aktuality.sk | Laura Kellöová, Annamária Dömeová
V rozhovore sa dočítate:
– prečo iniciatívne vystúpila pred súdnou radou a ako vnímala štvorhodinové rokovanie;
– prečo je presvedčená, že jej vzťah nepatrí do uší a očí verejnosti;
– či by sudcovia mali verejne deklarovať svoje vzťahy;
– ako vnímala, že jej pri vypočutí sedel za chrbtom obžalovaný David Lindtner;
– či sa cíti zaujatá v prípadoch, o ktorých písala Monika Tódová;
– prečo sa nenamietla v kauze úkladnej vraždy Jána Kuciaka;
– prečo je rada, že sa za ňu nepostavilo Združenie sudcov Slovenska;
– ako vníma video Martina Daňa a jeho načasovanie.
Z vášho súkromného života sa v posledných týždňoch stala verejná téma. Dôvodom je video Martina Daňa, ako v garáži spolu s Monikou Tódovou nakladáte bicykle na nosič auta. Minulý týždeň ste sa rozhodli iniciatívne vystúpiť pred súdnou radou skôr, ako by si vás v septembri nechali predvolať jej členovia. Prečo?
Vnímala som, že po zverejnení daného videa sa ku mne a k mojej rozhodovacej činnosti vyjadril už každý. Ja som žiadne z tých videí či článkov nevidela ani nečítala. Kolegovia a priatelia mi posielali správy o podpore a zároveň s obavami o to, ako sa mám. Z ich reakcií som pochopila, že situácia je zrejme vážna. Zaznamenala som, že niektoré osoby z justície sa mali dokonca vyjadriť, že by to malo vyústiť až do pozastavenia výkonu funkcie sudkyne alebo do návrhu na moje disciplinárne stíhanie.
Vystrašila vás táto predstava?
Vzhľadom na to, že môj vzťah s Monikou Tódovu nebol tajomstvom, nevidela som dôvod, príležitosť ani správny spôsob, ako svetu verejne oznámiť, že s ňou mám vzťah. Nepovažovala som to za niečo, čo patrí na verejnosť. A to až do momentu, keď by nastal konflikt, ktorý by mi bránil v mojej rozhodovacej činnosti. Keďže taká situácia nenastala, nevidela som príležitosť, ako to spraviť. Žiaden kolega ani kolegyňa nikdy nevyhlasovali verejne, s kým majú vzťah, pretože súkromie sudcu, pokiaľ nebráni rozhodovacej činnosti, je takisto súkromím ako u každej inej osoby a sudca má naň právo. Po tom, čo sa stalo, sa mi zdalo, že ak by som vystúpila na súdnej rade až v septembri, bolo by to neskoro. Chcela som prísť a hovoriť sama za seba aj preto, že som videla, že dochádza k polarizácii a že z ničoho sa stal obludný problém.
Video Martina Daňa o vašej dovolenke s novinárkou vyšlo začiatkom augusta. Spájate si túto jeho „akciu“ s nejakými konkrétnymi kauzami, o ktorých teraz rozhodujete? Je to náhoda, že to vyšlo teraz?
Nad osobou Martina Daňa nepremýšľam, neobjavil Ameriku. Je jednoduché zistiť, ktoré kauzy pojednávam a v akom štádiu konania sa nachádzajú. Zložité nie je ani uložiť rozhodujúce informácie na časovú os. Tým sa však ja nezaoberám.
Spomínali ste, že ste nepozerali jeho výstupy. Ale na jednom z publikovaných videí vidno, ako vopred umiestnená kamera v spoločných priestoroch jedálne sníma vchod do vašej izby, potom z nej vyjdete vy aj Monika Tódová a o niekoľko sekúnd sa na prízemí objavuje aj Martin Daňo a ide do garáže. Vyzerá to tak, že vás mohol Daňo odsledovať vopred umiestnenou kamerou, a tak presne vedel, kedy a kde sa pohybujete. Zvažujete právne kroky?
