dennikn.sk | Veronika Prušová

Vymeniť špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica by bolo veľmi málo na to, aby koalícia dokázala trestné procesy zabrzdiť, prípadne až zastaviť. Na to, aby to dosiahli, musia zrušiť špeciálnu prokuratúru. V návrhoch vlády predseda súdnej rady Ján Mazák nevidí iný cieľ, ako to, že chcú úspešnú inštitúciu odstaviť od dokončenia niektorej z veľmi citlivých káuz oligarchov, politikov a časti justičnej scény. Rozhovor vznikol deň pred rokovaním vlády, na ktorom rozhodli o rozpustení špeciálnej prokuratúry. Dočítate sa v ňom aj:

• ako sa bude brániť proti svojmu odvolávaniu v súdnej rade;
• čo nastane po zrušení špeciálnej prokuratúry, keď prokurátori prejdú na generálnu a spisy na krajské prokuratúry;
• či je jednoduchšie zrušiť celú prokuratúru ako celý súd;
• prečo aj v iných krajinách majú špecializované súdy či prokuratúru;
• ako môže do procesu rušenia špeciálnej prokuratúry zasiahnuť Európska komisia;

O týždeň bude zasadnutie súdnej rady, na ktorom šiesti členovia navrhli vaše odvolanie. Ako to dopadne?

Neviem. Zrejme bude prednesený návrh, ktorý obsahuje dvadsať pochybení predsedu súdnej rady, a potom sa k tomu vyjadrím. Lebo sa mám k čomu vyjadrovať. A potom bude zrejme nejaká rozprava a následne sa bude hlasovať. V histórii súdnej rady sa ešte nestalo, že by sa uskutočnilo zasadnutie k odvolávaniu predsedu. Predchádzajúca predsedníčka sa totiž vzdala funkcie.

Dopadne to tak, ako sa rozhodnú jednotliví členovia a členky súdnej rady. Nerozmýšľam nad tým veľmi, pretože by sa mi bridilo, aby som niekoho ovplyvňoval, aby hlasoval za mňa, proti mne, prípadne sa zdržal. Zariadim sa podľa toho, aké budú výsledky hlasovania.

Toto už trochu pôsobí ako istá rezignácia.

To zďaleka nie. Keďže si myslím, že ani jeden z tých dvadsiatich bodov neobstojí a neznamená opakované porušenie mojich povinností, tak keď budem odvolaný, okamžite sa obrátim na Ústavný súd s ústavnou sťažnosťou. Odmietam, aby ma niekto odvolával na základe vecí, ktoré sú tam napísané, lebo ich považujem za hrubú urážku a z veľkej časti sú to neopodstatnené veci a argumenty.

Nie som rezignovaný, pevne verím, že relevantnú časť súdnej rady presvedčím, že stále patrím do funkcie, manažérsky som nezlyhal a, naopak, že pod mojím vedením dokázala súdna rada fungovať veľmi demokraticky a efektívne. Aj keď s chybami dokázala plniť účel, na ktorý bola zriadená.

V roku 2020 došlo po voľbách k výmene členov súdnej rady. Vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková nominantov vlády a parlamentu obvolala a oni sa následne vzdali. Je to kultivovanejší spôsob, ako keď vláda a parlament tých členov odvolá? 

Rozdiel je v tom, ako sa k tomu postavila ministerka Kolíková a ako sa k tomu postavila terajšia vláda. Terajšia vláda na druhom zasadnutí bez toho, že by upovedomila týchto ľudí, ich odvolala, bolo to dosť neočakávané. Áno, mohli k tomu pristúpiť, ale mali si overiť, že napríklad dve členky, pani Javorčíková a pani Mišíková, boli vymenované za účinnosti platných právnych predpisov a ich výkladu Ústavným súdom v roku 2020 a vtedy platilo to, že člen súdnej rady nemôže byť odvolaný a musí mať nárok na celé päťročné funkčné obdobie.

Boli odvolaní tak, že sa o tom dozvedeli z médií. Bolo to svojvoľné, bezdôvodné, v rozpore s platným právnym stavom. V pondelok podľa mojich vedomostí obe tieto členky podali ústavnú sťažnosť a myslím, že sa k nim pripojil aj Ludvík Bradáč a uvidíme, čo sa s tým udeje. Ústavné sťažnosti nechránia individuálny záujem členov rady. Chceli by sme, aby súdna rada požívala rešpekt zákonodarnej a výkonnej moci. To je cieľ, prečo sa budeme brániť a prečo sa aj ja chcem brániť. Nemám iný cieľ, iba aby pochopili, že sme taký ústavný orgán, ako je vláda a parlament.

Pán Susko to povedal viackrát. On ma pozná? Skúmal moju prácu? My sme sa v živote nestretli, takže je samozrejmé, že je to politické vyhlásenie. Nemyslím si, že je to niečo, čo by som mal komentovať. Áno, je politický zámer vymeniť členov a členky súdnej rady nominovaných vládou a parlamentom, ale keby sa to urobilo kultivovane a so zreteľom na to, že je to ústavný orgán a my sme ústavní činitelia, možno by ani nikto nemal potrebu sa brániť, aby sme dokázali, že súdna rada nie je orgán okresného formátu, aby do toho niekto vstupoval hore-dole. To by sme potom takto mohli meniť prezidenta, obsadenie Ústavného súdu, všetkých, ktorí boli vymenovaní do ústavných funkcií. Viedlo by to k destabilizácii ústavného systému.

