Niekdajší prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus a Daniel Mikuláš končia, vzdali sa svojich prokurátorských funkcií. Dôvody odchodu vysvetľuje Harkabus v liste adresovanom generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.

„Možno Vy sám o tom neviete, pretože ľudia vo Vašom okolí sa Vám to boja povedať, ale medziľudská atmosféra a niečo, čo nazývame ,kultúra organizácie', za Vášho pôsobenia na prokuratúre sa podľa môjho – a nielen môjho – názoru nemôže snáď viac podobať normalizačnej atmosfére, ako o nej vypovedajú pamätníci 70-tych rokov," cituje Investigatívne centrum Jána Kuciaka na sociálnej sieti z Harkabusovho listu.

„Nekončí sa mi na prokuratúre po 20 rokoch ľahko, o to viac, že už nebudem môcť byť pri súdnom pojednávaní vo veci poškodeného Jána Kuciaka a prípravy vraždy Vašej osoby a dvoch ďalších súčasných prokurátorov, teda trestnej veci, ktorá je pre vnímanie spravodlivosti touto spoločnosťou jedna z najdôležitejších," vysvetlil Matúš Harkabus v liste. Doplnil, že s kolegom Mikulášom v záverečnej reči a odvolaní na Najvyššom súde pripravili dobrú pôdu pre spravodlivé rozhodnutie odvolacieho súdu a prípadný efektívny postup obžaloby v ďalšom konaní.

„So všetkou zodpovednosťou k predmetnej trestnej veci, k osobám pozostalých, k osobám poškodených však v tejto situácii nevidím inú možnosť ako svoj služobný pomer prokurátora ukončiť," napísal.

Chceli prejsť do Žiliny

Ako sme v marci informovali, generálny prokurátor poslal dvojicu prokurátorov na iné miesta. Harkabusa na medzinárodný odbor, ktorý rieši napríklad právny styk so zahraničím alebo vydávanie stíhaných ľudí. Daniel Mikuláš mal po novom pôsobiť na netrestnom úseku generálnej prokuratúry. Rovnako ako mnohí ďalší prokurátori, ani táto dvojica nemohla dozorovať nové kauzy.

Matúš Harkabus vysvetlil svoje rozhodnutie na necelých troch stranách. Jedným z dôvodov je fakt, že jemu ani jeho kolegovi Danielovi Mikulášovi generálny prokurátor nevyhovel, keď po zrušení špeciálnej prokuratúry žiadali o preloženie na Krajskú prokuratúru v Žiline. Žilinka pred časom vysvetľoval, že na presun prokurátorov na kraje potrebuje od ministerstva financií ďalšie tabuľkové miesta. Dvojica prokurátorov preto žiadala aspoň o dočasné pridelenie do Žiliny, odkiaľ obaja pochádzajú.

„Pri troške dobrej vôle z Vašej strany ako osoby s v podstate absolútne neobmedzenou personálnou právomocou na prokuratúre bola moja situácia riešiteľná jednoduchým dočasným pridelením. Naviac som presvedčený o tom, že z Vašej pozície pri vyvinutí malého množstva úsilia je možné delimitovať jedno alebo viac neobsadených miest z Generálnej prokuratúry na jednu krajskú prokuratúru v podstate obratom ruky," napísal Harkabus.

Pripomenul, že otázka jeho ďalšieho pôsobenia sa ťahala sedem týždňov od momentu, keď bolo jasné, že ÚŠP zanikne. „Uvedené je udivujúce o to viac, že ťažisková časť agendy zrušovaného ÚŠP prešla na krajské prokuratúry a teda by som pri normálne manažérsky spravovanej organizácii očakával, že najvyšší manažment bude doslova vďačný za každú ,ruku a nohu', ktoré je možné využiť v presunutej agende. Prečo tomu tak nie je, je mi skutočne záhadou," vysvetľuje končiaci prokurátor.

Pripomeňme, že na základe vládnej novely Trestného zákona zanikla špeciálna prokuratúra a jej spisy sa prerozdelili na krajské prokuratúry, zatiaľ čo prokurátori prešli na generálnu prokuratúru. Ponechali si len spisy, ktoré už sú rozpojednávané na Špecializovanom trestnom súde alebo boli v čase rušenia v štádiu ukončeného vyšetrovania.

Problém s novým námestníkom

Harkabus pripomína aj čerstvú posilu na žilinskej krajskej prokuratúre. Novým námestníkom krajského prokurátora sa totiž stal Martin Kováč. Informoval o tom tento týždeň Denník N. „V minulosti proti nemu protestovali vlastní kolegovia, stíhal aj spolupracujúcich obvinených z politicky exponovaných prípadov Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu. V roku 2021 pre oboch žiadal väzbu, no neuspel. Súdy konštatovali zhodne nedôvodnosť ich stíhania," pripomenul vtedy denník.

Aj túto personálnu nomináciu považuje Harkabus za jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol vzdať funkcie prokurátora. V liste konštatuje, že sa s novým námestníkom „tak rozchádza v základných pohľadoch na spôsob pôsobenia a poslanie prokuratúry", že si nevie predstaviť svoje ďalšie pôsobenie na prokuratúre s ním ako nadriadeným prokurátorom. „Myslím, že by to bolo utrpením pre oboch z nás," uviedol.

Tieto dôvody označil Harkabus ako vyvrcholenie neakceptovateľného riadenia prokuratúry nielen osobou Maroša Žilinku. V liste spomenul aj rozhodovanie podľa známeho paragrafu 363 alebo Žilinkove statusy na sociálnej sieti. Kritizoval tiež, že sa generálny prokurátor podľa neho ani raz verejne a rázne nevymedzil voči útokom politikov a advokátov na prokurátorov špeciálnej prokuratúry.

Príprava vrážd prokurátorov

V závere listu spomenul aj samotný prípad prípravy vrážd prokurátorov, kde je Maroš Žilinka jedným z poškodených. Vtedy bol Žilinka prokurátorom špeciálnej prokuratúry a dozoroval viacero prípadov Mariana Kočnera. Za vykonanie vraždy Žilinku bola ponuka 70-tisíc eur. Mal byť prvou plánovanou obeťou.

„Vážený pán generálny prokurátor, chcem Vás ubezpečiť, že k Vašej veci ako poškodenému vo veci prípravy Vašej úkladnej vraždy som počas celej doby, keď som bol v nej činný, pristupoval podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v súlade so stavom dôkazov, tak aby pravda o objednávateľovi alebo objednávateľoch vyšla najavo a spravodlivosti bolo učinené zadosť. V tejto súvislosti mi dovoľte Vám vysloviť úctu za vykonanú prácu na ÚŠP GP SR, aj vďaka ktorej ste sa dostali do ohrozenia života," napísal Harkabus v závere listu.

Úrad špeciálnej prokuratúry zanikol 20. marca.

„Keď vládna koalícia rušila ÚŠP, sľúbila, že to nebude mať vplyv na rozpojednávané prípady. Hneď prvý je kauza s obrovským spoločenským dopadom," zhodnotila odchod prokurátorov Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.