dennikn.sk | Veronika Prušová

Ústavný súd rozhodol aj napriek tomu, že sa ho koalícia Smeru, Hlasu a SNS pokúsila vyblokovať.

Ústavný súd pozastavil účinnosť časti vládnej novely Trestného zákona, informovala televízia Markíza.

Podľa informácií Denníka N sa pozastavenie týka znižovania trestov a skráteného premlčania, ako aj spätného otvárania dohôd o vine a treste s kajúcnikmi. Ústavní sudcovia nepozastavili účinnosť pri rušení Úradu špeciálnej prokuratúry, korá by mala zaniknúť k 20. marcu.

Rozhodnutie Ústavného súdu by malo znamenať, že od 15. marca sa neznížia trestné sadzby za ekonomické trestné činy a nezmenia sa ani premlčacie lehoty.

Ide o zásadné rozhodnutie ústavných sudcov pri téme, ktorá je na začiatku vládnutia pre koalíciu Smeru, Hlasu a SNS kľúčová.

Opozícia jej vyčíta, že chce predovšetkým ochrániť svojich ľudí pred väzením. Koalícia v posledných mesiacoch čelila opozičnej obštrukcii a naťahuje zverejnenie novely v Zbierke zákonov – zjavne koná tak, aby obmedzila možnosť Ústavného súdu rozhodnúť.

Špeciálna prokuratúra končí. Ešte nie je jasné, čo bude s premlčaním

Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry už nemá kto zastaviť. Od 20. marca jej spisy prejdú na krajské prokuratúry a o tom, kde skončia prokurátori úradu, rozhodne generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ten prisľúbil, že rozpojednávané spisy prokurátorom nechá a budú ich môcť uzavrieť na súdoch. Novela však takýto postup nezaručuje.

Zatiaľ nie je zrejmé, či v uznesení Ústavný súd píše, že je platné dňom prijatia alebo až po tom, keď bude zverejnené v Zbierke zákonov. Tento detail môže byť zásadný – ak ide o druhú možnosť, tak musí byť v zbierke publikované do 15. marca –, pretože ak by bola novela účinná čo i len jeden deň, mnohé trestné činy by už navždy boli premlčané.

Pre mnohých obvinených či obžalovaných by to znamenalo amnestiu. Beztrestnosť by tak získali Miroslav Výboh, guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, ale aj podpredseda parlamentu za Hlas Peter Žiga.

Ako sa Ústavný súd vyrovnal s tým, že koalícia stále nezverejnila schválenú novelu Trestného zákona v Zbierke zákonov, bude takisto zrejmé až z písomného odôvodnenia.

Foto N – Tomáš Benedikovič

O protiústavnosti zatiaľ nerozhodli. Čo to znamená

Spolu s pozastavením účinnosti rozhodli ústavní sudcovia aj o prijatí návrhu prezidentky a dvoch návrhov od opozičných poslancov na ďalšie konanie. Automaticky to neznamená, že novela je protiústavná. Ústavný súd sa bude novelou ďalej zaoberať a posudzovať jednotlivé ustanovenia. Kým dospeje k verdiktu, môže to trvať ešte mesiace, ale aj rok.

Pozastavenie účinnosti je však signálom, že ústavní sudcovia vidia v novele problém. Stále je v hre aj možnosť, že sa nezhodnú na protiústavnosti.

Rozhodnutím o pozastavení účinnosti sa snažia zabrániť možným zásahom do práv občanov, ktoré by novela mohla spôsobiť. Prezidentka a opoziční poslanci písali najmä o zásahu do práv poškodených a obetí trestných činov. Zdôraznili tiež, že keďže novela neprešla pripomienkovým konaním a posúdením odborníkov, môže mať doteraz neodhalené následky, označili to ako „tajomno nepoznaných dosahov“. Aj o skrátenom premlčaní pri znásilnení sa verejnosť dozvedela až krátko pred hlasovaním o novele.

Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan. Foto N – Vladimír Šimíček

Mimoriadne rýchly Ústavný súd. Čo môže nasledovať

Rozhodnutie ústavných sudcov prišlo rýchlo. Len minulý týždeň v pondelok sa na Ústavný súd s návrhom obrátila prezidentka a o deň neskôr poslali do Košíc podania opoziční poslanci. V utorok tohto týždňa sa zišlo plénum a rozhodlo o spojení týchto návrhov do jedného konania. V stredu zasadlo opäť, aby pozastavili účinnosť novely a prijali návrhy na ďalšie konanie.

V minulosti sa už síce stalo, že Ústavný súd zasadal aj v iný deň ako v stredu., je však výnimočné, že plénum bolo dva dni po sebe. Vysvetlením, prečo ústavní sudcovia rozhodovali tak rýchlo, môže byť aj snaha nedať sa vyblokovať vládnou koalíciou.

Keď totiž v stredu ústavní sudcovia prijali uznesenie a následne ho pošlú ministerstvu spravodlivosti na zverejnenie v Zbierke zákonov, začne plynúť 15-dňová lehota, v rámci ktorej musí minister Boris Susko (Smer) zabezpečiť jej zverejnenie.

Ide o lehotu, ktorá nie je právne vymožiteľná, Susko však dopakovane vyhlasuje, že lehoty dodržia. „Budeme dbať na to, aby boli dodržané všetky zákonné lehoty,“ povedal minister aj v utorok v súvislosti so zverejnením spornej novely Trestného zákona v zbierke.

