dennikn.sk | Správy vybrala a komentovala Jana Shemesh

Koncom júna o tom rozhodol Krajský súd v Košiciach, ktorý vyhovel žalobe sudkyne.

Okresný súd Bratislava I v júni 2018 pôvodne prisúdil sudkyni náhradu nemajetkovej ujmy 200-tisíc eur, Baránik sa odvolal. Za bežných okolností by o odvolaní rozhodoval bratislavský krajský súd, poslanec tam však namietol zo zaujatosti všetkých sudcov. Práve na tomto súde Pružinec Erenová pôsobí.

Prípad sa tak dostal na Krajský súd Košice. Prečo senát predsedníčky Gizely Majerčákovej výšku odškodnenia zmiernil, zatiaľ nie je zrejmé. Predsedníčka senátu požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku.

Poslanec svoje výroky o Ayše Pružinec Erenovej nepreukázal. Hovoril o tom, že informácie o sudkyni získal ako poslanec, pričom ich zdroj chránil. Zdôrazňoval, že o tom hovoril vo verejnom záujme – chcel tak zamedziť tomu, aby sa sudkyňa dostala do disciplinárneho senátu.

Z toho, čo je doposiaľ o verdiktoch súdov známe, všetko nasvedčuje tomu, že takéto argumenty súdom na Slovensku nestačili.

Mantinely pre výroky v parlamente

Prípad poslanca Baránika nie je len o výške odškodnenia. Poslanci sú za svoje výroky v parlamente chránení imunitou. Už prvostupňový rozsudok preto vyvolal diskusiu, ako je možné, že pri civilných žalobách táto „ochrana" poslancov neplatí.

Baránik hovorí o protiústavnom zasahovaní do fungovania Národnej rady ako celku. Vysvetľuje, že jeho vyjadrenia súviseli s vtedajším návrhom poslanca Smeru Martina Glváča v parlamente. Súvisiaca procedúra teda zahŕňa podľa poslanca aj rozpravu o takom návrhu.

„Predstavu, že súd bude určovať, aké sú mantinely ústavou chránenej rozpravy v Národnej rade, považujem za hranicou všetkého normálneho," skonštatoval.

Sudkyňa okresného súdu v Bratislave Hadrbulcová však bola presvedčená, že imunita za výroky sa vzťahuje len na trestné konanie. Ani ústavní právnici sa nezhodujú na tom, ako je to s poslaneckou imunitou na výroky a či sa vzťahuje aj na občianskoprávne konanie.

Alojz Baránik skladá poslanecký sľub. Foto – TASR

Ústava totiž jasne hovorí, že za svoje výroky v parlamente nemôže byť poslanec trestne stíhaný. Ak však na neho niekto podá civilnú žalobu, dostáva sa do konfliktu právo poslanca na slobodu prejavu s právom na súkromie a ochranu osobnosti toho, koho sa výroky poslanca dotkli.

Sudkyňa Hadrbulcová sa vo svojom rozsudku priklonila k názoru, že za výroky je poslanca možné v civilnom spore potrestať. Vysvetlila, že ak by boli členovia Národnej rady nedotknuteľní aj pred civilnými konaniami, tak by osoby dotknuté výrokmi prišli o ústavou zaručené právo na súdnu ochranu.

Pokračovala, že ak nemôžu byť poslanci trestne stíhaní za výroky, tak to nie je z dôvodu ich ochrany, ale ochrany parlamentu ako celku. Je to preto, aby do jeho činnosti nezasahovala výkonná a súdna moc, a to práve trestnými stíhaniami poslancov za výkon ich mandátu.

Už v roku 2018 však vtedajší poslanec a predseda Spolu Miroslav Beblavý o Baránikovom prípade povedal, že „keď má mať imunita zmysel, musí chrániť aj pred možnosťou zbankrotovať poslanca neúmernými pokutami za vyjadrenie svojho postoja na pôde Národnej rady".

Advokát Peter Kováč si myslí, že poslancovi SaS priťažilo, že ako advokát pozná právo. „Môže teda vedieť, že za výroky v Národnej rade alebo jej orgáne je vylúčené iba trestné stíhanie, nie civilná žaloba," konštatoval.