Čo znamená kultivovane vymeniť členov?

V súlade s ústavou a zákonom. Kultivovanosť vnímam aj v kontexte rešpektovania európskych štandardov. Informoval som výkonný výbor v európskej sieti súdnych rád, kde som zástupcom, o tom, čo sa stalo. Je to najvyššia organizačná forma súdnych rád na európskej úrovni. Boli veľmi prekvapení, prečo sa to takto urobilo, keď bola právna úprava taká a podľa výkladu Ústavného súdu sa u nás takto odvolávať nedá, pýtali sa, ako je možné, že nás odvolávajú bez vypočutia, bez dôvodov.

Faktom je, že legislatíva sa zmenila a ako členovia ste kedykoľvek odvolateľní.

Áno, zmenila sa, ale nemôže mať retroaktívny účinok. Sú tam porušené štyri princípy. Princíp ochrany nadobudnuteľných práv, princíp legálneho očakávania, princíp právnej istoty a princíp zákazu retroaktivity. To predsa nie je normálne, ja keby som v apríli 2020 vedel, že môžem byť kedykoľvek odvolaný, ani by mi nenapadlo sadnúť si na tú stoličku. Toto sú veci, ktoré vám znemožňujú pripraviť si projekt, lebo ja som si pripravil projekt, ako by mala vyzerať a fungovať súdna rada, lebo som vedel, že pravdepodobne idem do funkcie predsedu.

Predseda súdnej rady Ján Mazák. Foto N – Vladimír Šimíček

Vláda plánuje zrušiť špeciálnu prokuratúru. Je naozaj také jednoduché túto inštitúciu zrušiť? Stačí na to zákon?

Politicky je to veľmi jednoduché, stačí na to zákon. Tieto špecializované orgány trestnej politiky štátu boli vytvorené zákonom, nie je zabezpečená ich pozícia ústavnou normou, takže politicky áno. Právne to tiež nie je zložité – napísať zákon, ktorý bude eliminovať Úrad špeciálnej prokuratúry alebo Špecializovaný trestný súd. Z hľadiska medzinárodných štandardov, hlavne štandardov práva Európskej únie, konkrétne myslím princíp právneho štátu a na prax, ktorá sa vyvinula na úrovni Európskej komisie vo vzťahu k Poľsku, Maďarsku a Bulharsku, sa obávam, že prijatie takýchto legislatívnych opatrení sa nemusí stretnúť s porozumením nielen u našej opozície alebo odbornej verejnosti, ale ani na úrovni Európskej únie.

Tento rozhovor nahrávame v utorok, deň pred rokovaním vlády. Podľa jedného z posledných návrhov vláda plánovala zrušiť špeciálnu prokuratúru tak, že prokurátori prejdú pod generálnu prokuratúru, ale spisy pod krajskú prokuratúru. Čo by to spôsobilo?

Nemám predstavu, pretože toto, keby sa to stalo, považujem za trochu špekulatívne, nastal by určitý chaos. Vznikol by informačný šum, v ktorom by sa mohli postrácať nitky, ktoré by za normálnych okolností mohli viesť k zdarnému ukončeniu prípravného konania, teda podaniu obžaloby. Vznikla by hmla okolo všetkého, podľa toho, čo ste vy povedali, a neslúžilo by to na prospech, ani na dosiahnutie účelu trestného konania v konkrétnych kauzách. Ale to je len môj názor, ktorý vyplýva z toho, že ani ja nepoznám konkrétne kontúry tejto zamýšľanej legislatívnej úpravy.

Ale to hovoríte o prípadoch, ktoré sa ešte nedostali na súd. 

Áno.

Poďme sa rozprávať o prípadoch, ktoré už na súdoch sú. Pri sudcoch platí právo na zákonného sudcu, čiže sa nemôže len tak vymeniť sudca, ktorý už pojednáva prípad. Platí to aj pre prokurátorov?

Problém spočíva v tom, že právo na zákonného prokurátora neexistuje. Vždy sa takéto veci posudzujú v kontexte. Modifikovane by sa dalo povedať, že keď bol niekto zákonným prokurátorom, mal by byť tým prokurátorom, ktorý dotiahne tie veci na súd, aby som nehovoril len právnicky. A bude zastupovať štát pri podaní obžaloby, pri hlavnom pojednávaní a na verejných zasadnutiach. Len problém je v tom, že ústava hovorí o prokuratúre Slovenskej republiky, na čele ktorej je generálny prokurátor. Čiže zákonným prokurátorom je každý, kto bude určený za prokurátora v konkrétnej veci a tam je výmena prokurátora možná bez toho, aby sa dalo namietať.

