výnimka. Umožňuje to zákon a je to v rukách predsedov súdov. Tí môžu rozhodnúť, či spisy prerozdelia, a to preto, aby bol riadne zabezpečený chod súdu. Niekde sa teda môže stať, že spis dostane nového sudcu.
Ministerstvo vysvetľuje, že cieľom bolo vyhnúť sa tomu, aby sa priamo zákonom zmenil sudca, čo koniec koncov parlament ani nemôže úplne svojvoľne spraviť.
A ako to bude so starými spismi pri súdoch, ktoré sa zlučujú alebo z nich vznikajú mestské, respektíve správne súdy?
V takýchto prípadoch sú výnimky definované inak. Pri zlučovaní okresných súdov je možné prerozdeliť spisy, ak je cieľom zabezpečiť úplnú špecializáciu sudcu. Napríklad to bude možné urobiť pri sudcovi, ktorý rozhodoval do veľkej miery jednu agendu (civilné spory) a len zlomok inej (rodinnoprávne). Tú minoritnú agendu bude možné prerozdeliť medzi sudcov, ktorí sa na tie spory špecializujú.
Ministerstvo však upozorňuje, že prerozdeľovanie spisov nebude možné z dôvodu, aby boli sudcovia v danom obvode rovnomerne zaťažení. Takú situáciu musia riešiť predsedovia súdov zmenou pomeru prideľovania spisov – zaťaženejší sudcovia budú istý čas dostávať menej spisov ako tí menej zaťažení. Toto pravidlo platí aj pre Mestský súd v Košiciach.
Pre bratislavské mestské súdy sa zavádza pravidlo, že prerozdelenie spisov je možné, ale len pri nerovnomernom zaťažení sudcov a len pri spisoch starších ako 28. február 2015. Je to výnimka, ktorá platí pre Bratislavu, kde je množstvo starých nerozhodnutých spisov.
V Bratislave by sa však nemalo stať, že spis zmení sudcu. Ak sa ten aj začne špecializovať na jednu agendu, spisy z tej druhej si dokončí.
Čo ak na nejakom malom súde nebude dosť sudcov, ktorí budú riešiť len jednu agendu?
Na súdoch, kde je málo sudcov, napríklad v Bánovciach nad Bebravou – tam sú len štyria plus jeden hosťujúci –, sa vytvára spoločný obvod so sídelným súdom. Okresný súd v Prievidzi tak vytvára obvod nielen so súdom v Bánovciach, ale aj v Partizánskom, a tak nie je problém zabezpečiť, aby na každú agendu bol dostatok sudcov. Iná situácia je napríklad na súde v Starej Ľubovni, kde je šesť sudcov. Znamená to, že na každú agendu (trestnú, rodinnú a civilnú) budú dvaja sudcovia.
Ministerstvo spravodlivosti reaguje, že momentálne by mali byť obsadené dve tretiny všetkých sudcovských miest, ktoré treba obsadiť na spustenie novej súdnej mapy. Zatiaľ nemá zo žiadneho súdu informáciu, že vzniká kritická situácia.
Prečo prichádza takáto veľká zmena uprostred roka?
Pôvodne sa mala súdna reforma spustiť od januára tohto roka, ale exminister spravodlivosti Viliam Karas v parlamente presadil, aby sa posunula o pol roka. Argumentoval aj tým, že súdna mapa nebola personálne zabezpečená. Chýbali najmä sudcovia, ktorí by nastúpili na nové správne súdy. Problémový bol hlavne Správny súd v Bratislave. Pri ňom sa počítalo s tým, že bude mať celkovo 44 sudcov, no väčšina by ešte v januári na súde chýbala. V súčasnosti sa podarilo súd obsadiť 23 sudcami a sudkyňami, pričom štyri sú na rodičovskej a materskej dovolenke. Jedna sudkyňa je na súd pridelená len dočasne na jeden rok.
Je možné, že to budúca vláda zmení?
Nie je to vylúčené. Otázne je, o akú zmenu by išlo. Žiadna z politických strán neavizovala, že by reformu úplne zrušila. To je teda málo pravdepodobné. Rokmi sa však môže stať, že sa politici rozhodnú zlučovať súdy a tak výrazne okresať počet súdov. Na reformu sú naviazané aj financie z Plánu obnovy a odolnosti SR, a to zhruba 186 miliónov eur. Tie sa majú použiť aj na nákup štyroch nových budov a rekonštrukciu 21 súdnych budov. Práve to môže brániť novej vláde, ktorá vzíde po septembrových predčasných voľbách, aby do reformy zasahovala.
Čo si o reforme myslia sudcovia?