Počujem túto informáciu prvýkrát od vás, nevidela som to video. Nepotrebujem ho ani pozerať, lebo som tam priamo bola. Právne kroky zvážim, viem, že portál na ochranu novinárov ponúkol právnu pomoc Monike Tódovej. Ale čo natočil Martin Daňo? Že som nakladala svoje bicykle na svoje auto, vo vile, ktorá mi nepatrí, na pobyte, za ktorý som zaplatila majiteľovi. Ak sa niekto potreboval ubytovať nie pod svojím menom vo vile, kde boli Záleská a Tódová, potreboval rozmiestniť po vile kamery, aby ma pri niečom nachytal, tak mu gratulujem, že ma nachytal pri nakladaní bicyklov na auto. Nepamätám si takéto pohoršenie nad inými dôkazmi o nekalom správaní niektorých sudkýň a sudcov, práve naopak, pamätám si na zdôrazňovanie, ako sa im ubližuje, a upozorňovanie, že sa im zasahuje do práva na súkromie a do iných práv a ako máme byť zdržanliví vo vyjadreniach. Mňa zo všetkého najviac trápilo, že ma natočil v pyžamových nohaviciach.
Je vám nepríjemná predstava, že vás niekto potajomky natáčal, aby vás potom prekvapil v garáži?
Zaskočilo ma, že sa človek takejto osobnostnej výbavy dostal do mojej blízkosti v priestoroch, kde som sa cítila bezpečne.
A čo ochranka?
Nemôžem komentovať režim našej ochrany, ale nenapadlo mi, že by mi v priestoroch samotného ubytovania čokoľvek hrozilo.
Chýba vám, že sa dôležité justičné inštitúcie k tomu nepostavili aj z inej strany? Napríklad že budú riešiť sledovanie sudkyne?
Dostávam túto otázku od iných kolegýň a kolegov. Pri nazeraní na túto „kauzu“ je v optike mnohých primárnym najmä fakt, že ide o vzťah dvoch žien a že ide o Záleskú a Tódovú, hoci vo svojich vyjadreniach začínajú tým, že „veď nám nejde o to, že sú to dve ženy“. Pritom sudkyňa Špecializovaného trestného súdu bola sledovaná na dovolenke človekom, ktorý môže byť označený za nebezpečného. A potom sú mi doručované e-maily o „sk...ených lesbách“. Ja neodvodzujem svoje bytie ani funkciu sudkyne od mojej sexuálnej orientácie, musím to zvládnuť.
Štyri hodiny na súdnej rade
Vypočutie pred súdnou radou trvalo niekoľko hodín. Situácia bola miestami napätá. Aká to bola skúsenosť?
Tie štyri hodiny? Nečakala som, že tam budem takto dlho. Už keď sa ukončilo vypočúvanie ku kauze inzulín (Záleská čelila kritike, že neumožnila obžalovanému prestávku, aby si pichol inzulín. Ona to odmieta. Opiera sa o zápisnicu z pojednávania, chronológiu, kde sú jasné časy prestávok aj výpovede prítomných, ktorí jej dali zapravdu, pozn.), cítila som, že to bol mimoriadny až fyzický výkon, nielen psychický. Poznám to z pojednávačky, lebo sú pojednávania, ktoré sú mimoriadne vyčerpávajúce a človek sa po nich cíti, ako keby dobehol polmaratón. Ale bola som pripravená. Je to, ako keď človek ide do pojednávačky, pozná spis a všetko má pod kontrolou. Trošku ma vyrušovalo, kam až skĺzala debata.
Vyrušilo vás, že tam bol bývalý šéf Okresného súdu Bratislava III David Lindtner obžalovaný v kauzách Búrka a Víchrica, ktorý ako advokát spolupracuje s Robertom Kaliňákom?
Toto na mňa nemá vplyv. Verejnosť má právo byť tam prítomná, nebola počas môjho vypočúvania vylúčená. Ak by tam bol ktokoľvek, ja s tým nič neurobím, nevyrušilo ma to.
Najsilnejšou témou sa dnes stáva, či by sudca mal informovať o svojich súkromných pomeroch. Túto otázku otvoril aj člen súdnej rady Peter Šamko. Tvrdí, že obvinený, respektíve obžalovaný by mal mať právo vedieť, s kým sudca žije, aby v prípade potreby mohol podať námietku. Ako príklad uviedol, že ak o ňom písal nejaký novinár nenávistne, nepravdivo, prípadne s ním má spor, nebol by rád, ak by ho potom súdil sudca, ktorý s týmto novinárom žije. Súhlasíte, že by obvinení mali mať takúto vedomosť?