Kováč je zvedavý, ako prípad dopadne, ak sa Baránik obráti na Ústavný súd. „Tak by sme sa mohli dozvedieť, ako to s rozsahom imunity poslancov za výroky v parlamente vlastne je."

Nechcel ju v disciplinárnom senáte

Vráťme sa o šesť rokov späť do parlamentu na rokovanie ústavnoprávneho výboru. Koncom januára 2017 Baránik ako člen výboru apeloval na kolegov, aby nepodporili kandidatúru sudkyne Pružinec Erenovej za kandidátku na členku disciplinárneho senátu. Baránik bol v opozícii. V tom čase vládla vláda Smeru Roberta Fica so SNS a s Mostom-Híd a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa na mocenských pomeroch malo zakrátko niečo zmeniť.

„Je najväčšia korupčníčka na Krajskom súde v Bratislave a ten, kto ju navrhol, je tiež sám obrovský korupčník a toto je hrubé svinstvo, že sa to dostalo až takto ďaleko," hovoril Baránik na poslaneckom výbore. Keď ho Peter Kresák (Most-Híd) upozornil, že jeho výroky sú skutkovými tvrdeniami, za ktoré musí niesť zodpovednosť, ak nebude vedieť preukázať ich pravdivosť, Baránik reagoval, že keď chce, nech ho sudkyňa žaluje.

Nominácia Pružinec Erenovej poslaneckým výborom prešla, a tak proti nej Baránik apeloval aj v pléne Národnej rady. Sudkyňu navrhol do disciplinárneho senátu vtedajší podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer). Baránik ho vyzýval, aby jej kandidatúru stiahol.

Glváč v roku 2019 odstúpil z vedenia parlamentu po tom, ako médiá upozornili na jeho komunikáciu s odsúdeným podvodníkom Marianom Kočnerom. Známe sú aj jeho správy z Threemy s Alenou Zsuzsovou, ktorá je rovnako ako Kočner obžalovaná z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka.

Glváč sa z politiky stiahol a nekandiduje ani v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, hoci stále je v predsedníctve Smeru a je aj predsedom bratislavskej krajskej organizácie.

Ťažká prieťahárka a členka justičnej mafie

„Podľa môjho názoru, ktorý plynie z mojich poznatkov z môjho občianskeho povolania advokáta plynie, že táto sudkyňa je úplne nespôsobilá na to, aby bola členkou disciplinárneho senátu. Je úplne nespôsobilá za predpokladu, že chceme aspoň vytvoriť zdanie, že máme niečo robiť so stavom súdnictva, aký dnes zažívame," skonštatoval poslanec.

Pokračoval, že sudkyňa je „ťažká prieťahárka, ktorá rozhoduje veci tak, ako si to všetci neželáme, rozhoduje veci tým najotrasnejším spôsobom, je to osoba, ktorá je príslušníkom justičnej mafie, ktorá spôsobuje to, že na Slovensku nie je možné dosiahnuť spravodlivosť."

Svojím spochybnením sudkyne nedocielil, aby nezískala podporu poslancov, čo ju posúvalo ďalej pri snahe dostať sa do sudcovského disciplinárneho senátu. Po jeho vystúpení proti nej ju však vylúčili z rozhodovania o prípade, v ktorom Baránik vystupoval ako advokát. Pred jeho výrokmi pritom dvakrát rozhodol jej senát v neprospech Baránikových klientov.

Pružinec Erenová sa napokon nestala ani členkou disciplinárneho senátu, ktorý rozhoduje o prešľapoch a pochybeniach sudcov a sudkýň v disciplinárnych konaniach. Neprešla napokon súdnou radou, ktorá má pri rozhodovaní posledné slovo.

Od apríla minulého roka sa však stala členkou súdnej rady, čo je najdôležitejší orgán sudcovskej samosprávy so silnými kompetenciami. Zvolili ju tam sudcovia a sudkyne Bratislavského, Trnavského, Nitrianskeho a Trenčianskeho kraja.

Podľa rozhodnutia súdu sa Baránik za vyššie citované výroky musí sudkyni písomne ospravedlniť. „Všetky vyššie uvedené tvrdenia, ktoré som o Vašej osobe verejne uvádzal a verejne rozširoval, sú nepravdivé, a preto sa Vám za ich verejné uvádzanie a verejné rozširovanie ospravedlňujem," musí uviesť poslanec.