Tieto drobnosti, o ktorých hovoríte, však nemajú nič spoločné s tým, ako rozmýšľam nad takýmto legislatívnym opatrením, a to je účel takéhoto opatrenia. Prečo chceme rušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, keď jeho výsledky sú vynikajúce? Má 94-percentnú úspešnosť pri podávaní obžalôb. Vraj preto, lebo treba chrániť základné práva a slobody. Je pravda, sú tu nálezy Ústavného súdu, ale žiaden z nich sa netýkal viny a trestu. Týkali sa väzby, procesných práv ústavného charakteru. Viete, čo je najlepšie na týchto veciach, čo hovoria, že tie nálezy Ústavného súdu sú také vážne? Bolo ich šestnásť, možno dvadsať. Ale boli tam desiatky ústavných sťažností v takých istých veciach odmietnutých.

To znamená, že sa orgány činné v trestnom konaní dopúšťali chýb a Ústavný súd do toho vo veľkej časti legitímne zasiahol. Niektoré časti sú diskutabilné, ale to je otázka pre odborníkov. Desiatky ústavných sťažností však boli pre zjavnú neopodstatnenosť odmietnuté. Čiže to neobstojí, lebo keby to bolo tak, že každý pohyb orgánov činných v trestnom konaní bol sankcionovaný nálezmi Ústavného súdu, bolo by to iné. Ale Ústavný súd zasahoval len v trestných kauzách bývalých prominentných politikov, sudcov, prokurátorov, policajtov, a tak ďalej. Je to nová agenda.

Ako teda rozumiete cieľu zrušiť špeciálnu prokuratúru?

Cieľ je taký, že sa nedá odobriť. Je evidentné, že úspešnú inštitúciu, úspešného vykonávateľa trestnej politiky štátu chcú odstaviť od toho, aby dokončil niektoré veľmi citlivé kauzy, ktoré sú namierené proti oligarchom, proti politickým prominentom, bývalým politickým prominentom a časti justičnej scény, najmä proti niektorým sudcom, bývalým sudcom, policajtom a tak ďalej. Iný cieľ tam nevidím. Cieľ, ktorý sa dá formálne na stôl, je, že chcú posilniť právny štát. A v čom?

A čo argument, že tu máme inštitucionálnu duplicitu, tak ako je špeciálna prokuratúra, máme tu aj krajské prokuratúry, nad ktorými je generálna prokuratúra?

Úrad špeciálnej prokuratúry patrí pod hlavičku, ktorá je v ústave napísaná ako prokuratúra Slovenskej republiky, žiadna duplicita. Je to jednoducho špecializovaný útvar, ktorý patrí pod strechu prokuratúry. Ten argument je mierne povedané falošný, nie je dobrý.

A argument, že nikde inde taká inštitúcia nie je?

Trochu mi to vyrazilo dych, lebo v mojej odbornej knižnici mám do sto odborných štúdií, článkov a publikácií. Napríklad jedna z decembra 2021 analyzuje deväť aj členských štátov Únie z hľadiska špecializovaných prokuratúr a špecializovaných policajtov. Je tam napríklad Chorvátsko, Slovensko, Albánsko, Veľká Británia, je to štúdia zameraná na deväť štátov, sú tam špecializované prokuratúry a vyšetrovatelia, čiže to nie je pravda. A mohol by som ísť ďalej, na špecializované trestné súdy. V poslednom čase som sa tomu začal venovať a veľmi ma upútalo, že v Španielsku sa vytvárajú špecializované trestné súdy, ktoré budú súdiť prípady domáceho násilia.

Čiže to nie je žiadna novinka.

Špecializované inštitúcie pri vykonávaní trestnej politiky v štátoch na celom svete sú predmetom obrovského výskumu v právnej praxi a právnej teórii a je to také množstvo literatúry, že by sme tu na celý budúci rok mohli z toho urobiť seriál. Napríklad špecializované súdy v administratívnom práve, teda v správnom súdnictve. Len Fínsko má sedem špecializovaných administratívnych súdov, lebo špecializácia prináša profesionalitu.

Je to o sústredení, ako pri lekároch. Máte oveľa väčšiu výkonnosť, to dokazuje Úrad špeciálnej prokuratúry aj Špecializovaný trestný súd. Máte stabilizovanú judikatúru, vynikajúci manažment vecí, viete, ako sa tie veci pohybujú a viete vyslať signál, že sa dostávate k spravodlivosti v rozumnom čase. Výhody špecializovaných súdov a orgánov činných v trestnom konaní, samozrejme, nie je to jednostranný pohľad, vyskytujú sa aj nevýhody, ale keď to porovnáme v našich podmienkach, tak skutočne tieto dva orgány trestnej politiky štátu sú mimoriadne efektívne a úspešné a ich výsledky sú obdivuhodné.

Čo by sa stalo, ak by krajskí prokurátori zrazu dostali spisy po špeciálnej prokuratúre? Ako by to zvládli?