Poviem, ako to vidím ja. Sudca sa musí z konania vylúčiť, ak by pri naštudovaní spisu a príprave na hlavné pojednávanie vnímal prekážku, ktorá by mu vnútorne mohla vytvárať pochybnosti o tom, že nevie rozhodnúť nestranne. Sudca zavrie oči, predstavuje si rôzne situácie a musí v nich byť slobodný. Nesmie cítiť žiadnu záťaž, ktorá by ho ťahala na jednu alebo druhú stranu alebo ktorá by ho akýmkoľvek spôsobom vyrušovala. Ak sudca takúto skutočnosť zistí, má povinnosť ju oznámiť. Nesmie čakať na námietky tretích strán. Ak mám vychádzať z vašej otázky, či má obžalovaný právo vedieť, či som v nejakom blízkom vzťahu s osobou, ktorá písala nenávistne alebo nepravdivo, tak ja o ničom takom neviem.
Monika Tódová nie je toxická osoba. Nie je obžalovaná, nie je z ničoho podozrivá, obvinená ani vyšetrovaná, nie je kriminálne závadová osoba. Je to rešpektovaná novinárka a nie ja som jej niekoľkokrát udelila novinársku cenu. Vnímam médiá vrátane Moniky Tódovej ako nezastupiteľné subjekty, ktoré hľadajú pravdu. Píšete na základe faktov, máte etický kódex a ak napíšete nepravdu, nesiete za to zodpovednosť.
Som samostatne mysliaca bytosť
Takže z prípadov, o ktorých písala, sa neplánujete vylúčiť?
Nerozumiem podsúvaniu tohto modelu, pretože ja nezodpovedám za to, čo písala Monika Tódova, a nie raz som vo svojej pojednávacej miestnosti v rôznych kauzách povedala, že ma nezaujíma, čo píšu médiá. Moja povinnosť je rozhodovať na základe dôkazov, ktoré mám v spise, na základe dokazovania vykonávaného v pojednávacej miestnosti, spravidla aj za účasti verejnosti. Ja nesiem zodpovednosť za svoje rozhodnutia, pod ktoré sa podpisujem.
Čo sa mi vlastne podsúva? Že rozhodujem tak, ako si Monika Tódová želá alebo ona napíše to, čo jej ja nadiktujem? Som samostatne mysliaca bytosť, ktorá postupuje pri svojej rozhodovacej činnosti tak, že to musí zodpovedať zákonu. Monika Tódová v žiadnej mojej kauze nebola obvinená, poškodená, dokonca nebola ani svedok. Mne nijakým spôsobom nenarúšala moju nestrannosť a nezaujatosť. Nebola nikde ani len rušivým elementom, nieto ešte zákonnou prekážkou, ktorá by musela byť obžalovanému oznámená.
Združenie sudcov Slovenska pripomína, že sudca sa nielen musí cítiť nezávislý, ale musí sa tak aj javiť…
Aj teória zdania sa, že sudca je nestranný, má svoje limity. V opačnom prípade by to znamenalo, že si bude obžalovaný vyberať sudcu. Predstavte si situáciu, že príde obžalovaný do pojednávacej miestnosti a hrubo, urážlivo, v prítomnosti prokurátora, členov senátu, svedkov, verejnosti sa vyjadrí na moju adresu. Môže povedať napríklad: „Ty hnusná lesba!“ Všetkým, ktorí tam budú prítomní, sa bude zdať, no tak toto už Záleská nemôže uniesť, to už sa ani nejaví, že by ho mohla nezávisle súdiť, keď jej takto škaredo povedal, dotkol sa jej a rieši jej sexuálnu orientáciu.
Ak sa niečo také stane, musí sudca urobiť nápravu, upozorniť ho, dať poriadkovú pokutu alebo ho nechať vyviesť z pojednávacej miestnosti. Ale to automaticky neznamená, že už nie je spôsobilý o ňom spravodlivo rozhodnúť. Vylúčiť sudcu, ktorému elektronická podateľna pridelila vec na vybavenie ako zákonnému sudcovi, je možné len z dôležitých dôvodov. Teória zdania nesmie prechádzať až do takých rozmerov, že hocikto si nájde spôsob, ako na sudcu zatlačiť a ten sa namietne.
