Stanovisko predsedu Špecializovaného trestného súdu

„Technicky vzaté" založenie, či zrušenie akéhokoľvek súdu či prokuratúry, zníženie, či zvýšenie trestných sadzieb, je vecou legislatívy a vecou relatívne jednoduchého politického rozhodnutia. Takéto rozhodnutie má však ďalekosiahle následky a môj názor je, že mu musí predchádzať široká diskusia a analýza následkov.

Nie je vecou sudcov v konečnom dôsledku vyhodnocovať, nebodaj nerešpektovať politické rozhodnutia, v každom prípade je však ich právom participovať na diskusii o nich. Môj príspevok do diskusie po návrate z dlhšie trvajúcej dovolenky, často bez prístupu k internetu a po oboznámení sa so základnými faktami, je nasledovný:

Špecializovaný súd zameraný na riešenie prípadov organizovaného zločinu a korupcie a špecializovaná prokuratúra začali pôsobiť v roku 2005, a pokiaľ ide o súd, zhruba polovica jeho sudcov a jedna sudkyňa na tomto súde pôsobia dodnes. Je potrebné úprimne povedať, že časť právnickej i sudcovskej verejnosti, zjednodušene povedané, nebola nadšená myšlienkou tohto druhu špecializácie, čo dávali najavo počas dlhé mesiace trvajúcich diskusií k takémuto riešeniu. Nakoniec súd i prokuratúra vznikli a v roku 2009 po snahe o likvidáciu súdu zo strany Štefana Harabina absolvovali „prerod" v zásade do dnešnej podoby, pričom základnou zmenou bolo zníženie platov sudcov a prokurátorov i úprava pôsobnosti súdu. Udialo sa tak za súhlasu v týchto inštitúciách pracujúcich ľudí, vďaka snahe vtedajšieho predsedu súdu Michala Trubana a jedným zo „záchrancov" súdu (v dobrom slova zmysle) bol i terajší premiér Robert Fico -všetko s podporou doslova všetkých európskych štruktúr.

Základnou myšlienkou vzniku týchto orgánov bola potreba špecializácie odborníkov na pochopenie štruktúr rôznych foriem organizovaného zločinu, rôznej daňovej ekonomickej kriminality a karuselových podvodov a rôznych foriem korupčných konaní. Samozrejme, v osobách sudcov a sudkýň nemohlo ísť a nešlo a akýchsi kovbojov boja proti zločinu - išlo  jednoducho o špecializovaných odborníkov na určitú oblasť práva, pričom základným mottom myšlienky - opäť zjednodušene - bola myšlienka „lepší a rýchlejší je sudca/sudkyňa pojednávajúci dvadsiaty prípad sofistikovaného zločinu ako sudca/sudkyňa, ktorý sa v štyridsiatom veku svojho života k desaťtisícstranovému spisu dostane prvý krát". Úprimne, pojmu „systémová zaujatosť" špecializovaných inštitúcií, ktorú spomínajú niektorí politici, nerozumiem a rozhodnutia nášho súdu v nejednom prípade ukázali, že išlo o slobodné rozhodovanie slobodných ľudí - aj po nás ostanú a ostávajú bez akýchkoľvek nežiadúcich vplyvov vynesené tak odsudzujúce, ako aj oslobodzujúce rozsudky, prijatia, či odmietnutia obžalôb.

Čo je však rovnako dôležité - zostanú a zostávajú aj čísla dokazujúce rýchlosť i pracnosť konaní a v konečnom dôsledku oprávnenosť vzniku oboch inštitúcií. Každý musí uznať a uznáva, že v našich veciach sa v absolútnej väčšine prípadov koná bez subjektívnych prieťahov a efektívne. Ďalšie čísla - po vzniku špecializovaných inštitúcií a zavedení rôznych prvkov tzv. odklonov v trestnom konaní (dohody o vine a treste a áno, aj po zavedení rôznych výhod pre osoby, ktoré sa rozhodnú priznať k svojej trestnej činnosti a odkryť jej pozadie napr. v podobe podmienečného zastavenia trestného stíhania -  mimochodom, nič nové pod slnkom), sa z roka na rok počty korupčných prípadov prejednávaných súdmi doslova „ zrušeniuztridsaťnásobili" - a to aj za čias bývalého Špeciálneho prokurátora, ktorého nikto v pojednávacej sieni ako konajúceho prokurátora nestretol.

Iných prokurátorov sme v pojednávacích sieňach stretali a stretávame. Je to s nimi ako s obhajcami a ich prácu hodnotíme v rozsudkoch - často sú výborne pripravení, niekedy menej a niekedy vôbec. Neskrývam - my tiež nie sme bezchybní, ale v dôležitosti sme síce  v rade poslední, ale v konečnom dôsledku najdôležitejší. Záverom naspäť k číslam.

Podľa verejne dostupných štatistických výkazov sudcov a sudkýň nášho súdu je priemer odpojednaných dní našich aktívnych sudcov a sudkýň – okrem rozhodovania o väzbách v prípravnom konaní a okrem rozhodovania o zásahoch do súkromia v prípravnom konaní - 68 dní, väčšinou od rána do večera. Minulý rok bolo na Špecializovanom trestnom súde pätnásť činných sudkýň a sudcov, pričom súčet dní, kedy boli sudcovia v pojednávacej miestnosti, predstavuje dokopy 1028 pojednávacích dní. Ak sa zachová trend počtu podávaných obžalôb a bude zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry, na krajských prokurátorov čaká na budúci rok cca 540 pojednávacích dní navyše. Samozrejme, budú musieť chodiť aj na odvolacie konania, robiť agendu prípravného konania (cca 115 dní strávených v pojednávacej sieni v súvislosti s rozhodovaním o väzbe)) a, iste mi kolegovia krajskí prokurátori dajú za pravdu, bez štúdia spisu to ani na prvom stupni ani v odvolacom konaní nejde. Iste mi dajú za pravdu i v tom, že „zdediť" už rozbehnutý spis je často časovo i odborne náročnejšie ako manažovať si dozor nad vecou od jej začiatku. A počty strán spisov? Skúsim skončiť pozitívne - sú tam i „žiletky" (slangový výraz pre objemovo tenké spisy). 

Nemám dôvod pochybovať o odbornej zdatnosti krajských prokurátorov a iste - nejak to zvládnu. Avšak za akú cenu a ako dlho to bude trvať, na to dá odpoveď budúcnosť. Nespochybniteľné je len jedno - bude to všetko trvať rádovo o niekoľko, nie málo, mesiacov dlhšie.

Ján Hrubala

predseda ŠTS