dennikn.sk | Rudolf Suran

Verbálna kadencia, stohy popísaného papiera, čo znesie všetko, predvádzanie sa v médiách nemusia byť zárukou kvality ani morálnej integrity. No v slovenských pomeroch tým možno dosiahnu dosť.

Pomätenec Hérostratos v túžbe po sláve zapálil jeden z divov sveta – chrám bohyne Artemis v Efeze. Odvtedy je „herostratovský čin“ označením ničomnosti spáchanej pre falošnú „slávu“.

Dnes je „hérostratov“ nespočet. Majú dostupnejšie možnosti presadiť sa.

Jeden z následníkov antického predobrazu u nás je aj Martin Daňo. Vo videu vyzýval na vymlátenie železom mozgu z hláv konkrétnych osôb. Urážal sudcov. Skákal po laviciach poslancov na zasadnutí zastupiteľstva v Košiciach. Niektorí ho majú za novinára. Iní za postihnutého nešťastníka.

Hérostratos v akcii: tatranská chata a „náhodné“ udalosti

Tento človek sa vraj náhodne ocitol 6. augusta 2023 v noci v hustom daždi v jednej luxusnej tatranskej chate. Ihneď náhodne zistil, že tam je známa sudkyňa a známa novinárka, a ihneď priložil ucho k dverám ich izby. Obe ležia hlboko v žalúdku niektorým politikom, podnikateľom a právnikom. Tí z čias, keď minister vnútra ľúbil peňažné transakcie v igelitkách a špeciálny prokurátor priniesol do banky 200-tisíc eur a tvrdil, že nevedel, že to sa nesmie, boli zvyknutí na svoju nedotknuteľnosť a beztrestnosť. Niektorí skončili vo väzení, ďalším to hrozí.

Druhý deň ženy nafilmoval. Kameru umiestnil za fľaše pri ich izbe. Potom, temer omdlievajúc od vzrušenia a strachu, ich „nachytal“ a oslovil v garáži, kde nakladali batožinu do auta. Akciu nazval nálezom diamantu, činom, ktorý zatrasie Slovenskom. Prerazí v Hollywoode a Pulitzerovu cenu má istú. Jeho voyeurský infantilizmus slušného človeka napĺňa ľútosťou a odporom. Iní mu však tlieskajú. Ďalší jeho čin cynicky využijú na svoje odporné ciele.

K súkromno-profesionálnym vzťahom sudkyne Pamely Záleskej a novinárky Moniky Tódovej sa poponáhľali vyjadriť rôzne osoby. I s falošným pohoršením a vulgárne. Aj politici, ktorí sú vraj obrancovia rodinného života, ale súčasne svojim nešťastným manželkám s pôžitkom nasadzujú parohy, pri čom im podávajú anestetiká v podobe materiálneho blahobytu. Ako špeciálnu medicínu ordinujú rodinný výjazd aj s potomkom do volebnej miestnosti v deň volieb. Nech národ vidí šťastnú rodinku!

Veľmi, veľmi, veľmi ambiciózna pani sudkyňa

Ozvali sa aj negatívne hlasy z prostredia justície, ktoré spochybnili nestrannosť Záleskej. Na ich čele stála sudkyňa Dana Jelinková Dudzíková (ďalej aj „DJD“). Je sudkyňou iba od roku 2020, ale dosiahla pozoruhodné kariérne méty. Vrtký jazyk, akomak grafomanské pero („prvá blogujúca sudkyňa“) a riadna dávka exhibicionizmu.

Stala sa krajskou sudkyňou a v roku 2022 aj členkou Súdnej rady SR. Často ju počuť v médiách (ktoré aj spochybňuje). No verbálna kadencia (ra ta ta ta ta…), stohy popísaného papiera, čo znesie všetko, predvádzanie sa v médiách nemusia byť zárukou kvality ani morálnej integrity. No v slovenských pomeroch možno tým dosť dosiahnuť.

Zaznamenala iba jeden neúspech. Ledva jej dali talár, už kandidovala v roku 2021 na funkciu sudkyne Najvyššieho správneho súdu SR. Nevyšlo to. Ale odvážnym šťastie praje. Keď nie dnes, tak zajtra.

Videoterorista a sudkyňa: mentálna blízkosť?

DJD sa vyjadruje o sudcoch – napríklad v knihe Agonia Iustitiae – ako o tých, čo majú špeciálne poslanie a privilégium presadzovať spravodlivosť, a preto stoja nad ostatnými. Ale niektorí ich vraj nespravodlivo nálepkujú a kriminalizujú. Kritizuje novinárov, ktorí si vraj drzo dovoľujú interpretovať právo. Paradoxne, s ostatnými spoluautormi uvedenej knihy konštatuje zhubný vplyv niektorých právnikov a sudcov na právnu kultúru u nás.

Po výkone votrelca s kamerou v tatranskej chate nevyjadrila protest proti neslušnému a nezákonnému ataku voči súkromiu novinárky a sudkyne. Ale promptne nafilmovala rozhovor pre televíziu bulvárneho plátku patriaceho do portfólia boháča, ktorého sudkyňa Záleská nedávno zobrala do väzby. Sudcovská nestrannosť a odbornosť par excellence v priamom prenose.