Ako vyzerá koaličné naťahovanie času

Problémom je, že novela Trestného zákona, ktorej účinnosť Ústavný súd teraz pozastavil, stále nevyšla v Zbierke zákonov. Parlament pritom prijal novelu už 8. februára. Už vtedy nastalo prvé zdržovanie v porovnaní s bežnými lehotami, prezidentke Zuzane Čaputovej ju doručili na podpis až po šiestich dňoch, čo je netradične dlho. V tom momente novela stála u premiéra Roberta Fica.

Následne Čaputová do dvoch dní novelu podpísala, hoci k nej mala vopred avizované vážne výhrady – spravila tak preto, aby ju mohla rýchlo napadnúť na Ústavnom súde. Takýto postup zvolila, aby ústavným sudcom vytvorila dostatočný čas na rozhodovanie o novele. Nečakala teda na to, kým by poslanci prelomili jej veto.

Prezidentka zdôraznila, že urobí všetko preto, aby novela nenadobudla účinnosť. Na toto vyhlásenie reagoval premiér Robert Fico (Smer) tým, že koalícia zase urobí pravý opak.

A hoci prezidentka novelu podpísala 16. februára, v zbierke zákonov ešte stále nevyšla. Dokonca ju ešte ani neodoslali z parlamentu. Tentoraz ju zdržiava predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas). Prezidentský kandidát Pellegrini podľa hovorkyne Patrície Medveď Macíkovej pošle žiadosť o zverejnenie novely tak, aby si splnil povinnosť podľa zákona. Ten určuje, že tak musí urobiť najneskôr do 21 dní od schválenia zákona.

Pellegrini teda musí žiadosť poslať ministerstvu spravodlivosti najneskôr vo štvrtok 29. februára. Potom začne plynúť ministrovi Borisovi Suskovi 15-dňová lehota na zverejnenie.

V koalícii s tým nepočítali

V nedeľu v diskusnej relácii Na telo pritom minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba nepripúšťal možnosť, že by Ústavný súd rozhodol o novele bez toho, aby vyšla v zbierke. Odvolával sa na skoršie rozhodnutia ústavných sudcov. „Neviem si predstaviť, že by znegoval vlastné rozhodnutia, vlastnú súdnu vykladaciu prax,” povedal Taraba.

Aj niektorí ústavní právnici varovali, že nezverejnenie zákona v zbierke môže byť prekážkou pre rozhodnutie súdu.

Bývalý predseda Ústavného súdu a predseda súdnej rady Ján Mazák naopak minulý týždeň v relácii Na telo televízie Markíza upozornil, že ústavní sudcovia môžu o novele rozhodnúť aj bez jej zverejnenia v zbierke. Odôvodňoval to tak, že úradník zodpovedný za zverejnenie v zbierke nemôže brzdiť Ústavný súd.

„Poviem úplne natvrdo, nejaký byrokrat nebude rozhodovať o tom, čo urobiť na ochranu právneho štátu a ochranu ústavnosti v tejto republike,” povedal Mazák. Súčasne dodal, že „tu sa vyžaduje veľmi veľká dávka odvahy a veľmi dobrá argumentácia”. Ako svoje rozhodnutie ústavní sudcovia vyargumentovali, zatiaľ nie je zrejmé.

Vicepremiér Taraba v nedeľu ešte zdôrazňoval, že prezidentka napadla niečo, s čím svojím podpisom súhlasila. „Dostala sa tam na tenký ľad,” dodal.

Ústavný právnik Radoslav Procházka už v minulosti vysvetlil, že takýto argument je relevantný iba v politickej polemike, ale nie pri posudzovaní právomoci prezidentky obrátiť sa na Ústavný súd, ako ani právomoci Ústavného súdu prijať jej návrh na ďalšie konanie.

„Áno, v istom zmysle to je nekonzistentné, ale nevyužitie oprávnenia zákon vetovať prezidentku nezbavuje právomoci namietať jej nesúlad na Ústavnom súde,“ hovorí Procházka.

Argumenty prezidentky a opozície si ústavní sudcovia pri pozastavení účinnosti osvojili len sčasti. Vo svojich návrhoch totiž žiadali, aby v Košiciach dali stopku celej novele a nielen konkrétnym častiam.

Pri špeciálnej prokuratúre im to nevyšlo.

Hlavným argumentom vládnej koalície pri rušení úradu, v čele ktorého je od roku 2021 špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, bolo, že porušuje ľudské práva. Koalícia tvrdí, že to dokazujú nálezy Ústavného súdu.

Prezidentka, ale aj opozícia však oponujú, že z nálezov nevyplýva rozsiahle porušovanie ľudských práv, ako tvrdia v Smere, Hlase a v SNS.

Okrem toho poslanci pripomínajú, že nálezy, ktorými koalícia argumentuje pri zrušení ÚŠP, sa väčšinou týkajú ľudí blízkych vládnej moci, napríklad aj nález obžalovaného advokáta Davida Lindtnera, ktorý je v súčasnosti poradcom ministra spravodlivosti. „Navrhovateľ teda nebol nestranný a objektívny, ale, naopak, zaujatý,” skonštatovali poslanci vo svojom návrhu na Ústavný súd.

Poslanci v podaní ešte argumentovali, že zrušenie špeciálnej prokuratúry „zo dňa na deň” bez toho, aby sa na to dokázali ostatné prokuratúry pripraviť, spôsobí chaos, v dôsledku ktorého „schopnosť štátu vyšetrovať a stíhať najzávažnejšiu korupčnú, ekonomickú a organizovanú trestnú činnosť môže zostať fakticky úplne ochromená”.

Okrem toho poslanci pripomenuli, rušenie špeciálnej prokuratúry je v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je krajina viazaná.