Sudkyňa má obavy, či výška odškodnenia splní účel

Poslanec kandiduje do volieb na kandidátke SaS z 22. miesta. Hovorí, že na verdikt sa mu ťažko reaguje, keďže nepozná argumenty, prečo senát rozhodol o ospravedlnení aj odškodnení pre sudkyňu. „Dokiaľ nemáme odôvodnenie, nemôžem sa relevantne vyjadrovať k tomu, aký bude náš ďalší postup."

„Ako advokát a človek, ktorý celý život neskláňa hlavu pred nespravodlivosťou, tak neplánujem začať robiť teraz," dodal s tým, že sa považuje za človeka dodržiavajúceho právo. Má teda v pláne sa napríklad sudkyni aj ospravedlniť, „ak bude rozhodnutie, že tak mám urobiť, vykonateľné."

A hoci povinnosť ospravedlniť sa rešpektuje, nič to nemení na jeho názore, že rozhodnutie považuje za „nesprávne a protiprávne".

Poslanec by teraz mohol podať ústavnú sťažnosť a ešte predtým pravdepodobne aj dovolanie. Posledná možnosť je sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Ak by sa Baránik ďalej bránil voči rozsudku, ten už bude právoplatný.

Sudkyňa Ayše Pružinec Erenová bola v apríli 2022 zvolená do súdnej rady. Foto – TASR

Sudkyňa Pružinec Erenová sa nevedela vyjadriť k dôvodom, prečo súd výšku odškodnenia zmiernil.

„Na jednej strane vnímam rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pozitívne, keďže také devastačné vyjadrenia na adresu sudcu si verejne a v priamom prenose verejnoprávnej televízie doposiaľ nedovolil vysloviť žiadny verejný činiteľ. Na druhej strane mám obavy, že výška priznanej nemajetkovej ujmy v sume asi ročného príjmu poslanca nesplní jej sankčnú funkciu," reagovala.

Keď rozhodol o jej žalobe okresný súd v Bratislave, poslancove slová vyhodnotil ako „závažné a úmyselné porušenie prezumpcie neviny žalobkyne". Sudkyňa Viera Hadrbulcová pripomenula, že výroky sa šírili v televízii a na internete. Ako záznam rozpravy v Národnej rade ich pred šiestou nadránom vysielala verejnoprávna televízia a diskusiu v parlamente je možné sledovať aj online.

„Žalobkyňa preto vzhľadom na povahu, intenzitu, trvanie a šírku okruhu pôsobenia nepriaznivého následku oprávnene pociťuje ujmu, ktorú jej žalovaný spôsobil, ako závažnú," skonštatovala v prvostupňovom rozsudku Viera Hadrbulcová.

Baránik: Je to o zastrašovaní

Keď Okresný súd Bratislava I v júni 2018 vyhovel sudkyni Pružinec Erenovej po prvý raz, Baránika sa zastali niektorí jeho kolegovia v parlamente. Pred novinármi spolu vystúpili predsedovia SaS Richard Sulík, Sme rodina Boris Kollár, OĽaNO Igor Matovič a Spolu Miroslav Beblavý.

Výška odškodnenia 200-tisíc eur ich pobúrila a vnímali ju ako snahu umlčať opozičných poslancov. Podobný argument využíva teraz aj poslanec Baránik.

Hovorí, že v roku 2018 bratislavská okresná sudkyňa do svojho rozsudku vlastne len prepísala návrh žalobkyne. Výšku odškodnenia tak poslanec považuje ako „z veľkej Harabinovej knihy" a v rovnakej kategórii je podľa neho aj košický rozsudok, hoci výšku odškodnenia zmiernil.

Práve počas éry bývalého ministra spravodlivosti za HZDS Štefana Harabina, ktorý bol v prvej vláde Roberta Fica (2006 – 2010), začali súdy prisudzovať desaťtisícové odškodnenia sudcom aj politikom. Vďaka tomu si finančne polepšil predseda Smeru aj Harabin.

Alojz Baránik upozorňuje, že prisúdené odškodnenie 70-tisíc eur pre sudkyňu si stačí porovnať s náhradami nemajetkovej ujmy za úmyselne spôsobenú smrť. Tá môže byť maximálne 35-tisíc eur. Baránik tým chce poukázať na to, že ide o exces, pričom podľa neho sudcovia judikatúru poznajú.

