Dôležitú úlohu pritom tento sudca zohral aj v prípadoch dvoch mužov označovaných za oligarchov Smeru – Norberta Bödöra a Miroslava Výboha.

Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala po tom, ako Denník N zistil podrobnosti o spomínanom treťom prípade, následne potvrdil, že on bol tým jedným z trojice členov senátu, kto hlasoval proti prerušeniu trestného stíhania.

„Podal som odlišné stanovisko, v ktorom som vysvetlil, prečo nevidím dôvod na prerušenie trestného stíhania. Bližšie sa k tomu vyjadrovať nebudem," povedal Hrubala.

Prípad je momentálne na Najvyššom súde, keďže prokurátor podal sťažnosť proti prerušeniu stíhania. Teraz bude úlohou Najvyššieho súdu posúdiť argumenty trojice sudcov, vrátane Trubana, ako aj postoj prokurátora a definitívne rozhodnúť.

Ján Hrubala na budúci týždeň predčasne končí na čele Špecializovaného trestného súdu. Tento vplyvný post v justícii sa rozhodol predčasne opustiť pred pár dňami po rozhovore s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom zo Smeru, ktorý mu vyčítal postup pri disciplinárnom konaní práve voči sudcovi Trubanovi.

Sudca Michal Truban neodpovedal na otázku, či má v pláne uchádzať sa o funkciu predsedu Špecializovaného trestného súdu po Hrubalovi. V minulosti už tento post zastával. Vrátiť sa naň chcel aj v roku 2020, Hrubala ho vtedy porazil.

Truban sa stal prvýkrát predsedom špecializovaného súdu v roku 2007 (vtedy sa ešte volal Špeciálny súd), keď ho počas prvej vlády Roberta Fica vymenoval do funkcie vtedajší minister spravodlivosti Štefan Harabin (za HZDS Vladimíra Mečiara). Výberové konanie pritom vtedy vyhral jeho protikandidát Igor Králik. Druhýkrát sa stal predsedom v roku 2015, keď bol v druhej Ficovej vláde ministrom spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru).

Kto najbližších päť rokov povedie špecializovaný súd, rozhodne minister spravodlivosti Susko zo Smeru. Zo zákona má vypísať výberové konanie, no jeho výsledky nie sú preňho záväzné. Susko má hlavné slovo aj v tom, koho posadí do výberovej komisie.

Truban v marci 2023 poskytol rozhovor redaktorke Mimi Šramovej, ktorá je známa priateľskými rozhovormi s politikmi Smeru, Hlasu, SNS a Republiky. „Je neprijateľné, aby sa sudcovia báli verejne prezentovať svoje názory," hovoril sudca. Po minuloročných parlamentných voľbách sa Šramová stala poslaneckou asistentkou SNS.

Trubanovo meno dlhšie rezonuje vo verejnosti v súvislosti s exponovanými kauzami, v ktorých figurujú oligarcha blízky Robertovi Ficovi Norbert Bödör, Ján Slota či Dušan Kováčik.

Aj vďaka Trubanovi sa doteraz vôbec nemusel na lavicu obžalovaných posadiť ďalší aktér známej kauzy – Ficov priateľ, oligarcha Miroslav Výboh, na ktorého pre podozrenie z korupcie podala obžalobu špeciálna prokuratúra ešte v novembri 2021.

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sa mal už v piatok 24. mája dozvedieť, či ho sudca Truban odsúdi alebo oslobodí spod obžaloby. Na poslednú chvíľu však prerušil jeho trestné stíhanie, preto musel zrušiť termín pojednávania. Záver kauzy je tak v nedohľadne.

Kováčika podozrievajú, že za éry Smeru vzal úplatok 50-tisíc eur od podnikateľa s väzbami na SIS Petra Košča za ututlanie dvoch vyšetrovaných prípadov. Obaja vinu odmietajú.

Sudca Truban odmietol reagovať na otázku, prečo sa rozhodol Kováčikovo stíhanie prerušiť. Je pravdepodobné, že prokurátor podá sťažnosť proti jeho kroku. Konečné slovo potom bude mať Najvyšší súd.

Kým ten rozhodne, Kováčik bude mať istotu, že sa prípad tak rýchlo neuzavrie.

Prokurátor Michal Šúrek z generálnej prokuratúry je podľa obžaloby presvedčený o tom, že niekdajší špeciálny prokurátor Kováčik sa nechal podplatiť Koščom; navrhol mu zvýšiť trest na 14 rokov a peňažný trest 200-tisíc eur.

O zvýšení trestu hovoríme, pretože Dušan Kováčik si dnes už odpykáva vo väzení trest 8 rokov za iný 50-tisícový úplatok od mafie.