Neviem. Nemyslím si, že by na krajských prokuratúrach neboli odborne zdatní ľudia. Naopak. Ale Úrad špeciálnej prokuratúry je nastavený na optiku vecí, ktoré tam majú. Korupciu, trestnú činnosť prominentov, oligarchov, a tak ďalej. Možno by s tým mali problém. So spôsobom, ako k tomu pristupovať z hľadiska toho, že tu ide o veci komplikované, rozsiahle, sofistikované, odkázané na kajúcnikov.

Ale ešte sa vrátim k špecializovaným prokuratúram. Najväčším dôkazom, že špeciálna prokuratúra má svoje opodstatnenie, je vznik Európskej prokuratúry, ktorá výlučne chráni finančné záujmy Európskej únie. Je zúžená len na ochranu finančných záujmov Únie. Európska únia tým, že vytvorila Európsku prokuratúru za súhlasu 22 členských štátov, povedala, že špeciálna prokuratúra je v súlade s hodnotami EÚ a musím vám povedať, že pod vedením Laury Kövesi má neuveriteľné výsledky. Kým národné vnútroštátne prokuratúry a orgány trestného konania vrátane súdov dosahovali mizivú návratnosť prostriedkov zdefraudovaných z eurofondov, Európska prokuratúra má už teraz výsledky, ktoré ohurujú.

Špecializácia Európskej prokuratúry ukazuje, že je to úžasne prínosné, a to je argument, ktorý nemôžete ničím vyvrátiť, lebo si neviem predstaviť, že by si EÚ, polmiliardové spoločenstvo, vytvorilo inštitúciu, ktorá by nebola v súlade so zakladajúcimi zmluvami.

O čom podľa vás svedčí, ak je to tak, ako tvrdí generálny prokurátor Maroš Žilinka, že s ním o týchto zmenách nikto zatiaľ nehovoril?

V tomto období ma na Slovensku už pravidelne prekvapujú veci, o ktorých som si myslel, že sa nemôžu stať. Toto je jedna z takých vecí. Generálny prokurátor je ústavne veľmi významná pozícia, je to človek, ktorý disponuje obrovskými kompetenciami a rozhodovať bez neho o systémovom zásahu do prokuratúry je v priamom a príkrom rozpore s tým, čo sa hovorí v ústave, že na čele prokuratúry je generálny prokurátor.

Neviem si to ani veľmi predstaviť, že by inde zákonodarná alebo výkonná moc vynechala takého človeka z celého procesu prípravy vecného zámeru, paragrafovaného znenia pripomienok, dôvodovej správy, pretože každý si môže myslieť o pánovi Žilinkovi, čo chce, ale myslím, že profesionálne je na tom veľmi dobre, aby vedel tieto veci so svojím tímom zvládnuť. Nech si myslí kto chce, čo chce, ale je to nevyhnutnosť obrátiť sa na generálneho prokurátora.

Nie je to až neuveriteľné, že to s ním nikto nerieši?

Aj to mi napadlo, či to náhodou nie je len nejaký spôsob obrany, ale vylučujem to. Veď prečo by generálny prokurátor priamo nepovedal, že sa naňho obrátili a on s tým súhlasil, alebo prípadne to korigoval, alebo odmietol. Je to takmer neuveriteľné, ale v tomto štáte už začínam byť skôr skeptický, aj keď som zvykol byť optimistický, lebo to sa nedá rozšifrovať, na to nemáte racionálnu odpoveď.

Zrušenie špeciálnej prokuratúry by malo nastať od marca budúceho roka. Je to technicky zvládnuteľné?

Ľudia, ktorí pracujú v týchto štruktúrach, sú mimoriadne zdatní, hlavne pokiaľ ide o byrokratickú časť. Myslím si, že organizačný prechod nie je žiadny problém. Problém je v tom, ako by pokračovali všetky procesy, ktoré otvoril, začal a pokračoval v nich Úrad špeciálnej prokuratúry. To neviem povedať, do toho až tak veľmi nevidím.

Je to 30 prokurátorov, veľmi zložité pracovisko, niečo, čo si ľudia ani nevedia predstaviť. Pokiaľ ide o pokračovanie v tých kauzách, ktoré tam sú, či už z hľadiska toho, čo tam operatíva donesie, čo tam donesú vyšetrovatelia, čo sa deje v prípravnom konaní a jeho jednotlivých fázach, to neviem. No nazdávam sa, že takáto reorganizácia by mohla mať mimoriadny vplyv na to, že by sa niektoré procesy určitým spôsobom zabrzdili alebo dostali do stavu, že by sa museli opakovať, alebo by sa rezignovalo na pokračovanie.

Premiér Robert Fico deklaruje, že o týchto zmenách komunikuje s Európskou komisiou. Je to dôležité?

Veľmi som ocenil to, že vláda Slovenskej republiky pristúpila k informovaniu Európskej komisie. Už menej som bol nadšený tým, že som počul hlasy, že tým, že poskytli informáciu o takýchto legislatívnych zámeroch, tak si splnili svoju povinnosť a Európska komisia mlčky vyjadrila súhlas, respektíve nevyslovila predbežné výhrady. To nie je pravda, lebo keď Európskej komisii predložíte legislatívny zámer, ktorý po skúsenostiach najmä v Poľsku a Maďarsku otvára otázky rešpektovania princípov právneho štátu, tak Európska komisia vám predsa nemôže zo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac povedať svoje zámery alebo výhrady.

