Dva dni po tom, ako Štefan Harabin nepostúpil do druhého kola prezidentských volieb, mal stáť pred súdom pre schvaľovanie trestného činu, ale aj pre hanobenie národa, rasy a presvedčenia.

Súdny proces sa napokon skončil skôr, ako sa vôbec stihol začať.

Exminister spravodlivosti a niekdajší prvý muž justície je obžalovaný od júna minulého roka za status, ktorý zverejnil na druhý deň po útoku Ruska na Ukrajinu. „Urobil by som presne to isté čo Putin v súvislosti s udalosťami na Ukrajine,“ napísal deň po začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Harabin je obžalovaný zo schvaľovania trestného činu, ale aj z hanobenia národa, rasy a presvedčenia, za čo mu hrozia maximálne tri roky. Ide teda o sadzbu, ktorá umožňuje, aby napokon vyviazol s podmienkou.

Bývalý predseda Najvyššieho súdu a súdnej rady hovorí o politickom procese a o šikane. V úvode procesu opakovane útočil na prokurátora, ktorý obžalobu spísal.

Ako novela oddialila Harabinov proces

No späť k rozhodnutiu sudcu, ktoré napokon vyvolalo odročenie celého procesu na neurčito. Čo sa teda stalo, že ani nie po dvoch hodinách musel Ján Buvala konštatovať, že nemôže pojednávať?

Umožnili to zmeny v Trestnom poriadku, ktoré boli súčasťou kritizovanej vládnej novely Trestného zákona. Ústavný súd časť novely pozastavil, nie však časti týkajúce sa Trestného poriadku – tie začali platiť od 15. marca.

Podľa týchto zmien dostali prokurátori od 15. marca povinnosť do desiatich dní doplniť do svojich obžalôb zoznam benefitov, ktoré ponúkli spolupracujúcemu obvinenému. Následne sudca musí posúdiť, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti alebo nie.

A hoci v Harabinovom procese nevystupuje žiaden kajúcnik, sudca Buvala si vysvetlil novelu Trestného poriadku tak, že je povinný nanovo posúdiť, či obžaloba spĺňa to, čo má. A to aj napriek tomu, že už v minulosti rozhodol o jej prijatí.

Buvala aj teraz skonštatoval, že obžaloba je v poriadku. Harabin však nové uznesenie využil na podanie sťažnosti.

Ďalšie rozhodovanie sa preto presúva na Najvyšší súd.

Ten posúdi, či sudca Buvala postupoval správne alebo nie. Ak sa s ním zhodne, Harabin sa procesu na Špecializovanom trestnom súde nevyhne.

Najvyšší súd môže teoreticky Buvalovo rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec do prípravného konania. Treťou možnosťou je rozhodnutie Najvyššieho súdu, že Buvalova úvaha nebola správna a vôbec nemusel nanovo posudzovať náležitosti obžaloby.

Sudca priznal, že vzhľadom na krátku účinnosť novely neexistujú iné súdne rozhodnutia, na základe ktorých by dokázal posúdiť, či je jeho právny postup správny.

A hoci sa napokon proces s Harabinom poriadne nerozbehol, už jeho úvod naznačil, že sudca Buvala to nebude mať v pojednávacej miestnosti jednoduché. Pre veľký záujem médií aj verejnosti presunul pojednávanie do najväčšej súdnej miestnosti na súde v Pezinku.

Sudca v úvode všetkých v súdnej sieni upozornil na procesné pravidlá, ako sa treba počas pojednávania správať, a najmä na to, že nebude tolerovať urážlivé výroky.

Trvalo len päť minút, kým Harabin už po poučení začal útočiť na prítomného prokurátora Martina Nociara.

Spochybňoval poverenie, ktoré dostal Nociar od prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu. Bol to nevyhnutný krok na to, aby po zrušení špeciálnej prokuratúry mohli pôvodní prokurátori pokračovať vo svojich prípadoch.

Harabin sa rozčuľoval, že z dokumentu vyplýva len to, že generálny prokurátor Maroš Žilinka poveruje Kanderu, aby poveril ďalšieho prokurátora – meno tohto ďalšieho prokurátora však už neuviedol.

„Je to nulitný akt,“ vykrikoval v pojednávacej miestnosti. „Je to nikto,“ hovoril o prokurátorovi a sudcovi tvrdil, že nemôže protokolovať vyjadrenie Nociara.

„Okrem toho je tento človek páchateľom trestnej činnosti,“ tvrdil ešte obžalovaný na adresu prokurátora.

Sudca Buvala síce Harabina upozornil, aby sa nevyjadroval hanlivo, neúspešného prezidentského kandidáta to však vôbec nezbrzdilo. „Ja mám dýchať jeden vzduch s páchateľom trestnej činnosti?“ pýtal sa v pojednávacej miestnosti a zopakoval, že sa cíti šikanovaný už len tým, že bol predvolaný na súd.

Na výhradu, aby neútočil na nikoho v súdnej sieni, Harabin oponoval, že ako obžalovaný má právo obhajovať sa, ako uzná za vhodné.

Keď sa takmer po hodine útokov prihlásil o slovo prokurátor a sudca mu ho udelil, Harabin zopakoval, že je to „nikto“, a preto sa nemôže vyjadrovať. Súdnou sieňou zaznel búrlivý smiech a potlesk.

Nato prišlo ďalšie upozornenie od sudcu. Varoval prítomných, aby sa správali dôstojne a nie ako na kultúrnom či športovom podujatí.