Táto druhá korupčná kauza, v ktorej Kováčik čelí obžalobe spolu s Koščom, sa zabrzdila už na úplnom začiatku a bol pri tom sudca Truban. Obžalobu najprv odmietol s odôvodnením, že generálna prokuratúra nestihla rozhodnúť o podaniach stíhaných podľa sporného paragrafu 363, či ich zbaví trestného stíhania. Najvyšší súd však neskôr povedal, že to nemôže byť prekážkou, a Trubanovi prikázal zaoberať sa obžalobou.

Podobná situácia nastala aj v kauze Ficovho kamaráta Výboha, ktorý si podľa obžaloby vypýtal za éry Smeru úplatok 150-tisíc eur. Výboh svoju vinu popiera.

Aj v tomto prípade sudca Truban najprv odmietol súdiť Výboha; tvrdil, že došlo k závažným procesným chybám. Najvyšší súd to však neuznal a aj v tomto prípade mu prikázal konať.

Súd s Výbohom sa mal po rôznych naťahovačkách začať 4. marca tohto roka, teda v čase vrcholiaceho zápasu o spornú novelu Trestného zákona, ktorá znižuje tresty a skracuje premlčacie lehoty tak, že by už zabezpečila beztrestnosť aj tomuto vplyvnému oligarchovi – nebyť zásahu Ústavného súdu.

Truban krátko pred pojednávaním súd zrušil, dôvod neprezradil. Výboh sa tak ani nemusel dostaviť do súdnej siene.

Kauza je aktuálne na Najvyššom súde, pretože oligarcha využil nepozastavenú časť trestnej novely, ktorá mu umožnila podať sťažnosť proti prijatiu obžaloby špecializovaným súdom. Ak by mu súd vyhovel, prípad vráti do vyšetrovacej fázy a odtiaľ sa už nemusí znova na súd dostať.

„Vzhľadom na to, že v prípravnom konaní boli viaceré závažné procesné pochybenia a nezákonnosti, o prijatí obžaloby momentálne rozhoduje Najvyšší súd. Preto o prerušení trestného stíhania doposiaľ nebolo rozhodnuté," napísal Výbohov právny zástupca Ladislav Smejkal.

V ďalšom prípade Najvyšší súd zatiaľ nerozhodol o sťažnosti prokurátora, že sudca Michal Truban koncom apríla nesmel prerušiť trestné stíhanie v korupčnej kauze Jána Slotu.

Tento bývalý predseda SNS a exprimátor Žiliny v rokoch 2006 až 2010 vládol s Robertom Ficom a Vladimírom Mečiarom; predtým bol v rokoch 1994 až 1998 v koalícii s Mečiarovým HZDS a so Združením robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka.

Trubanovi sa vrátil Slotov prípad na stôl a vtedy rozhodol o prerušení stíhania.

Expolitikovi hrozilo 12 rokov pre podozrenie, že za peniaze vybavoval zníženie trestov na žilinských súdoch.

Truban ho pôvodne odsúdil na podmienku, no Najvyšší súd verdikt zrušil aj pre nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Niektoré Trubanove závery podľa Najvyššieho súdu odporovali logike.

Sudca Truban sa do povedomia verejnosti dostal aj tým, že v júli 2020 nevzal do väzby oligarchu blízkeho Robertovi Ficovi Norberta Bödöra v kauze Dobytkár, ktorá sa týka rozsiahlej korupcie pri prideľovaní agrodotácií. O pár dní to zmenil Najvyšší súd a Bödör išiel do väzby.

Fico sa vtedy verejne zastal Trubana, tvrdil, že médiá „lynčujú" sudcu za to, ako rozhodol. „Zapamätajte si, kto seje vietor, zožne búrku," hovoril 8. júla 2020 na adresu médií predseda Smeru, ktorý v opozícii, ale aj ako premiér opakovane hrozil sudcom disciplinárnym stíhaním.

Medzičasom kauzu Dobytkár dovyšetrovali a Bödöra súdia.

Trubana vlani disciplinárne potrestali v súvislosti s Bödörom za to, že sa v roku 2020 nenamietal z rozhodovania o jeho väzobnom stíhaní. Hoci v spise videl, že jeden z kľúčových svedkov Marek Kodada vypovedal aj o dotácii pre Trubanov penzión Altmayer pri Banskej Štiavnici, sudca neupozornil na svoju možnú zaujatosť.

Truban pochybenie odmietal, disciplinárny senát však nepresvedčil, skúša to s ústavnou sťažnosťou.

Práve pre túto disciplinárku predčasne končí predseda Špecializovaného trestného súdu Hrubala, od júna už ostane iba sudcom.