V prvom rade zaznieval z radov sudcov, najmä zo Združenia sudcov Slovenska, ale aj zamestnancov súdov veľký nesúhlas. Sudcovia a príslušný aparát prijímali len s nevôľou informácie o tom, že ich čaká presun. Pri informáciách o rušení súdov sa administratívni pracovníci zľakli, že prídu o svoje miesta, čo však nebola pravda. Exministerka Kolíková napriek tomu čelila rôznym protestom, a to aj pred ministerstvom spravodlivosti.
V súčasnosti sa zdá, že situácia sa už upokojila. Aj nová ministerka spravodlivosti Dubovcová v stredu hovorila o tom, akoby už sudcovia reformu psychologicky spracovali. Podľa nej sú na reformu pripravení a snažia sa urobiť všetko pre to, aby fungovala. Navonok to tak môže pôsobiť, no zo súdov zaznieva, že nie všetci sa so zmenou zmierili. Prvé mesiace si ešte budú zvykať na nové podmienky.
Dubovcová hovorila, že nemá informácie o žiadnych veľkých praktických problémoch, ktoré by spustením reformy mali nastať. No ak sa tak stane, na ministerstve sú pripravení to riešiť.
Čo sa od 1. júna zmení na slovenských súdoch?
Kľúčovou zmenou je zväčšenie obvodov – viac sudcov bude spadať pod jeden sídelný súd. Žiaden súd nezaniká, ale z niektorých sa stanú regionálne pracoviská. Touto zmenou sa dosiahne, že sudcovia sa budú môcť špecializovať na jednotlivé agendy a nebudú riešiť všetky druhy sporov, ako to bolo doposiaľ na mnohých malých súdoch. Sudca, ktorý sa doposiaľ prioritne venoval trestnému právu, už nebude musieť rozhodovať o rozvodoch. A naopak, odborník na rodinné právo nebude posielať do väzenia páchateľov trestných činov.
Zväčšenie súdnych obvodov môže mať aj protikorupčný efekt. Ak je v rámci jedného obvodu viac sudcov špecializujúcich sa na jednu agendu, je ťažšie ovplyvniť ich rozhodnutie, ako keby boli len dvaja. Je iné, ak v malom meste má účastník konania istotu, že o jeho spore rozhodne jeden z dvoch sudcov špecializujúcich sa na danú problematiku alebo jeho spis môže skončiť u viacerých sudcov.
Vytváranie takýchto väčších súdnych obvodov však platí len pri tých súdoch, ktoré zanikajú a stávajú sa z nich pracoviská. Spoločný rozvrh práce so sídelným súdom však nemajú všetky pracoviská – deje sa tak v desiatich z pätnástich prípadov.
Prečo bola reforma potrebná?
Slovensko má dlhé roky problém s dĺžkou rozhodovania. Len v minimálnych prípadoch je dôvodom nekonečných prieťahov zlyhanie konkrétneho sudcu. Ako väčší problém sa ukázala zlá organizácia súdov, ale aj samotné rozmiestnenie „ľudských zdrojov“. Ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová vysvetľuje, že reforma súdnej mapy teraz konečne rieši podstatu problému.
Čo tým získa občan?
Špecializácia sudcov by mala časom priniesť najväčší benefit pre samotných účastníkov konania – rozhodnutie príde skôr, bude kvalitnejšie, predvídateľnejšie. Je to aj cesta k tomu, aby občania začali viac dôverovať súdom a sudcom. Zrýchlenie súdnych konaní očakáva Dubovcová v priebehu dvoch-troch rokov.
Aké sú základné špecializácie sudcov?
Špecializácia, i keď nie dokonalá, sa už na súdoch praktizovala. U každého sudcu prevládala jedna agenda, no mnohí museli popri tom často riešiť aj inú. Teraz by mal mať každý sudca už len jednu agendu. Bude sa naplno venovať trestnému, občianskemu či rodinnému právu, pričom na danú oblasť musia byť aspoň dvaja sudcovia. Obchodnú agendu nebude riešiť každý okresný súd, ale len súdy v sídle kraja. Správne súdy vzniknú tri.
Trestní sudcovia rozhodujú o vine a treste pre páchateľov trestných činov. Ide väčšinou o najmedializovanejšie prípady. Rodinnoprávne spory sa týkajú napríklad rozvodov a úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Tieto konania tvoria podstatnú časť agendy. Spory medzi podnikateľmi a firmami, ako sú napríklad neuhradené faktúry, riešia sudcovia v rámci obchodnoprávnej agendy.
Občianskoprávna alebo civilná agenda sa týka žalôb, ktorými sa jednotlivci domáhajú svojich práv. Môže ísť o žaloby na ochranu osobnosti či diskriminačné žaloby. Známe sú príklady medzi politikmi, keď jeden žaluje druhého za výroky na svoju osobu. Napríklad Ľuboš Blaha (Smer) žaloval Igora Matoviča (OĽaNO) za jeho slová o „mydlení barana“. Súd v tomto prípade rozhodol, že líder OĽaNO sa musí za svoje slová ospravedlniť.