Ani napríklad podanie žaloby na ochranu osobnosti automaticky neznamená, že sudca nie je spôsobilý súdiť toho človeka. Aj podanie trestného oznámenia je v poslednej dobe téma, či to sudcovia majú alebo nemajú robiť pre rôzne výroky, ktoré sa na ich hlavy znesú, ale to automaticky nespôsobuje zaujatosť. Moju nestrannosť určite nespochybňuje viac ako 20-ročná práca redaktorky Denníka N, ktorá bola investigatívnou žurnalistkou dávno predtým, ako sme sa spoznali.
Námietky zaujatosti
Zverejnenie vášho vzťahu však zrejme viedlo k tomu, že máte teraz na stole množstvo námietok zaujatosti…
Mám na stole námietky zaujatosti v konkrétnych veciach a bude mojou povinnosťou o nich rozhodnúť. Ide o živé veci a bude mojou úlohou sa s nimi vyrovnať. V prípade potreby bude o tom, či je námietka dôvodná, rozhodovať aj Najvyšší súd.
Ak by niekto napríklad povedal: Monika Tódová o mne písala, považujem tieto články za nepravdivé a problematické, a preto nemám vo vás dôveru a namietam vás ako sudkyňu, viete pripustiť takú možnosť, že by ste sa z prípadu radšej vylúčili?
Nie. Akým spôsobom by sa mohol premietnuť akýkoľvek článok Moniky Tódovej do môjho rozhodovania? Čo by to znamenalo? Opätovne by sme museli pripustiť, že nie som svojprávna a nemyslím samostatne. Znamenalo by to, že hodnotím dôkazy cez čo? Cez jej články? Ani jeden jej publikovaný text nikdy nebol súčasťou dôkazov, ktoré hodnotím.
Nespomínam si, že by som niekedy pripustila, aby bol dôkazom novinový článok. Skôr si spomínam, že som absolútne vylúčila, aby sa ktorákoľvek z procesných strán odvolávala na verejne dostupné materiály v podobe žurnalistických výstupov alebo z nich odvodzovala akékoľvek závery. V žiadnom z mojich rozsudkov nič také nebolo.
Okrem toho, znamená to potom, že len Monika Tódová písala skutočnosti, ktoré ten konkrétny obžalovaný namietol? Veď ja si môžem prečítať aj texty iných novinárov.
Ale kvalita vzťahu s inými novinármi nie je taká istá…
V poriadku. Ale nijako to nemení moje nazeranie na žurnalistický výstup, či už je vo forme článku, rozhovoru, alebo komentára.
Pri vypočutí pred súdnou radou ste povedali, že ste hľadali rôzne príklady v zahraničí, mali ste dilemu a radili ste sa aj s ľuďmi, ktorým dôverujete. Aký je pre vás teda ideálny postup pri vyrovnávaní sa s takouto situáciou?
Nenašla som nič. Verejne dohľadateľné je len riešenie kamarátskeho vzťahu medzi sudkyňou najvyššieho súdu USA Ruth Bader Ginsburgovou a konkrétnou novinárkou z National public radio. Ale obidve boli také rešpektované osobnosti, že to neviedlo k spochybňovaniu činnosti jednej alebo druhej. Nikto netvrdil, že by jedna písala oslavné články k rozhodovacej činnosti tej druhej, alebo že by druhá rozhodovala podľa toho, ako by si to novinárka želala.
Nerobí mi radosť, že mám byť priekopníčkou v tejto problematike, ale odbornú debatu, ako nastaviť hranice, uvítam. Tu nejde len o vzťah sudkyňa – novinárka. Tu je iks iných úskalí, kde by prichádzalo do úvahy skúmať vzťah sudcu k advokátovi, iným sudcom, prokurátorom, podnikateľom. Zverejňujeme veľmi podrobné majetkové priznanie, považujem za obrovský zásah do práva na súkromie situáciu, ak by sme mali zverejňovať ešte aj svoje vzťahy. Nikdy by mi nenapadlo a priori podozrievať niekoho, že ak má vzťah s advokátom, tak tento mu snáď priamo diktuje, ako má rozhodnúť.