Bol by som veľmi opatrný, pretože Európska komisia sa tomu bude venovať, ak dostane na stôl paragrafované znenie, a ubezpečujem každého, že sa tomu budú venovať špičkoví znalci nielen práva Európskej únie, ale aj vnútroštátneho práva, to znamená, že nášho právneho poriadku. Tie úsmev vyvolávajúce porovnania, aby sme sa porovnávali s Nemeckom, Rakúskom – neporovnávajme sa. Trestná politika každého štátu má vysoké špecifiká. To nie je ako skúšať si topánky. Európska komisia to zrejme ocenila tak isto, ale bude sa snažiť zaujať stanovisko, ktoré bude korektné a ak zistí, že tie zámery nie sú v súlade s tým, čo sleduje upevnenie princípov štátu, ale ich naopak rozrušuje, myslím si, že Európska komisia nebude váhať, tak ako neváhala v prípade Poľska, upozorniť vládu Slovenskej republiky a podniknúť aj príslušné kroky, ktoré by sa mohli končiť podaním žaloby o porušení zmluvy.

Môže nám zakázať urobiť také zmeny?

Nie, nemôže, sme suverénny členský štát. Je síce pravda, že Európska únia je právne spoločenstvo suverénnych štátov, ale priviesť nás na správnu cestu tak, ako sa to stalo v Poľsku a bude to aj v Maďarsku a Bulharsku, môže. Môže nás zvrátiť na ceste porušovania princípov štátu tak, ako to urobili v prípade Poľska, lebo keď si pozriete rozsudky súdneho dvora v poľských veciach, je to veľmi ťažké čítanie, ale vidno, že Európska únia brániaca si princíp právneho štátu si dokázala poradiť aj s veľmi významným členským štátom Európskej únie. Nevidím dôvod, aby si neporadila aj so Slovenskou republikou za predpokladu, že dôjde k záveru, že navrhované legislatívne zmeny – pokiaľ ide o oblasť trestnej politiky, Úrad špeciálnej prokuratúry a Špecializovaný trestný súd – zasahujú do podstaty a zmyslu princípov právneho štátu.

Ako dlho to potrvá, kým sa dozvieme nejaký verdikt?

To nie je strihanie vlasom, to si treba premyslieť. Závery môžu byť na stole pomerne rýchlo, ale treba rátať s mesiacmi. Dokonca by som sa nazdával, že by nebolo od veci, bol som nejaké roky členom Benátskej komisie, že by mohla byť aj tá oslovená, pretože tento problém je monitorovaný aj právom Rady Európy, nielen Európskou úniou, takže korelácie by tam mohli byť. Netrúfam si to odhadovať, ale určite to nebude do konca roka.

Ale asi nie ani do marca, keď by to už malo platiť a mala by byť zrušená špeciálna prokuratúra.

Nedá sa vylúčiť, že to nebude ani do marca. Nabádal by som v tomto ohľade na zdržanlivosť, lebo my ako členský štát EÚ máme nielen práva, ale aj obrovské povinnosti. Nerád pripomínam, že to môže ohroziť čerpania z fondu Plánu obnovy. To už by bolo zle, keby to zašlo až tak ďaleko. Zdržanlivosť by bola na mieste. Tých pár mesiacov odkladu pri skúmaní európskej ústavnosti navrhovaných legislatívnych úprav nie je taký čas, ktorý by toto dramaticky menil. Možno by to vyčírilo pochybnosti o korektnosti týchto legislatívnych úprav a možno by to bolo aj celkom v poriadku.

Áno, Úrad špeciálnej prokuratúry pôjde pod generálnu prokuratúru, ale zabudli sme tam povedať, že Úrad špeciálnej prokuratúry prichýlil päť európskych delegovaných prokurátorov, ktorí podľa právneho aktu EÚ požívajú nezávislosť, naši nie. Keď sa dostanú pod generálneho prokurátora, otvoria sa aj nejaké koncepčné otázky. Je to zbytočný chvat, ktorý nám môže ublížiť.

O hrozbách z komisie vedeli aj v Poľsku, aj v Maďarsku, aj v Bulharsku a ich vlády aj tak zasiahli do nezávislosti justície. Rieši sa to až spätne. Prečo by to malo zabrzdiť slovenskú vládu?

Stále si myslím, že je aká-taká nádej, že zvíťazí zdravý rozum a racionalita, lebo na rozdiel od Poľska, Maďarska a Bulharska už tá racionalita a zdravý rozum majú svoj recept, vieme sa už poučiť. Keby sme boli prví, ako bolo Poľsko, tak by som povedal, samozrejme, že si vládna moc urobí, čo chce. My sme ale teraz len ďalší, ktorí sa pokúšajú o niečo, čo vstupuje do otázok nezávislosti súdov, do výkonu trestnej politiky špecializovanými orgánmi, a tak ďalej. A vidíme už teraz, že keď sa to stalo v Poľsku, Európska komisia a súdny dvor nezaváhali a prijali opatrenia.