Minister spravodlivosti Susko dosiahol odchod Hrubalu z funkcie po schôdzke, na ktorej ho skritizoval, že kým podal návrh na disciplinárne stíhanie Trubana, tak o tomto sudcovi získaval informácie od polície.

Hrubala mal byť na čele špecializovaného súdu ešte zhruba rok. Trvá na tom, že cez políciu nerobil žiaden pohon na sudcu, iba zisťoval, či mal na svedka v Dobytkárovi také kontakty, že sa mal namietnuť ako zaujatý.

Ministerstvo spravodlivosti nereagovalo na otázku, kedy vypíše výberové konanie na post predsedu špecializovaného súdu. Do výberu Hrubalovho nástupcu by mal Susko poveriť vedením podpredsedu súdu Igora Králika.

Minister Susko ignoruje aj otázku, aký je jeho postoj k prerušovaniu trestných stíhaní, čo vyvoláva medzi sudcami polemiku. Minister neprezradil ani to, ako vníma prerušenie stíhania Dušana Kováčika.

Bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika sa Smer dlhodobo zastáva a hovorí, že je obeťou vykonštruovaných procesov. Robert Fico v minulosti zašiel Kováčika dvakrát osobne podporiť na súd. A ešte v opozícii viackrát vyhlásil, že bude musieť byť rehabilitovaný.

Medzi kritikov prerušovania trestných stíhaní na základe pozastavenej trestnej novely patrí sudca Krajského súdu v Bratislave a člen súdnej rady Peter Šamko. Podľa neho je postup sudcov, ktorí prerušujú trestné stíhania, „zjavne v rozpore so zákonom".

„Novela Trestného zákona doposiaľ nenadobudla účinnosť, pretože jej účinnosť bola pozastavená uznesením Ústavného súdu, a preto nie je aplikovateľná, čiže použiteľná na žiadne trestné veci," povedal Šamko Denníku N v polovici apríla.

Šamko sedel v senáte, ktorý začiatkom apríla zamietol takúto žiadosť o prerušenie trestného stíhania v známej kauze Gemerský mlyn. Prípad sa týkal podozrení, že nominanti SNS vo Fonde národného majetku počas prvej Ficovej vlády pripravili štát o 5 miliónov eur. Jozefovi Valovi tak pozastavená novela nijako nedokázala pomôcť, odsúdili ho na 6 rokov väzenia a Ľubomíra Neslušana oslobodili.

Predsedníčka súdnej rady, sudkyňa Marcela Kosová, ktorá len nedávno nahradila Jána Mazáka, k prerušovaniu trestných stíhaní napísala: „Rozhodnutie každého konajúceho sudcu v tej-ktorej veci je jeho legitímnym právnym názorom."

Odkazuje, že ako predsedníčka súdnej rady nemá žiadnu kompetenciu ani oprávnenie na to, aby usmerňovala sudcov, či majú alebo nemajú prerušiť trestné stíhania v súvislosti novelou, ktorej účinnosť pozastavil Ústavný súd.

Podozriví zo závažných zločinov, ktorí dosiahli prerušenie trestného stíhania, sa zatiaľ zbavili povinnosti chodiť na súdy. Nedá sa povedať, na ako dlho sa vyhnú súdom. Ústavný súd nemá totiž nijakú lehotu na to, dokedy musí posúdiť pozastavenú trestnú novelu.

Niektorí obžalovaní a ich obhajcovia sú presvedčení, že sudcovia majú ich trestné stíhanie prerušiť, lebo pozastavená novela prináša nižšie tresty. Keďže sú pre nich priaznivejšie, v prípade preukázania viny by sa ich týkali.

S nižšími trestami však môžu počítať len za predpokladu, že ich Ústavný súd odobrí, čiže nezistí, že narážajú na ústavu.

Zhrňme si, v čom spočíva podstata tohto právneho sporu medzi sudcami: jedni hovoria, že nižších trestných sadzieb sa majú sudcovia držať až po tom, keď Ústavný súd povie, že sú v súlade s ústavou, a odvolá pozastavenie ich účinnosti. Dovtedy akoby „neexistovali", lebo ešte nikdy neboli účinné.

Sudcovia, ktorí majú opačný názor (a je medzi nimi aj Michal Truban), oponujú, že na pozastavené časti novely je potrebné prihliadať už teraz. Poukazujú pritom na zákon, podľa ktorého ak Ústavný súd pozastaví účinnosť právneho predpisu, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, trestné stíhanie sa preruší.

Keď ústavní sudcovia rozhodnú – či už nižšie tresty odobria, alebo nie –, súdy by potom mali prerušené trestné stíhania obnoviť a posúdiť, ako ďalej v prípadoch.