Ja som predsa nebola prichytená pri odovzdávaní informácií alebo pri preberaní úplatku. Nie som ani podozrivá z nejakého nekalého správania, z niečoho, čo by narúšalo dôveryhodnosť justície.
Nikoho nie je nič do toho, s kým mám vzťah
O váš vzťah s Monikou Tódovou sa súdna rada zaujímala už v marci tohto roka, hoci ešte nebolo zverejnené video z dovolenky. Dnes hovoríte, že nemáte čo skrývať, že ste nič zlé neurobili, nevidíte v tom problém a mnohí o tom vedeli. Prečo ste už vtedy jasne a na rovinu nekomunikovali váš vzťah? Nebola to chyba?
Predmetom vtedajšieho vypočúvania na súdnej rade bolo vyvodenie zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie o vzatí do väzby vtedy obvineného Jaroslava Haščáka. Druhý predmet sa týkal podozrenia z vynášania informácií zo spisov. Nebola som tam pre môj vzťah s Monikou Tódovou. Odpovedala som presne tak, aby som sa držala merita veci, hoci otázky zachádzali už do môjho súkromia. Povedala som, že ak sa pýtate, či môj vzťah s Monikou Tódovou je takého charakteru, že jej vynášam informácie, tak rozhodne nie. Toto bola moja odpoveď.
A navyše, podozrenie sa týkalo obdobia decembra 2020, tam o žiadnom vzťahu nemohla byť ani reč.
Nepripadalo vám to, že ste tam všetci tancovali okolo horúcej kaše? Tušili ste, na čo narážajú, ale striktne ste sa držali len témy vynášania informácií. Prečo ste rovno nepovedali, že máte s Monikou Tódovou blízky vzťah, ale odmietate vynášanie informácií? Mali ste nabité, aby ste to za seba odkomunikovali a nenechali to „zverejniť“ videoblogera, ktorý vás špehoval a natáčal…
V kontexte toho, ako prebiehalo marcové vypočúvanie, som si myslela, že tých útokov a predvolávania je dosť a je dosť aj toho, čo som povedala. Tá otázka mi pripadala nevhodná, lebo nebola v kontexte toho, čo skúmali, a týkala sa môjho súkromia. Aj dnes si myslím, že nikoho nie je nič do toho, s kým mám vzťah, pokiaľ to nezasahuje do mojej rozhodovacej činnosti.
Vražda Jána Kuciaka a sledovanie novinárov
Najbližšie vašej rozhodovacej činnosti sa Monika Tódová ocitla v kauze Kuciak, kde ste nakrátko boli členkou senátu. Sledovalo ju Kočnerovo komando, kde je aj poškodená, poslali jej domov sociálku. Ani v tejto situácii ste sa nezamýšľali nad tým, že by bolo na mieste sa vylúčiť?
Oznámila by som to, keby tam vznikla prekážka, ale tá nevznikla. Prípad sledovania novinárov nie je súčasťou kauzy Kuciak, je to samostatný prípad, ktorý ešte ani len nie je na žiadnom súde.
To znamená, že by ste sa vylúčili, keby napríklad vypovedala ako svedok…
Keby bola svedok nielen v kauze Kuciak, ale v akejkoľvek inej kauze, jednoznačne by som oznámila svoju zaujatosť. Tu nebol dôvod. Prišlo mi to ako rozprestieranie nejakých pochybností z kilometra. Ja som ich nemala.
Ľudia pracujúci pre Kočnera hrubo zasiahli do súkromia Moniky Tódovej, sledovali ju a jej rodinu. Nemohlo to mať vplyv na váš postoj?