Neviem, či si to niekto pamätá, ale donedávna Poľsko platilo za jeden deň, keď odmietalo rozsudky súdneho dvora, milión eur. Teraz sa im to znížilo na pol milióna denne. To je 365 miliónov eur za jeden rok, ktoré zaplatilo Poľsko za to, že nerešpektovalo princípy právneho štátu, na ktorých porušovanie výrazne upozornil súdny dvor Európskej únie. Ťažím z toho, že som bol generálnym advokátom súdneho dvora a že poznám tie rozsudky a nemám problém pochopiť, akým spôsobom ich členský štát musí vykonať. Máme sa z čoho poučiť, takže ten chvat by bol politicky akceptovateľný, keby sme nevedeli, čo nás možno, ak to nebude v poriadku, čaká.

Môže byť tou brzdou Ústavný súd? Opozícia už teraz avizuje, že ak naozaj prídu takéto návrhy zákonov a prejdú parlamentom, tak sa obráti na Ústavný súd. 

Ústavný súd je v tomto zložení plne kompetentný rozhodnúť o tom tak, ako mu ukladá ústava a právo Európskej únie, teda zakladajúce zmluvy. Neobávam sa toho, že by na Ústavnom súde nevedeli, čo majú s takýmito úpravami urobiť, ak sa pri analýze preukáže, že narážajú na limity ustanovené naším ústavným poriadkom, alebo ustanovené v našom základnom zákone a v práve Európskej únie.

Skúste vysvetliť laikovi, čo by mal Ústavný súd urobiť.

Čítal som, že časť poslancov chce podať ústavnú sťažnosť. Nie. To je návrh na konanie o súlade právnych predpisov. Tam sa môže navrhnúť dočasné pozastavenie účinnosti prijatého zákona. V konaní o súlade právnych predpisov sa bude skúmať súlad prijatého zákona s ústavou, ale aj s medzinárodnými dohovormi, to znamená so zmluvou o fungovaní Európskej únie. Keď ten súlad bude narušený znením novoprijatých legislatívnych opatrení, Ústavný súd vysloví, že nie sú v súlade. Prípadne ešte pred konečným rozhodnutím o prijatí takéhoto návrhu skutočne môže dočasne pozastaviť účinnosť týchto úprav.

Nie je prekvapením, že podľa súčasnej vlády by mal v úrade skončiť Daniel Lipšic ako špeciálny prokurátor, bol jedným z prvých ľudí, o ktorom Robert Fico hovoril, že nebude pokračovať vo funkcii. Neprekvapuje vás ale to, že koalícia ide až tak ďaleko, že chce zrušiť celý úrad?

Nie, neprekvapuje. Daniel Lipšic je veľký profesionál, ktorý sa nedá ovládať ani zľava, ani sprava, ani politikou, ani osobnými parciálnymi záujmami. Úrad špeciálnej prokuratúry by pokračoval naďalej a neviem si predstaviť, ako by ten nový prokurátor dokázal ovplyvniť tú zostavu prokurátorov tak, aby nepokračovali v začatej práci, ktorú začali pod vedením Daniela Lipšica.

Každý si musí uvedomiť, že vymeniť Daniela Lipšica by bolo veľmi málo na to, aby sa dokázali tie procesy zabrzdiť, prípadne až zastaviť, jednoducho znejasniť do tej miery, do akej sa sleduje prijatím tejto úpravy rušiacej Úrad špeciálnej prokuratúry spôsobom, že ju začlenia do generálnej prokuratúry. Daniel Lipšic je síce skutočný profesionál, ale každý je nahraditeľný. Ak inštitúcia funguje, tak výmena len jej čelného predstaviteľa by nemala ohroziť jej účel, výsledky a korektný výkon kompetencií. Teda ak siahnu na Úrad špeciálnej prokuratúry, tak odstrániť Daniela Lipšica by nestačilo, zostali by na polceste, ak by sa vôbec na polcestu dostali.

Už ste tu naznačili, že ide o snahu pomôcť stíhaným ľuďom.

Javí sa to tak.

Za akých okolností môže prokurátor ustúpiť od obžaloby?

Za takých, ktoré budú výsledkom vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní. Zistí sa, že tieto dôkazy nepotvrdzujú v tom zásadnom aspekte podanú obžalobu. Poviem to ľudovo, keď sa rozsype obžaloba.

Mnohé politicky exponované prípady už sú na súdoch a keby to tak bolo, tak by prokurátori už od obžaloby ustúpili. To sa zatiaľ nestalo. Môže tam teraz prísť niekto nový a tvrdiť, že ustupuje od obžaloby?