Kedy sudca zasiahol a kedy nechal Harabina útočiť

Prokurátor Nociar sudcu slušne požiadal, aby ho obžalovaný neoznačoval za páchateľa trestnej činnosti. „Nie je mi známe, že by mi bolo vznesené obvinenie na rozdiel od tu prítomného obvineného,“ hovoril prokurátor.

O niekoľko desiatok minút Harabin nazval Nociara „plechovičkou“. „To nie je urážka, to je ešte vyznamenanie,“ reagoval Harabin a vysvetlil, že nemôže mať v úcte človeka, ktorý nerozumie právu. „Mám úctu len k človeku, ktorý sa právu rozumie. Preto vás si, pán sudca, vážim,“ hovoril smerom k Buvalovi.

Pri označení za „plechovičku“ už obžalovaného upozornil aj sudca Buvala, aby sa takýchto útokov zdržal.

Už bez poznámky predsedajúceho sudcu Buvalu zostali ďalšie Harabinove útoky – tentokrát na Nociarovho kolegu prokurátora Tomáša Honza. Útočil na jeho súkromie a bez akýchkoľvek dôkazov o ňom vyhlasoval, že je „vydieraný politickými kruhmi“.

Harabin vyčítal prokurátorovi Honzovi, že sa jeho status vôbec rieši na súde, a označoval to za vyrobenú politickú kauza.

Na výroku trvá, status už na Facebooku nenájdete

Konanie proti Harabinovi sa začalo pomerne rýchle. Národná kriminálna agentúra ho obvinila ani nie do troch mesiacov, v máji 2022. Policajti aj prišli k Harabinovi a urobili „zaisťovacie úkony“, hoci on tvrdí, že uňho nič nezaistili, lebo sám odovzdal notebook aj telefón, cez ktoré spravoval svoj Facebook.

Na Harabinov status reagovali viacerí politici – trestné oznámenie podal Juraj Šeliga, Kristián Čekovský, Andrej Stančík aj Ján Benčík.

Foto N – Tomáš Benedikovič

V deň obvinenia novinárom opakoval, že na statuse trvá. Tvrdil, že odsúdil vraždenie civilistov na Donbase. „Ja, štyridsaťročný trestný sudca, som nikdy neskrivil zákon a ani ho neskrivím,“ bránil sa.

Okrem úvodnej podpory Vladimira Putina vo februári 2022 na Facebooku napísal, že „je povinnosťou Rusov pacifikovať nacistov, ktorí genocídne od roku 2014 zavraždili 15-tisíc civilistov“. Jeho status pokračoval: „Nie je možné tolerovať používanie sily svetovým ZLOM. Silu musí niekedy rázne použiť aj svetové DOBRO. FICO, vždy k AMERIČANOM servilný, kolosálne klame, keď tvrdí, že PUTIN porušil medzinárodné právo…“

Tento status sa už nedá spätne pozrieť. Pomerne rýchlo po zverejnení z Facebooku zmizol.

Pri tom, že Rusko nie je agresorom, však Harabin zotrváva. Opakoval to niekoľkokrát aj v súdnej sieni.

Ako svedka navrhne Antónia Guterresa

Pri obvinení zo schvaľovania trestného činu vychádzal vyšetrovateľ najmä z úvodu statusu a tvrdenia Harabina, že by urobil to isté ako Putin. Pri ďalšom tvrdení o „povinnosti Rusov pacifikovať nacistov“ sa zase podľa vyšetrovateľa dopustil hanobenia národa.

Argumentoval pritom aj tým, že Harabin ako bývalý sudca musel vedieť, čoho sa výrokmi dopúšťa. Ďalej pripomenul, že útok na Ukrajinu odsúdilo medzinárodné spoločenstvo.

V uznesení o obvinení spomenul vyšetrovateľ aj vyhlásenie generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov Antónia Guterresa, podľa ktorého je invázia „v priamom rozpore s Chartou OSN“.

Pomohol si aj rezolúciou Valného zhromaždenia OSN, ktoré takisto označilo konanie Ruska za agresiu v rozpore s medzinárodným právom.

Harabin v pondelok avizoval, že aj vzhľadom na argumentáciu vyšetrovateľa a prokurátora bude žiadať súd, aby Guterresa predvolal ako svedka.

U Žilinku mu nepomohli

Bývalý sudca sa snažil obvinenia zbaviť aj pomocou paragrafu 363 Trestného poriadku. U generálneho prokurátora Maroša Žilinku neuspel, jeho návrhu nevyhovel.

Generálny prokurátor však podľa Harabina spochybnil to, že je stíhaný aj za hanobenie rasy a národa, čím zároveň spochybnil aj príslušnosť špeciálnej prokuratúry, a teda aj Špecializovaného trestného súdu.

Obžalobu prokurátor podal aj pre hanobenie, čo bol ďalší dôvod, prečo Harabin spochybňoval prokurátora Nociara.

Pochybnosti o tom, či má o obžalobe konať Špecializovaný trestný súd, však mal aj sudca Buvala. Po podaní obžaloby ju navrhol presunúť na bratislavský mestský súd, s čím nesúhlasil Najvyšší súd.

Harabin toto rozhodnutie spochybnil, pretože podľa neho rozhodoval zaujatý senát. Obrátil sa preto na Ústavný súd. V úvode pondelkového procesu navrhoval, aby sudca Buvala čakal na rozhodnutie ústavných sudcov. Sudca Buvala to odmietol.

Povedal, že už je potrebné, aby sa konečne o obžalobe konalo. No nakoniec aj tak konať nemôže a musí čakať, kým Najvyšší súd posúdi Harabinovu sťažnosť k rozhodnutiu o obžalobe.