V kauze Kuciak som od začiatku nebola činná. Nastúpila som tam potom, čo bol jeden člen senátu vylúčený. Ako nová členka senátu som sa oboznámila len s obžalobou a z tej som zistila, kto sú obžalovaní, čo je im kladené za vinu a kto vo veci vystupuje ako poškodený, obhajcovia, svedkovia, znalci. Nezistila som môj vzťah k žiadnej z týchto osôb a súčasne ani k samotnej veci. O kauze sledovania novinárov sa v obžalobe nič nepísalo a ani som takú kauzu nepoznala. Napokon som bola z veci po krátkom čase vylúčená z dôvodu, že som predtým rozhodovala o vine a treste Zoltána Andruskóa.
Ako ste sa s touto situáciou vyrovnali vy dve samy pre seba?
Obom nám záležalo na tom, aby sme sa zachovali eticky. Nedalo sa to vyriešiť inak iba tak, že Monika prestane písať o tom, o čom dominantne písala. Nie však preto, že by som jej to diktovala alebo ona mne diktovala rozsudky, ale ako investigatívna novinárka pracovala aj s utajenými zdrojmi, a keby to tak zostalo ďalej, bola by som permanentne v podozrení, že som jedným z tých zdrojov, čo nebola pravda. Takisto bolo samozrejmé, že nebude písať o veciach, ktoré ja rozhodujem.
Monika Tódová už nerobí investigatívu. Napadlo aj vám počas rozhodovacieho procesu, že budete tá, ktorá sa stiahne? Napríklad z justície alebo aspoň na iný, nižší súd, kde nie sú také exponované kauzy?
Monika je asi prvý človek v mojom živote, u ktorého som videla, že má pre prácu porovnateľnú vášeň ako ja, a uvedomovala som si, že musí byť pre ňu ťažké vzdať sa tejto práce. Ale ona to tak cítila, chcela a rozhodla sa. Nemusela som teda riešiť to, či prestanem súdiť, pretože ona ma predbehla.
Polarizácia v justícii
V súkromnom sektore človek rieši životné udalosti so svojím nadriadeným, ak môžu nejakým spôsobom ovplyvniť jeho prácu. Logicky by sa teda očakávalo, že pôjdete za predsedom súdu a porozprávate sa s ním o tejto situácii. Keď sa na to pozriete spätne, urobili by ste to teraz inak?
Predseda súdu nie je v tejto súvislosti ten, od ktorého by som si mala pýtať nejaké povolenie alebo mu niečo dôverné rozprávať. Sudca má povinnosť riešiť tieto otázky v konkrétnej veci samostatne a do rozhodovania v nej mu predseda súdu ani nesmie zasahovať. Nemyslím si, že som mala verejne oznámiť, že mám vzťah s Monikou Tódovou alebo si na taký vzťah pýtať povolenie.
Mal by mať sudca povinnosť nejako verejne deklarovať, ak sa dostane do vzťahu s kolegami, advokátmi, prokurátormi, podnikateľmi či novinármi?
V zákone máme upravené, že musíme oznámiť, ak by takéto vzťahy mohli mať vplyv na našu konkrétnu rozhodovaciu činnosť. Nepamätám sa, že by tu niekto takto podrobne skúmal vzťahy iných sudcov, ako sa to deje v mojom prípade.
Prečo si myslíte, že pri vás sa to deje?
Nedovolím si to sama hodnotiť. Pri svojom vystúpení na súdnej rade, ale aj v tomto rozhovore som veľmi limitovaná prípadmi, o ktorých rozhodujem. Moja odpoveď na to je – o to viac musím dbať, aby moja rozhodovacia činnosť bola presvedčivá. Rozsudky, uznesenia, všetky formy rozhodnutia, ktoré robím, podliehajú preskúmavaniu Najvyšším súdom a sú zverejnené. Toto je moja odpoveď na všetky tie útoky na moju osobu.
Združenie sudcov Slovenska (ZSS) v stanovisku napísalo, že momentálnu diskusiu o možnom vplyve súkromného vzťahu exponovanej sudkyne a mienkotvornej novinárky na nestrannosť súdneho rozhodovania považuje za plne legitímnu. Ako toto vyhlásenie vnímate?