To neviem, či môže, alebo či to tak urobí. Keby to tak urobil za stavu, ktorý ste opísali, bolo by to veľmi viditeľné a myslím, že s tým by už ľudia mali problém. Podceňuje sa, že ľudia tomu nerozumejú. Ale tomu by rozumeli, že všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal a naraz sa z ničoho nič z toho urobí iba papier, na ktorom bude napísané, že to končí, lebo sa tak nazdáva nový prokurátor. To by bola veľká odvaha a obávam sa, že k tomu asi nedôjde, lebo človek, ktorý by toto urobil, by si musel byť vedomý, že to je postihnuteľné aj po nejakých rokoch, nedá sa to svojvoľne urobiť. Asi mám nejaký osobný blok, lebo ja si to ani reálne neviem predstaviť – napriek 45-ročnej praxi v justičných orgánoch.

Súd to musí akceptovať, keď prokurátor navrhne ustúpenie od obžaloby?

V zásade súd s radosťou akceptuje také niečo, keď sa rozsype obžaloba a prokurátor urobí takýto úkon.

Ak by tam súd videl účelovosť takéhoto rozhodnutia prokurátora, musí to napriek tomu akceptovať?

Neviem sa k tomu vyjadriť. Nie preto, že by som nepoznal zákon, ale preto, že hovoríme o veľmi závažnej a ťažkej otázke, o sudcovskej statočnosti a odvahe. A to je otázka, ktorú tu nechcem riešiť, lebo to nemá zmysel. Trestný poriadok je v tomto prípade jasný, ale samosudca, ktorý by bol postavený pred takúto otázku, by naozaj musel zauvažovať nad tým, čo urobí.

Stále nevieme, čo sa stane so Špecializovaným trestným súdom. Je jednoduchšie zrušiť prokuratúru ako súd?

Samozrejme. Prokuratúra Slovenskej republiky je niečo, čo je vykonávané obyčajnými zákonmi, kým súd, sudcovia sú ústavní činitelia, a to je trošku komplikovanejšie, lebo ide o zásah do súdneho systému a ten sa už na európskej úrovni veľmi skúma. Či nejde o zásah zákonodarnej a výkonnej moci do nezávislosti súdov, teda do tretej zložky štátnej moci. Bude sa skúmať, prečo došlo k zrušeniu súdu, ktorý má výborné výsledky.

Ťažšie by sa to odkomunikovalo komisii?

Nielen to, ale po zrušení takéhoto špecializovaného trestného súdu sudcovia prejdú s prípadmi, ktoré už prejednávali, na ten súd, na ktorý budú preložení v dôsledku novej právnej úpravy. Čiže by museli všetky rozpracované kauzy zobrať so sebou. Bolo by to veľmi zložité a nič by sa nezmenilo, boli by to rovnakí zákonní sudcovia, ako boli na špecializovanom trestnom súde, len by bol chaos a narušilo by to možno plynulosť, ale bol by to zase len odklad.

Je toto odpoveď na otázku, prečo je jednoduchšie v takýchto prípadoch, keď ideme pomôcť „našim” ľuďom, zrušiť špeciálnu prokuratúru? 

Je to podstatne jednoduchšie len z hľadiska politického rozhodnutia a presadenia legislatívnych opatrení, nie z hľadiska fakticity. Opticky sa to javí ako jednoducho uskutočniteľné, ale keď to chcete premietnuť do právnej praxe, do konkrétnej činnosti, budú sa ukazovať problémy, ktoré ukážu, že táto celá legislatívna úprava sledovala ciele, ktoré nie sú koherentné s princípom právneho štátu.

Už ste spomínali Európsku prokuratúru, ktorá už dala stanovisko aj k avizovanému plánu znižovať trestné sadzby za ekonomické trestné činy, čo je aj korupcia. Európska prokuratúra povedala, že zníženie trestov za korupciu ovplyvní aj účinnosť ochrany eurofondov pred zneužitím a to môže byť dôvodom na ich zmrazenie. Je to reálne?

V dvoch vetách je povedané všetko. Je nemysliteľné, aby sme nechránili financie. Korupcia je považovaná z hľadiska práva Európskej únie za rakovinu. Treba, aby trestné sankcie mali nielen preventívny charakter, ale aj odstrašujúci, aby bolo proporcionálnym spôsobom postihnuté takéto veľmi nebezpečné protispoločenské konanie. A keď sa to dotýka eurofondov alebo európskych peňazí, ochrany finančných záujmov Európskej únie, tak o to viac. Lebo peniaze EÚ slúžia nám všetkým, všetkým 27 štátom.

Keby ľudia vedeli, aké miliardy už sme z Únie dostali a aké ešte dostaneme, tak by pochopili, že by sa mali postaviť na námestia už len preto, aby chránili peniaze EÚ, lebo to sú peniaze, ktoré sú určené pre nás. Na zdravotníctvo, školstvo, justíciu. Je to vystihnuté v zámere nehrať sa s trestnými sadzbami len preto, že niekto uvažuje o tom, že by sa znížili premlčacie doby, alebo by bola možnosť zastavenia nejakých trestných stíhaní, alebo tak, ako to bolo v Rumunsku, že navrhli, že korupcia je len úplatok, ktorý prevyšuje 20-tisíc lei, potom vyšli ľudia do ulíc a neprijalo sa to. To je veľmi dôležité.