Pripomenul aj to, že sudkyňa Pružinec Erenová je členkou súdnej rady a viceprezidentkou Združenia sudcov Slovenska, ktoré sa zasadzuje za ochranu všetkých sudcov. To sa na jeho vyjadrenia sťažovalo.

Výrokmi sa už zaoberala aj advokátska komora. Baránik pôsobí aj ako advokát a pri vyjadreniach o sudkyni spomenul aj skúsenosti z praxe. Disciplinárny senát komory uznal poslanca za vinného, od jeho potrestania však upustil. Baránik avizoval, že rozhodnutie stavovskej organizácie z minulého roka napadne. Rozhodovať by tak o nej mal správny súd.

Suma má slúžiť na odstrašenie

Späť ešte k rozhodnutiu košického súdu. Poslanec sa pýta, ako dospel k výške odškodnenia 70-tisíc eur. Sumu údajne senát znížil s ohľadom na jeho majetkové pomery. Lenže tie sa nezhoršili v pomere k zníženiu výšky prisúdenej sumy. Je zvedavý, ako to senát odôvodní.

V roku 2018 sudkyňa pri výške odškodnenia argumentovala, že za rok 2016 poslanec priznal príjmy takmer 72-tisíc eur. Okrem toho vlastnil mnoho nehnuteľností. To stále platí. Za rok 2021 si uviedol príjem vyše 37-tisíc eur.

Sudkyňa v rozsudku napísala, že pri výške priznanej nemajetkovej ujmy prihliadala aj na to, že poslanec konal v úmysle privodiť si politický úspech. Nemal podľa nej žiaden dôvod veriť pravdivosti výrokov, ktoré šíril.

Vysvetlila tiež, že výšku odškodnenia určila aj s prihliadnutím na majetkové pomery Baránika. Zároveň však napísala, že výška tejto sumy má plniť „preventívno-sankčnú funkciu, čo si vyžaduje, aby jej výška odradila žalovaného a jeho možných nasledovníkov od opakovania protiprávneho konania."

O zásahu do občianskej cti sudkyne Pružinec Erenovej nepochybuje ani advokát Kováč. „Tieto hrubo urážlivé a nepravdivé (minimálne vo vzťahu ku korupcii) výroky sú celkom nepochybne spôsobilé zasiahnuť extrémne negatívnym spôsobom do občianskej cti akejkoľvek sudkyne či sudcu," myslí si. Podľa advokáta nie je nič horšie ako bezdôvodné obvinenie sudcu z korupcie.

Pripomenul, že možnosti sudcu brániť sa proti takýmto obvineniam sú obmedzené ich postavením, čo sú hlavné dôvody, pre ktoré súdy priznali takú vysokú náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do cti a dôstojnosti. „Netreba prehliadnuť ani to, že krajský súd náhradu nemajetkovej ujmy znížil o takmer dve tretiny," dodal Kováč.

Ak česť stojí desaťtisíce, koľko potom zničené zdravie?

Zatiaľ čo pre obete trestných činov je výška odškodnenia určená zákonom – maximálne päťdesiatnásobok sumy minimálnej mzdy –, pri sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy za pochybenie lekárov rozhodujú súdy podľa vlastnej úvahy. A príklady z minulosti ukazujú, že sa rozhodnutia veľmi líšia.

Dá sa vôbec porovnávať výška odškodnenia za poškodenú povesť s odškodnením za poškodené či v niektorých prípadoch zničené zdravie? Advokát Kováč, ktorý je aj lekár, odpovedá, že pri lekárskych chybách, či ublíženiach na zdraví sa odškodňuje právo na život, zdravie či súkromie.

Spomína si, že za zásah do práva na zdravie bola doposiaľ najvyššia prisúdená suma 100-tisíc eur, pričom za porušenie práva na súkromie bolo pre dve osoby z toho istého prípadu po 90-tisíc eur. Spravidla však súdy priznávajú nižšie sumy.

„Dávajú nám tak signál, že česť a dôstojnosť má u nás zrejme vyššiu hodnotu ako zdravie a súkromie," povedal.