V združení som sama pôsobila a do minulého roka som bola aj členkou celorepublikovej rady ako predsedníčka nitrianskej sekcie. Dlhodobo mi prekážala polarizácia v justícii a skutočnosť, že zo ZSS postupne odchádzali sudcovia, s ktorými som sa v mnohom názorovo zhodla alebo takí doň ani nevstupovali. Po voľbách do súdnej rady som však odtiaľ aj ja vystúpila. Nedokázala som sa viac stotožniť s tým, ako združenie komunikuje. Takéto stanovisko som vlastne čakala. Ak by sa ma dnes ZSS zastalo, bol by to pre mňa signál, že som spravila niečo zlé, treba to zakryť a treba ma chrániť.
Na druhej strane, Združenie za otvorenú justíciu vyhlásilo, že v prípadoch, keď sa „bez reálnych faktov útočí na vybraných sudcov s cieľom spochybniť ich sudcovskú spôsobilosť, je povinnosťou najmä súdnej rady poskytnúť im primeranú ochranu“. Pocítili ste tú „primeranú ochranu“?
Celý čas si hovorím, že som nič zlé neurobila, a preto sa aj cítim silná. Pokiaľ ide o súdnu radu, tak sú tam aj členovia a členky, ktorí keď prehovoria, tak je radosť ich počúvať. Dáva to garanciu, že je tam ešte zdravý rozum. Ale sú tam aj osoby, ktoré keď prehovoria, tak je to dehonestujúce, a také vyjadrovanie a vystupovanie nepatrí nielen na súdnu radu.
Šéf súdnej rady Ján Mazák napísal, že jeho cieľom nie je brániť vás osobne, ale zabrániť tomu, aby mocní ľudia mohli zosnovať sieť domnienok okolo ktoréhokoľvek sudcu a tak sa ich zbaviť. Úplne alebo vo veciach ich osobitného záujmu. Je táto hrozba reálna?
Mojou úlohou nie je premýšľať, kto je s kým prepojený, kto koho pozná, kto komu zavolá, kto koho za mnou môže poslať. Ja vidím len spis. A nemám najmenší problém vyhlásiť oslobodzujúci rozsudok, ak tomu nasvedčujú dôkazy. Zvážila som, že pre mňa bude lepšie neriešiť žiadne útoky, tlačové besedy, nepripúšťať si to, nenechať sa tým žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Ján Mazák napísal aj to, že pripúšťa, že ak by novinárka písala o určitom prípade, ktorý patrí do príslušnosti Špecializovaného trestného súdu, vzťahu so sudkyňou tohto súdu alebo po ňom, tak by bolo na mieste, ak by bola taká trestná vec náhodne pridelená jej ako zákonnej sudkyni, aby sa uvážilo vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania o konkrétnej obžalobe, prípadne z rozhodovania v prípravnom konaní. Súhlasíte?
Áno, ak tam k tomu bude skutkový základ. Aj teória zdania, podľa ktorej sa sudca má iným javiť nezaujatý, musí mať limity.
Námietky od Bödöra aj od Lindtnera
Máte pridelený prípad obvineného Norberta Bödöra, už budúci týždeň sa malo pojednávať, termíny boli zrušené. Jeho advokát Marek Para podal námietku, v ktorej píše, že vaša „asi partnerka svojimi nenávistnými článkami zasiahla prezumpciu neviny môjho klienta a prezentovala ho vopred ako vinného“.
Táto vec bola pôvodne pridelená sudcovi Púchovskému, ktorý sa namietol a Najvyšší súd ho vylúčil. Vec potom bola elektronickou podateľňou náhodne pridelená mne, ja som si to naštudovala a nariadila som hlavné pojednávanie. Odišla som na dovolenku a až v tom čase prišla odôvodnená námietka. S ňou sa budem musieť najskôr vyrovnať a z tohto dôvodu hlavné pojednávanie zatiaľ nemôže byť.
Aj obvinený sudca David Lindtner podal ďalšiu námietku.
Na prvú námietku Najvyšší súd povedal, že niet dôvodov na moje vylúčenie, som zákonná sudkyňa a mám konať. No kým som sa vrátila z dovolenky začiatkom augusta, bola podaná námietka z nových dôvodov, takže sa ňou budem zaoberať.
