JÁN MAZÁK Autor je predseda Súdnej rady Slovenskej republiky
Celá záležitosť je nasmerovaná na vytvorenie modelu, ktorý – ak sa osvedčí pri sudkyni Záleskej – sa môže bez zaváhania zneužiť aj u iných sudcov a sudkýň.
Všeobecne sa vie, že nie zanedbateľné počty sudkýň a sudcov sú manželmi alebo sú v iných príbuzných vzťahoch a pôsobia na súdoch, ba aj na tých istých súdoch. Platí to aj pre orgány prokuratúry, povolanie advokáta, exekútora, notára... kombinácie sú rôzne. Nič mimoriadne.
Celú záležitosť blízkeho vzťahu medzi sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou a novinárkou Monikou Tódovou by preto bolo možné zúžiť na to, čo sa obvykle a oprávnene požaduje od iných osôb žijúcich v rodinných a obdobných vzťahoch a vykonávajúcich nejakým spôsobom súvisiace profesie.
Osobné vzťahy, súkromie, rodinný život nemajú byť živnou pôdou pre porušovanie etických a právnych pravidiel či povinností. U sudcu dvojnásobne. Bodka.
Rozvírenie údajného škandálu okolo osobného vzťahu sudkyne Záleskej a novinárky Tódovej ide vysoko nad rámec tejto zrozumiteľnej a takmer samozrejmej požiadavky. Skúsime poodhaliť, z akých dôvodov.
Nestrannosť sa posudzuje iba konkrétne
Zásadná otázka pri posudzovaní morálneho štandardu sudkyne v blízkom vzťahu s novinárkou je pomerne jednoduchá. Ovplyvnilo písanie novinárky o prípadoch prerokúvaných na súde, kde pôsobí sudkyňa, v konkrétnej veci jej nestrannosť? Podčiarkujem. V presne určenej veci. Prichodí totiž odmietnuť paušálne tvrdenie o nedostatku nestrannosti. Pochybnosti o nezaujatosti sa musia prísne individualizovať. Aj podľa zákona.
Pripustím. Ak by novinárka písala o určitom prípade, ktorý patrí do príslušnosti Špecializovaného trestného súdu, a je jedno či pred vznikom blízkeho vzťahu so sudkyňou tohto súdu alebo po ňom, tak by bolo namieste, ak by bola taká trestná vec náhodne pridelená jej ako zákonnej sudkyne, aby sa uvážilo vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania o konkrétnej obžalobe, prípadne z rozhodovania v prípravnom konaní.
To všetko by sa mohlo a malo diať z prípadu na prípad bez videí zo súkromia sudkyne, bez škandalizovania jej osobného vzťahu s novinárkou. Na báze bežnej rutiny.
Lenže to tak nie je.
Tvrdenie o všeobecnom nedostatku nestrannosti je pomýlené
Vstupom do súkromia sudkyne a hrabaním sa v jej rodinnom živote sa skúša vytvoriť dojem, akoby sudkyňa Záleská vo všeobecnosti nemohla byť v žiadnej trestnej veci nestranná, nezávislá a spravodlivá. Niektorí aktéri dokonca tvrdili, že sudkyňa Záleská nemôže byť – objektívne – nestranná v súdnych konaniach, lebo vzťah s novinárkou. Nezmysel.
Platí totiž pravidlo a uznávaný predpoklad, že sudca je nestranný, dokiaľ sa v konkrétnej, individuálnej veci nepreukáže, že existujú skutočnosti ustanovené v zákone a v rozhodovaní súdov, ktoré túto nestrannosť spochybňujú.
Je totiž nad slnko jasné, že sudkyňa Záleská rozhodovala v množstve trestných veci, o ktorých novinárka Tódová nenapísala ani čiarku. Nesporný a užitočný fakt. Napomáha lepšiemu pochopeniu toho, že vzťah Záleská – Tódová by mohol viesť k námietke nedostatku nestrannosti len vtedy, ak by sudkyňa rozhodovala vo veci, o ktorej novinárka písala, iste, bez zreteľa či pred zblížením sa alebo po vzniku ich osobného vzťahu.
Zatiaľ sa taká zaujatosť nepreukázala žiadnym právoplatným rozhodnutím súdu, podľa ktorého sudkyňa Záleská po vzniku blízkeho vzťahu k novinárke rozhodovala alebo chcela súdiť v prípade, o ktorom táto novinárka kedykoľvek a v akýchkoľvek súvislostiach písala v novinách. Naopak, napríklad vo veci obžalovaného Lindtnera sa Najvyšší súd nestotožnil s námietkou zaujatosti proti nej.
Aké je „previnenie" sudkyne Záleskej?
Vrátim sa k nadpisu. Z niektorých medializovaných názorov, stanovísk, vyjadrení a útokov sa napokon vykľulo šidlo z vreca. Sudkyni treba pozastaviť výkon funkcie, disciplinárne ju stíhať, zbaviť ju talára. Žije s novinárkou, ktorá písala o jej kauzách. A to stačí na vyzlečenie z talára. Bez toho, aby v konkrétnej veci alebo vo viacerých prípadoch bolo dokázané, že jej život s novinárkou viedol k odsúdeniam, ktoré boli ovplyvnené novinárkou Tódovou. A aby bola táto inkvizičná metóda zjemnená, tak sa útočí tvrdením o porušení etických pravidiel. Ktorých a kedy k nim došlo u sudkyne Záleskej? Zas len všeobecné frázy a nedokázané neetické kroky.
Jediným „previnením" sudkyne Záleskej je však v celej tejto maškaráde iba to, že v boji proti zlu nie je ochotná ustúpiť. Navidomoči mieni vykonávať svoju sudcovskú funkciu napriek osobnému vzťahu k novinárke, nezávisle, nestranne a aj spravodlivo.
Ochranou sudkyne odmietame všeobecne použiteľný model
Nevidíte ambíciu, ktorá trčí z celého škandálu? Hrozba pre súdnictvo. Celá záležitosť je totiž nasmerovaná na vytvorenie modelu, ktorý – ak sa osvedčí u sudkyne Záleskej – môže sa bez zaváhania zneužiť aj u iných sudcov, sudkýň, ktorí sa nedajú zastrašiť, kúpiť alebo inak odradiť od poctivého výkonu svojho povolania. Model diskreditácie. Spojený bez akýchkoľvek morálnych zábran s barbarským prienikom do súkromného a rodinného života.
Účelom obhajoby sudkyne Pamely Záleskej nie je iba jej ochrana pred neoprávneným postihom. Skutočným a vážnym zmyslom je zabrániť tomu, aby politicky alebo inak vplyvní a mocní ľudia mohli, podobne ako u sudkyne Záleskej, zosnovať sieť domnienok a umelo vytvorených faktov okolo ktoréhokoľvek sudcu alebo ľubovoľnej sudkyne a tak sa ich zbaviť. Úplne alebo vo veciach ich osobitného záujmu.
Súdna rada Slovenskej republiky zatiaľ napriek tomu, že už trikrát bol urobený pokus o spochybnenie a diskreditáciu sudkyne Záleskej, bráni vytvoreniu takého modelu mimoprávnej metódy zbavenia sa sudkýň a sudcov, ktorí nemajú porozumenie pre nič iné než pre nezávislé a nestranné súdenie.
Modelu, ktorý by sa poľahky a vo všeobecnosti dal využiť proti nepohodlným ľudom v talári. Neoblomným pri presadzovaní nezávislého a nestranného výkonu súdnictva. Dnes i v budúcnosti.