dennikn.sk| Autor je predseda Súdnej rady Slovenskej republiky, expredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky

Doplnenie ústavy z decembra 2020 umožnilo kedykoľvek odvolať predsedu, podpredsedu a člena súdnej rady pred uplynutím ich funkčného obdobia.

Tvrdé a silné oprávnenie pre prezidenta, Národnú radu a vládu, ktorí nominujú svojich zástupcov do súdnej rady. Akceptované napriek tomu, že Ústavný súd v roku 2018 v plenárnom stanovisku odmietol akékoľvek skrátenie funkčného obdobia člena súdnej rady.

Európska komisia v správach o stave právneho štátu v rokoch 2021 až 2023 jednoznačne požadovala záruky proti možnosti kedykoľvek a ľubovoľne odvolať člena súdnej rady. Lakonická veta zo správy 2023: Neboli prijaté žiadne opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na členov súdnej rady vzťahovali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie.

Výrazný atak na ústavnosť svojvoľného (kedykoľvek) odvolávania člena súdnej rady sa však udial už vo februári 2021.

Skupina opozičných poslancov – najmä zo strany Smer-SD – zastúpená Robertom Kaliňákom podala na Ústavný súd návrh, v ktorom sa písalo: „Pri rešpektovaní ústavnej úpravy o nezávislosti orgánov súdnej moci ako ich základného princípu výkonu ústavných kompetencií, do ktorej je zaradená aj súdna rada (hlava VII ústavy), je vylúčené umožniť odvolanie člena súdnej rady kedykoľvek… Ide o neakceptovateľnú úpravu, ktorá likviduje inštitucionálnu aj individuálnu nezávislosť členov tohto ústavného orgánu.“ Aj v tomto prípade ide podľa skupiny poslancov „… o zásadnú zmenu ústavnej rovnováhy v rámci ústavného princípu deľby moci preukazujúcu zámer zmeniť súdnu radu z odborného orgánu na politický orgán, t. j. o politizáciu justície neakceptovateľnou ingerenciou výkonnej i zákonodarnej moci do chodu nezávislej súdnej moci (porušenie princípu deľby moci, ktorá je súčasťou nezmeniteľného materiálneho jadra ústavy)“.

V trochu kostrbatom texte jasne svieti jeho úderný záver. Odvolanie člena súdnej rady kedykoľvek zasahuje do materiálneho jadra ústavy. Porušuje princíp deľby moci. Stanovisko ústavodarcov, nielen zákonodarcov!

Ústavný súd sa týmto dôrazným argumentom vôbec nevenoval. Niežeby nechcel. Ale musel ich odmietnuť. V decembri 2020 mu totiž bola odňatá možnosť skúmať ústavnosť ústavných zákonov.

Z osobného archívu

Áno, tieto názory boli a sú plne v súlade s mojím presvedčením, že svojvoľné odvolávanie člena súdnej rady nemá nič spoločné s právnym štátom, so stabilitou ústavných inštitúcií a s nutnosťou chrániť legitimitu súdnej moci.

Najviac sa to prejavilo pri dialógu s predstaviteľmi Európskej komisie. Výhrady som prijal, ale s dodatkom. Potvrdil som, že kritizovaný článok ústavy je za limitmi právneho štátu. Jedným dychom som podčiarkol to, že nikdy nebol použitý aktuálnou mocou a podľa obsahu návrhu opozičných poslancov, ktorý som citoval, to vyzerá tak, že jeho uplatnenie neprichádza do úvahy ani v budúcnosti.

Odmietnutie bezbrehého odvolávania člena súdnej rady prevážilo aj v súdnej rade, ktorá sa okrem toho postavila aj proti trestnému činu ohýbaniu práva a ďalším otvoreným problémom spojeným s novelou ústavy v decembri 2020.

Prebije politika súzvuk názorov na neústavnosť svojvoľného odvolávania člena súdnej rady?

Na viacerých relevantných úrovniach – od vnútroštátnej (Ústavný súd, súdna rada, politická opozícia, ústavní právnici) až po európsku (opakovane Európska komisia) – sa nielen spochybnila možnosť nespútaného odvolávania členov súdnej rady, ale doslova a do písmena sa vylúčila. Pre očividný rozpor s princípmi právneho štátu. S materiálnym jadrom ústavy.

Takáto jednoliata masa právnych názorov by mala hrať rozhodujúcu úlohu dnes aj zajtra. Bolo by však naivné nazdávať sa, že hrubá politická sila sa nedokáže „povzniesť“ nad výhrady zvnútra štátu aj z Únie. Ale táto pomerne nechutná téma je už mimo dosahu týchto pár viet.

Slovko na vysvetlenie

Predstavil som sumár výsostne významných a negatívnych názorov na svojvoľné odvolávanie členov súdnej rady. Podnetom na taký počin bola otázka na mňa. Prečo sa ako člen súdnej rady chcem dať odvolať a radšej neodstúpim?

Azda zo zvedavosti a asi aj z presvedčenia, že z funkcií, ak to nie je vynútené silou, sa neuteká. Ale najmä preto, že poznám krásne slovenské príslovie. Zabudol vôl, že teľaťom bol… Či zabudol, uvidíme.