postoj.sk | Martin Leidenfrost

Na rozdiel od Rakúska u vás zabili investigatívneho novinára a jeho snúbenicu a potom ešte homosexuála a transsexuála. Preto je tá téma nabitá najsilnejšími emóciami.

Keď táto kauza vypukla, zvolala manželka (slovenská režisérka) vzrušene, že toto je slovenský thriller. Mňa nadchol skôr romantický rozmer tohto prekvapivého vzťahu medzi novinárkou a sudkyňou.

Potom sa ma opýtali slovenskí kolegovia, či máme porovnateľné konflikty záujmu aj v Rakúsku. Musel som konštatovať: Neštandardne dôverná spolupráca medzi progresívnymi médiami a časťou justície sa u nás stala štandardom a nelegálne uniknuté živé spisy si bežne čítame v novinách.

Ibaže u nás je to celé nudnejšie.

U vás zabili investigatívneho novinára a jeho snúbenicu a potom ešte homosexuála a transsexuála. Preto je tá téma nabitá najsilnejšími ľudskými emóciami.

U vás ide o život a smrť. O boj medzi spravodlivosťou a špinou. Neváham ani ťukať do stroja: o boj medzi dobrom a zlom.

U nás ide len o peniažky.

Rakúske dianie sa sústreďuje na špeciálnu prokuratúru WKStA, ktorá bola založená v roku 2009, pričom „K“ v skratke WKStA znamená korupcia. Robí tam za nadpriemerný plat približne 40 elitných špecializovaných prokurátorov. Riešia najväčšie politické a ekonomické škandály republiky.

Jej prvým riaditeľom bol Walter Geyer, exposlanec strany Zelených, ktorý však medzitým desaťročia pôsobil mimo politiky. Odkedy ju vedie Ilse-Maria Vrablová-Sandová, je čoraz častejšie konfrontovaná s výčitkou, že koná politicky selektívne – a že to robí s podporou spriaznených médií, ktoré niekto pravidelne kŕmi tajnými informáciami zo živých spisov.

Obvinených politikov Ľudovej strany ÖVP netreba ľutovať, majú toho dosť za ušami, je však naozaj nápadné, že ešte nikdy neboli obvinení politici sociálnodemokratickej štátostrany SPÖ. A tí určite nie sú čistí ako ľalie.

Aj rakúska protikorupčná prokuratúra je čoraz častejšie konfrontovaná s výčitkou, že koná politicky selektívne – a že to robí s podporou spriaznených médií, ktoré niekto pravidelne kŕmi tajnými informáciami zo živých spisov.

Obvinených politikov Ľudovej strany ÖVP netreba ľutovať, majú toho dosť za ušami, je však naozaj nápadné, že ešte nikdy neboli obvinení politici sociálnodemokratickej štátostrany SPÖ. A tí určite nie sú čistí ako ľalie.

Keď sa ráta pomer obvinení a odsúdení, má WKStA mizerný output.

Odsúdená, ale zatiaľ iba v prvej inštancii je menšia rybička Sophie Karmasinová, skorumpovaná prieskumníčka verejnej mienky s koreňmi na Slovensku, ktorá istý čas robila pre ÖVP mimoriadne dezorientovanú ministerku rodiny.

Rakúski špeciálni prokurátori však zbabrali veľkú kauzu ÖVP o podplácaní pri nákupe stíhačiek Eurofighter, vo veľkej kauze ÖVP okolo medzitým rozpustenej tajnej služby BVT „dosiahli“ oslobodzujúce rozsudky pre všetkých obžalovaných, takzvaná „skartovacia aféra“ ÖVP bola prokuratúre odobratá pred podaním obžaloby.

Už čoskoro hrozí ďalší debakel: O niekoľko týždňov WKStA pravdepodobne vznesie obvinenie na exkancelára Sebastiana Kurza – ktorý sa pre aktivity tej istej WKStA musel stiahnuť z politiky. Vyčítajú mu niečo, čo sa dá iba ťažko dokázať: úmyselné nepravdivé vyhlásenie vo vyšetrovacom výbore rakúskeho parlamentu.