Niektorí vládni predstavitelia argumentujú, že idú iba upraviť sadzby podľa toho, ako je to v okolitých krajinách, napríklad v Rakúsku, Nemecku. Prečo tam stačia nižšie sadzby a bude to Európska únia alebo prokuratúra považovať za dostatočne odstrašujúce a preventívne, ale u nás musia byť vysoké tresty?

Keby sme sa pozreli, kde stíha Európska prokuratúra korupciu týkajúcu sa fondov a europeňazí, tak by ste zistili, že najviac sa to týka nových členských štátov. V Nemecku, Rakúsku sú problémy s čerpaním eurofondov oveľa menšie. Momentálne v Bulharsku rieši Európska prokuratúra kauzu za 500 miliónov eur. Keď chceme mať trestnú politiku ako v Nemecku, tak majme aj verejné obstarávanie ako v Nemecku, majme aj hospodársku súťaž ako v Nemecku. Ochranné mechanizmy ako v Rakúsku, Francúzsku či Fínsku. Potom to bude v poriadku. Nedá sa prevziať nejaký model bez toho, aby sme pre to nevytvorili podmienky v spoločenskej, politickej a právnej praxi.

Ako vnímate úvahy, že by znižovanie trestných sadzieb mohlo pomôcť ľuďom, ktorí už sú právoplatne odsúdení? Napríklad bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, alebo Marian Kočner?

To vylučujem, to je právne neschodné. Tieto veci sú právoplatne uzavreté a platí princíp, že nová právna úprava takého charakteru nemôže zasahovať do osudov týchto právoplatne odsúdených ľudí, ktorí si už vykonávajú trest odňatia slobody.

Začali sme vaším pôsobením v čele súdnej rady, povedali ste, že to bolo pekné profesionálne obdobie. Bolo lepšie, ako keď ste viedli Ústavný súd?

Nie, pretože Ústavný súd vtedy vznikal. Stál som po boku Milanovi Čičovi ako prvému predsedovi Ústavného súdu, od počiatku som bol jeho súdny poradca. Bolo to vzrušujúce obdobie, lebo sa kládli základy slovenskej štátnosti, ústavnosti, doktrín. Dennodenne sme sa stretávali s významnými výzvami pri výklade ústavy, pri jej používaní. S obavami sme sledovali, či sa nám to podarí formulovať tak, aby sme si zaslúžili vstup do Európskej únie.

Bolo to niečo úplne iné a, samozrejme, tam nepôsobili žiadne také faktory, za ktorých som ja nastupoval do súdnej rady, žiadne korupčné škandály, zásah do srdca slovenskej justície. Nie sú to porovnateľné situácie, je oveľa náročnejšie byť predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky, lebo na Ústavnom súde boli moji deviati a potom dvanásti kolegovia skvelí ľudia, múdri a charakterní. Všetko, čo som akoby dosiahol, bola kolektívna práca, bola veľmi vzrušujúca, dobrá a dokonca sme sa každé ráno tešili do práce.

Čo bude ďalej, keď skončíte v súdnej rade?

Ešte sa mi nechce všímať si dátum svojho narodenia, takže budem už teraz uvažovať nad profesionálnym uplatnením. Do konca roku 2026 som členom výberovej komisie pre Európsku prokuratúru, budeme inštalovať 14 nových európskych prokurátorov zo 14 členských krajín a v roku 2026 budeme, žiaľ, musieť vymeniť Lauru Kövesi za nového hlavného alebo novú hlavnú prokurátorku Európskej prokuratúry.

Takže budete viac v Luxemburgu ako na Slovensku? 

Budem v Luxemburgu žiť. Žijem tam už 18 rokov, samozrejme s prestávkami, keď som tu pôsobil, ale mienim tam nielen pôsobiť, ale aj žiť.

Prečo sa nechcete vrátiť?

Nie že sa nechcem vrátiť. Ale to už je taký krátky čas, ktorý je pred človekom, že by som si chcel vychutnať, že môžem denne chodiť do knižnice súdneho dvora a nachádzať tam vynikajúce veci, alebo tam mám podnety odborného charakteru. Konečne môžem dopísať nejakú knihu o práve Európskej únie. Teraz sa snažím dopísať knihu o súdnej rade. Je to tam komfortnejšie.

A hlavne tu som zažil, čo je závidieť človeku. A toľko nenávisti, koľko tu som zažil, a tých rečí, dokonca aj v srdci súdnej rady, toto ja už nechcem. Je to pod ľudskú dôstojnosť – byť vystavený toľkým nenávistným útokom. Napríklad aj pre to, koľko mám rokov. V zahraničí sa takýto človek chystá na súdny dvor ako sudca a berú ho ako rovnocennú súčasť. Moji kolegovia z Talianska v 80 rokoch kandidovali na post generálneho advokáta. Cítim sa tu trošku menej komfortne, ako by to bolo možné, a preto aj budem končiť svoju kariéru na právnickej fakulte v Košiciach.

Predseda súdnej rady Ján Mazák. Foto N – Vladimír Šimíček