dennikn.sk |
1. Sudca Šamko sa pýta, načo nám sú „špeciály".
2. Šimko rozhovormi po odvolaní potvrdzuje, že sa nemal stať ministrom.
3. Časť OĽaNO už bojuje ako Smer
1. Sudca Šamko sa pýta, na čo nám sú „špeciály"
Bratislavský sudca a od júla nový člen súdnej rady Peter Šamko (zvolili ho sudcovia) minulý týždeň vyhlásil, že Slovensko nepotrebuje Špecializovaný trestný súd ani Úrad špeciálnej prokuratúry a obe inštitúcie označil za nadbytočné. Šamko nahlas hovorí to, čo si nedovolia Smer ani Hlas (ani jedna strana to zatiaľ nemá v programe), ktorých nominanti sú podozriví zo závažných trestných činov.
Sudca, ktorý sa chcel osobne zaručiť za sudcu obvineného z korupcie Richarda Molnára, tvrdí, že „existencia Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry nie je vôbec potrebná".
Podľa neho, ak prokurátor unesie na hlavnom pojednávaní dôkazné bremeno, „môže bez problémov urobiť výrok o vine aj okresný alebo krajský súd".
Podľa Šamka by tiež postačovalo, keby bol Úrad špeciálnej prokuratúry iba samostatným odborom na Generálnej prokuratúre SR alebo súčasťou jeho trestného odboru.
Šamko nevidí ani jeden argument za zachovanie oboch inštitúcií a podľa neho je škoda, že sudcovia a prokurátori týchto špeciálnych zložiek nemali teraz, keď sa reorganizovali všeobecné súdy v rámci súdnej mapy, príležitosť obhajovať svoju existenciu.
Odpoveď sudcov a prokurátorov
Mnohých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a sudcov Špecializovaného trestného súdu možno svrbeli po prečítaní Šamkovho textu prsty a chceli by mu odpísať, ale nie je to nevyhnutné. Hovoria za nich rozsudky. Zhrňme si tie z posledných dní:
Prípad Kaľavský
V utorok 18. júla odsúdil sudca Špecializovaného trestného súdu Miroslav Mazúch na 7 rokov a peňažný trest 5-tisíc eur bývalého šéfa operatívy NAKA Jána Kaľavského. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Kaľavský, ktorý pred stíhaním ušiel do Bosny a Hercegoviny, je vinný, že za úplatky vynášal informácie o tom, na čom robí polícia. Keď videl, ako vyšetrovatelia rozpletajú mafiánske praktiky v najvyšších bezpečnostných zložkách štátu, rozpútal takzvanú vojnu v polícii a s pomocou Slovenskej informačnej služby obvinil vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu, že manipulujú vyšetrovania. Sudca mu neuveril.
Prípad Rehák
V pondelok 24. júla odsúdil sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Giertli na 11 rokov väzenia a prepadnutie majetku bývalého riaditeľa útvaru zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka. Ide o jednu z najvýznamnejších funkcií v policajnom zbore. Súd, zatiaľ neprávoplatne, rozhodol, že Rehák túto funkciu roky zneužíval a spreneveril sa poslaniu policajta: bol činný pre zločineckú skupiny sýkorovcov, opakovane prijímal úplatky a vynášal informácie o tom, na čom policajti pracujú a koho odpočúvajú. Ak má mafia podchyteného takéhoto vysoko postaveného človeka v polícii, je vylúčené, aby sa potom štátu darilo s ňou bojovať.
Rehák bol riaditeľom odposluchov takmer nepretržite od októbra 2010 až do júla 2020 a len rok z toho bol zástupcom riaditeľa.
Len pripomeňme, že už v máji 2021 sudca Špecializovaného trestného súdu Roman Púchovský schválil dohodu o vine a treste, na základe ktorej je právoplatne na 9 rokov vo väzení aj Rehákov posledný zástupca Norbert Paksi.
Prípad Kučerka
Vo štvrtok 27. júla Najvyšší súd potvrdil odsúdenie bývalého vyšetrovateľa Mariána Kučerku, ktorý za úplatky kryl vplyvných ľudí. Kučerka, tiež na úteku v Bosne a Hercegovine, dostal 10 a pol roka a trest prepadnutia majetku. Rozsudok je právoplatný a zhodli sa na ňom so sudcom Špecializovaného trestného súdu Jánom Hrubalom aj sudcovia Najvyššieho súdu Juraj Kliment, Peter Štift a Peter Hatala.
Ak si uvedomíme zložitosť týchto prípadov, vidíme, že ak dnes niekto tvrdí, že štát by vedel s korupciou bojovať aj bez špeciálnych inštitúcií, nehovorí pravdu.
Žiadne takéto rozsudky Slovensko doteraz nikdy nezažilo.
Tip na tému pre exministerku Kolíkovú
V piatok večer zverejnila agentúra Focus výsledky svojho júlového prieskumu aktuálnych nálad voličov: Smer 18,1 percenta, Hlas 16 percent, Progresívne Slovensko 14,3, Republika 8,7, koalícia OĽaNO, Za ľudí a KÚ 6,2 percenta, čo nestačí na vstup do parlamentu, Sme rodina 5,6, KDH 5,6, SaS 5,2 a SNS 5,1 percenta.
Keď Denník N robil možné scenáre povolebných koalícií, ukázalo sa, že vytvoriť ako-tak prozápadnú a nie úplne konzervatívnu vládu bude možné len vtedy, ak sa do parlamentu dostane aj SaS.
Akákoľvek politická kampaň je, samozrejme, otázkou vkusu. Z doterajších prieskumov je však zrejmé, že tá, ktorú robí SaS, zatiaľ veľmi nevychádza. Možno by teda Mária Kolíková mohla prestať hladkať mačičku a mohla by začať komunikovať to, čo od nej ako od političky voliči očakávajú – napríklad odpovedať ľuďom, ktorí si myslia, že špeciálny súd a špeciálnu prokuratúru nepotrebujeme.