Ak sa padlý mesiáš rakúskej politiky očistený vráti do ringu, bude to pre premotivovaných prokurátorov ďalší prúser.

Keď bol v jednej malichernej kauze oslobodený jediný zelený expolitik, akého WKStA kedy obvinila, už aj progresívny novinár Florian Klenk napísal: „Tí, ktorí sa stanú terčom útoku tejto inštitúcie, často prídu nielen o svoj úrad, česť alebo slobodu, ale aj o majetok, a to aj v prípade oslobodenia. WKStA je najťažším mečom štátu.“

Obvinených politikov Ľudovej strany ÖVP netreba ľutovať, majú toho dosť za ušami, je však naozaj nápadné, že ešte nikdy neboli obvinení politici sociálnodemokratickej štátostrany SPÖ. A tí určite nie sú čistí ako ľalie.

Klenk narážal na fakt, že bývalý exkancelár Heinz-Christian Strache je po kolotoči rôznych procesov v bankrote. Progresívny liberál Klenk priznal: „Je zrejmé, že existujú prokurátorky, ktoré pracujú mimoriadne lajdácky alebo sa dokonca riadia s médiami a političkami.“

Bolo to zaujímavé priznanie, lebo práve Klenkov viedenský týždenník Der Falter je adresou, kam pálčivé živé spisy z WKStA najčastejšie zvykli putovať. Klenk ani nepopiera, že disponuje rôznymi spismi. Odkiaľ ich má, nikdy nepovedal a nikdy povedať nemusel.

Prekročenie hraníc pri spolupráci medzi médiami a justíciou, z ktorého na Slovensku podozrievajú Tódovú so Záleskou, sa v Rakúsku reálne deje.

Ibaže u nás to nemá tvár.

Len raz, na konci roka 2021, sme zaznamenali skromnučký náznak ľúbostného rozmeru: Niekto vtedy kritizoval, že anonymná ekonomická expertka, ktorá bola nasadená na skúmanie četov v kľúčovej Kurzovej kauze, bola zároveň partnerkou nemenovaného prokurátora WKStA.

Wow! Priam vidím, ako slovenskí čitatelia zaspia.

Mnohí Rakúšania vrátane mňa si ten škandál ani nevšimli.

Vplyvný moderátor ORF Armin Wolf vtedy tvítoval: „Ak sa teraz máme zaoberať milostným životom zamestnancov WKStA alebo otázkou, kde novinári získavajú spisy, a nie obsahom týchto spisov, potom to má presne ten cieľ, ktorý sformuloval Trumpov šéf dezinformácie Bannon: Flooding the zone with shit.“

Tým to bolo vybavené. O žiadnych konzekvenciách sa ani neuvažovalo.

Ľudovci by chceli WKStA okresať, hon na korupčných ľudovcov však ostatným stranám vyhovuje, preto je pravdepodobné, že inštitucionalizovaný konflikt záujmov bude v Rakúsku existovať aj ďalej.

A tým sme na Slovensku. U vás to nudné nie je.

U vás mohlo nepochybne ísť o porušenie novinárskej etiky, aj keď možno iba v relatívne krátkom časovom úseku v zime 2020/2021, keď novinárka Tódová možno ešte neinformovala šéfredaktora o „prehĺbenom pracovnom vzťahu“ so sudkyňou Záleskou alebo keď ju šéfredaktor ešte nepreradil zo spravodajstva na publicistiku.

Nech to kompetentní vyšetria, mňa to, pravdupovediac, veľmi nezaujíma. Podľa mne doteraz dostupných informácií nevidím veľké zlyhanie. Zato vidím niečo, čo tú letnú kauzičku ďaleko presahuje.