Logika, znalosť práva a charakter predstaviteľky slovenskej justície

DJD televízne expozé postavila na domnienkach a pochybnostiach dvojzmyselne zaodetých do hypotéz. Tvrdenia bez dôkazov ako otrávené šípy cielili priamo do srdca. Po jej vystúpení bola kolegyňa Záleská zahádzaná od hlavy po päty, ale piešťanské bahno to nebolo. Komentovala zasadnutie súdnej rady, hoci jej členovia majú povinnosť mlčanlivosti. Medzi základné povinnosti sudcov patrí nerobiť nič, čo by naštrbilo dôveru v súdnictvo. Toto televízne predstavenie dôveru posilnilo? Čo na to disciplinárne orgány súdnej moci? Vystupuje sama DJD v tejto kauze nestranne a nezávisle? Aj vzhľadom na spoluautorstvo politicko-právnej publikácie Agonia Iustitiae, ktorá sa aj extrémnymi fabuláciami vyhraňuje voči obdobiu 2020 – 2022.

Zazlievala Záleskej, že už dávnejšie neobjasnila súkromné vzťahy s novinárkou Tódovou. Video z chaty potvrdilo podozrenia. Mala by mať dočasne pozastavenú funkciu, kým sa všetko nevyjasní, lebo jej konania a rozhodnutia sú „vážne kontaminované“. Vraj súdna rada má právo skúmať i účtenku z tatranskej chaty. Ak by na nej nebolo meno sudkyne, išlo by možno o trestný čin „prikrmovania sudcu“ zo strany novinárky. Ak by účet za ubytovanie zaplatila sudkyňa, kupovala by si tým novinárku a jej oslavné články. Takže ani z voza, ani na voz…

Sudkyňa a členka súdnej rady vo svojom rozhorčení nespomenula, že pochybnosti, z ktorých urobila chrbtovú kosť kritiky (či očierňovania?) svojej kolegyne, sú veľmi subjektívna kategória a možno nimi narábať podľa ľubovôle a zámeru, ktorý sledujeme. Prečo neuviedla, že „pochybnosti“, ba „istoty“ o neprípustnom počínaní policajtov, prokurátorov, sudcov a novinárov aj umelo vyrábajú osoby, ktoré ich potrebujú zadupať do zeme pre výkon ich povolaní? A odvrátiť tak verejnú kontrolu a hroziace stíhanie od seba.

Ak sa Záleská a Tódová niečím previnili, nech znášajú dôsledky. Ale bez konkrétnych dôkazov uplatnených korektne to nepôjde.

Aké meno na účte z hotela chce? Na účtenky sa nepíšu mená hostí, ak si niekto nevyžiada faktúru do účtovníctva.

Ak sú sudkyňa a novinárka v rodinnom či aj len priateľskom vzťahu a jedna zaplatí hotel, nejde automaticky o trestný čin poskytnutia a prijatia nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d Trestného zákona. Bolo by nutné preukázať súvislosť platby s funkciou sudcu. Pri blízkych vzťahoch je to nonsens.

Čo môže a nemôže Súdna rada SR

V marci 2023 chcela DJD a jej dvaja spojenci v súdnej rade presadiť ponižujúci dohľad nad sudkyňou Záleskou. Rada to neschválila. V auguste 2023 bol v rade bod programu o stanovisku sudkyne Záleskej k  medializovaným informáciám o vzťahu k novinárke Tódovej a možnom „vynášaní informácií zo súdnych spisov“.

Aj keď súdna rada nemá explicitnú kompetenciu neobmedzene skúmať súkromný život sudcov (iba v istej miere) a iných osôb, sudkyňa objasnila svoj vzťah s novinárkou. Odmietla, že by nezákonne inému posúvala informácie z konaní, ktoré súdila.

So spismi prichádza do styku nielen sudkyňa, ale celý rad osôb. Policajti, prokurátori, pracovníci súdu, obhajcovia, obvinení, poškodení atď. Každý z nich môže šíriť informácie. DJD v televízii nespomenula žiadne konkrétne časové a faktické súvislosti. Rôzne články a rôzne súdne konania boli v rôznom čase, ani ich vzťah nebol vtedy rovnaký. Keď z pracovného prerástol v súkromný, novinárka o súdnych veciach, kde konala Záleská, prestala písať.

Súdna rada má značné právomoci pri kontrole majetku sudcu. Môže vypočuť sudcu a jeho blízku osobu, v zákone sa spomína dieťa a manžel. Nemôže však skúmať v tomto prípade účtenku z hotela, ako tvrdí DJD. Nemôže sa ponižujúco a bezbreho vŕtať v súkromní sudcu a iných osôb. Predmetom kontroly je hlavne podozrivý väčší nárast majetku sudcu, drahšie dary (od 6600 eur) a prípadné kontakty na organizovaný zločin.

Prečo to sudkyňa Jelinková Dudzíková robí

Prečo a na čí podnet novodobý Hérostratos narušil súkromie iných, tušíme. Ale prečo mu sekunduje aj sudkyňa a členka súdnej rady? Namiesto decentného nastolenia odborných otázok kauzy podopretých dôkazmi v súdnej rade sa potrebuje nekonkrétnymi insinuáciami a pochybnou elokvenciou predvádzať v bulvárnych médiách? Ide jej nezištne iba o  prospech justície? Alebo trpí takisto hérostratovským komplexom? Nezriadenie túži po funkciách a chce sa dobre zapísať u novej garnitúry po voľbách?

Sama zdôrazňuje slobodu prejavu sudcov. Preto sú legitímne otázky, ktoré vyvoláva jej vystupovanie.