Jeho prvá námietka sa týkala vášho staršieho výroku, keď ste sa o stíhaných sudcoch v akcii Búrka v roku 2020 vyjadrili ako o „sviniach, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a dlhé roky ju systematicky krivili“. V novej námietke dokonca Lindtner tvrdí, že chcete nástojčivo rozhodovať v jeho trestnej veci, aby ste sa mu pomstili, lebo ho podľa slov vášho bývalého vyššieho súdneho úradníka Pavla Gašpara viníte za svoje neúspechy vo výberových konaniach na post sudcu.
Nemôžem sa k tomu vyjadriť, je to živá vec a aj touto námietkou sa budem zaoberať.
Obvinený Lindtner tvrdí, že vám k funkcii sudkyne ŠTS pomohol nitriansky podnikateľ Ladislav Palaky, ktorý má blízky vzťah s kajúcnikom Ľudovítom Makóom. Máte nadštandardné vzťahy s pánom Palakym?
Je to živá vec a nebudem sa k tomu vyjadrovať v médiách. Urobím to zákonným spôsobom v rozhodnutí.
Čo sa dialo v pojednávacej sieni
Už spomínaný podnet Jaroslava Haščáka sa týkal aj toho, že Monika Tódová po rozhodnutí o jeho väzbe v podcaste opisovala aj to, ako sa kto tváril v pojednávačke a čo sa tam dialo. Mohla mať informácie od vás?
Tieto skutočnosti namietal obvinený aj v sťažnosti voči väzobnému uzneseniu. Najvyšší súd okrem toho, že zmenil rozhodnutie o väzbe, sa vyrovnal aj s týmto. Povedal, že v tej miestnosti som nebola sama, ale okrem mňa niekoľko ďalších ľudí, ktorí mali možnosť detailne pozorovať dianie vnútri.
Aj naša sudcovská rada a aj predseda súdu dospeli k záveru, že áno, tento „čierny Peter“, ktorého sa mi snaží vtesnať niekto do rúk, mi zostáva práve preto, lebo je tam nejaký vzťah s Tódovou. Ale ten vzťah tam vtedy nebol. Okrem mňa to mohlo komunikovať ďalších neviemkoľko ľudí a nie je žiadny dôkaz, že som to bola ja a ani som to ja nebola.
Keď ste rozhodovali o väzbe Dušana Kováčika, Denník N zverejnil informáciu o jeho vzatí do väzby o 23:17 v tzv. minúte po minúte, v čase, keď ste boli ešte všetci za dverami. Môžete vylúčiť, že ste dopredu posunuli informácie o vašom rozhodnutí?
Absolútne to vylučujem. Ani počas rozhodovania, ani pred ním, ani po tom. Je to podobná situácia. Vyviňovať sa nemám prečo, ale už len technicky sa na to pozrime. V pojednávacej miestnosti som nebola sama, nemala som ani mobil v ruke. Ak by som vopred takú informáciu niekomu oznámila, ten človek nevie, kedy ju už môže zverejniť, pretože neviete odhadnúť čas, ktorý uplynie medzi predvedením obvineného, usadením prokurátora, obhajcov, vyhlásením uznesenia. Môže to byť aj päť, aj jedenásť minút. Ak nevidíte, čo sa vnútri deje, nemôžete informovať dopredu, lebo by sa mohlo stať, že predbehnete skutočnosť a zverejníte to pred samotným vyhlásením uznesenia. To je nonsens.
Nemám mobil v ruke, všetky oči sú vtedy na mne, u sudcu je celkom určite identifikovateľné, či esemeskuje. Takže ak sa už mám zaoberať touto šialenosťou a týmto podozrením, tak už len toto je čisto technický argument proti tomu, že som komukoľvek posunula akúkoľvek informáciu.
Pamela Záleská (46) je sudkyňou 15 rokov. V minulosti pôsobila na Okresnom súde v Nitre. Od roku 2018 je sudkyňou Špecializovaného trestného súdu a je aj predsedníčkou tamojšej sudcovskej rady. Bola v senáte, ktorý odsúdil Mariana Kočnera a Pavla Ruska v kauze zmenky televízie Markíza. Ako samosudkyňa odsúdila bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na 14 rokov väzenia. Najvyšší súd mu napokon trest znížil na osem rokov.
Poznámka redakcie: Obe autorky sa ako novinárky roky poznajú s Monikou Tódovou.