Dlhodobo tvrdím, že jedným z troch najväčších problémov Slovenska sú právnici vo vašej justícii a politike. Naostro povedané, že slovenská elita je prešpikovaná právnikmi, ktorí sa dali na právo iba preto, aby mohli legálne spáchať zlo.

Mali ste premiéra JUDr. Vladimíra Mečiara, mali ste premiéra JUDr. Roberta Fica a máte pravoslávneho komunistu, ktorý by na Ukrajine „urobil presne to isté“, čo masový vrah Putin, JUDr. Štefana Harabina.

Neľutujem, že každú nedeľu od vraždy Jána Kuciaka venujem svoju modlitbu po prijímaní dvanástim slovenským právnikom.

Morálne pokazená justícia je špecifickým slovenským (mimochodom, aj ukrajinským) fenoménom, vo väčšine okolitých štátov nič také nepoznám. V Rakúsku napríklad máme ideologicky premotivovaných ústavných sudcov, ktorí nám zaviedli manželstvo osôb rovnakého pohlavia alebo otvorili cestu k eutanázii.

Bežný rakúsky sudca si však jednoducho robí svoju prácu. Nie je ničím zaujímavý a takto by to malo byť.

U vás stoji organizovaný justičný zločin, harabinovské tmárstvo a zbabelý sivý stred proti jednotlivcom, ktorí zapálene bojujú za spravodlivosť.

Sudkyňa špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská je jednou z tých bojovníkov.

Samozrejme, nám ako kresťanským konzervatívcom sa to nemusí páčiť. Biblia neschvaľuje sapfickú lásku, Denník N je náš ideologický súper, no a božechráň, aby takáto sudkyňa jedného dňa dostala na rozhodovanie sociálno-etické otázky.

Môžeme sa roztrhnúť, ale v tejto pozícii stojí Záleská na strane dobra.

Je zaslúžilou sudkyňou, už jej vzhľad vzbudzuje rešpekt. Viem si predstaviť, ako sa protikorupčná novinárka, ktorá sa 20 rokov hrabe v zažratej špine politicko-právnického komplexu SR, do takej statočnej hrdinky zamiluje.

Zatiaľ nevyzerá, že bude raz svätorečená, ale nebude Pamela Záleská vašou modernou slovenskou Janou z Arku?

V každom prípade plní úlohu prísnej, ba nemilosrdnej vychovávateľky slovenskej elity.

Poslala Dušana Kováčika, ktorý nepredstaviteľných 16 rokov dusil spravodlivosť na Slovensku, na 14 rokov do basy. Iný súd mu síce trest znížil, no nech si to zapamätá.

Ďalej dala privoňať k base otcovi paralelnej ústavy Slovenskej republiky, ktorej prvý článok znie: „Volič o ničom nič nevie, volič je hovno.“

Štát sa síce neskôr musel Jaroslavovi Haščákovi ospravedlniť, ja si však rád spomínam na tie krásne adventné dni. Verím, že nejaký pedagogický účinok sa dostavil.

Čítal som, že keby Národná rada svojho času vydala Fica, dostala by ho na rozhodovanie práve Záleská. No to by bolo!

Nikoho preto nemôže prekvapiť, že grázli zúria.

Dali Tódovú asi aj so Záleskou na roky sledovať, nahrali podľa Tódovej „nechutné homofóbne video“ a v Haščákových plátkoch atakujú kolegyňu. Pluska si zrátala, že „celkovo od 1. decembra 2020 do konca júla 2023 sa Tódová v 41 textoch dotkla káuz, v ktorých Záleská rozhodovala ako sudkyňa“.

Nech to kompetentní vyšetria, mne sa tomu nechce veľmi veriť. Nemáte totiž v krajine iba skazených právnikov. Máte, žiaľ, aj predajných novinárov.

Želám Monike Tódovej a Pamele Záleskej, ktoré osobne nepoznám, a ich súkromnému životu všetko najlepšie.

A Slovenskej republike prajem, aby Záleská mohla pokračovať v prevýchove vašich grázlov.