domov.sme.sk | Peter Kováč

Bratislava. Ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi by stačilo zobrať zoznam mien, ktoré mu v septembri poslala Súdna rada, a predložiť ho vláde, aby rozhodla. Nespravil tak však ani za pol roka vo funkcii.

Ide pritom o návrh kandidátov na popredné európske súdy v Luxemburgu a Štrasburgu, s ktorých obsadením má Slovensko už dlhodobo problém.

Miesto sudcu Všeobecného súdu Európskej únie nevie obsadiť už od augusta 2022 a mandát súčasnej slovenskej sudkyne na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) zas uplynie v decembri tohto roka.

Napriek časovej tiesni Susko nomináciu kandidátov zdržiava.

Súdna rada pritom ešte 21. septembra zvolila ako kandidáta na luxemburský súd Michala Kianičku a do Štrasburgu zas odporučila trojicu kandidátov v zložení Zuzana Vikarská, Radoslav Procházka a Marián Giba.

Nasledovať by malo posúdenie vládou, ktorá môže kandidátku prijať alebo odmietnuť. A podľa toho príde v ďalšom kroku na rad buď opätovne Súdna rada, ak by bolo nutné vyberať nanovo, alebo poradné európske orgány pre finálny výber.

Nejde pritom o formalitu, keďže poradný výbor v minulosti odmietol už päť predošlých kandidátov na Všeobecný súd EÚ.

Pri ESĽP je zas mechanizmus taký, že si parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyberá z trojice navrhovaných kandidátov, čomu ešte prechádza vypočutie v špeciálnom výbore.

Súdna rada už len pozoruje

Slovensko je pritom už teraz európskym rekordérom v presluhovaní predošlého sudcu v Luxemburgu. Tým je už od októbra 2009 Juraj Schwarz, ktorého druhé funkčné obdobie sa skončilo v auguste 2022. Keďže ho odvtedy nemal kto nahradiť, funkciu zastáva dodnes.

Predseda Súdnej rady Ján Mazák hovorí, že kvôli vzniknutej situácii už dostáva urgencie z Rady Európy aj ďalších príslušných európskych orgánov, či priamo niektorých kandidátov. Pohnúť s nimi však nevie.

„Neviem, z akého dôvodu vláda v týchto dvoch nomináciách nekoná,“ vysvetľuje Mazák so slovami, že po zvolení kandidátov sa Súdna rada stala už iba pasívnym pozorovateľom situácie.

Minister Susko aj ďalší predstavitelia súčasnej vlády sa najmä pri obhajovaní kontroverznej novely Trestného zákona viackrát odvolávali práve na rozhodnutia ESĽP o porušovaní ľudských práv na Slovensku.

Rozhodnutia ESĽP spomína aj vládna brožúra o údajnom únose spravodlivosti v uplynulých troch rokoch.

Štrasburský súd v roku 2022 napríklad čiastočne vyhovel sťažnosti bývalého partnera Penty Jaroslava Haščáka pre odpočúvanie v kauze Gorila a práve na ESĽP sa koncom vlaňajška obrátil aj premiér Robert Fico pre odpočúvanie poľovníckej chaty.

Nominácie na posty na európskych súdoch si počkali kabinet Roberta Fica aj z dôvodu, že úradnícka vláda nemala na odobrenie kandidátky dostatočné kompetencie. Po doterajších, ale aj ďalších pravdepodobných zmenách v Súdnej rade je pravdepodobné, že voľby slovenských nominantov by dopadli inak.

Dlhodobý problém

Slovensko má s obsadzovaním lukratívnych postov európskych sudcov dlhodobý problém. Ako nedostatok sa pri predošlých neúspešných kandidátoch ukázala najmä slabá francúzština, nedostatočná prax či dokonca pochybnosti o morálnej integrite.

S týmito výčitkami odmietol poradný výbor za uplynulé roky aj takých ľudí, ako bola neskoršia ombudsmanka Mária Patakyová, spomínaný expolitik Procházka (aktuálne sa uchádza o miesto na ESĽP) či súčasná kandidátka na ústavnú sudkyňu Martina Jánošíková.

„Mojou prvou ambíciou je dokázať, že keď už sa to podarí a naozaj by som uspel, tak to nie je len z núdze cnosť, ale nakoniec sa naozaj podarilo nájsť kandidáta a sudcu, ktorý bude dôstojne ukazovať, že vieme na Slovensku nájsť dobrého kandidáta,“ hovoril Kianička už pri svojom zvolení Súdnou radou.

Zaujímavá je aj trojica kandidátov do Štrasburgu. Procházku totiž už raz európske súdy odmietli, avšak uchádzal sa vtedy o miesto sudcu v Luxemburgu. Bolo to v roku 2016 krátko po neúspešnej politickej kariére, keď najprv neuspel v prezidentských voľbách a následne vo voľbách pohorela aj jeho strana Sieť.

Po rokoch však môže byť všetko inak, keďže Procházka si dal od politiky dištanc a venoval sa odbornej činnosti.