Druhá časť rozhovoru.

Sudca, ktorý mal našliapnuté, aby sa stal generálnym prokurátorom a ktorý sa v uplynulých troch rokoch podieľal na odsúdení aktéra vojny v polícii Mariána Kučerku, ale aj na vzatí do väzby advokáta Mareka Paru či Zoroslava Kollára.

Po dvoch obsiahlych tlačových konferenciách Smeru zo začiatku apríla, na ktorých sa premiér a jeho poradcovia venovali práve takýmto útokom a výzvam, pristúpil sudca Kliment na rozhovor pre SME.

Prvýkrát od kandidatúry na generálneho prokurátora v roku 2020 sa verejne obsiahlejšie vyjadril k tomu, aké zákulisné dohody predchádzali zvoleniu Maroša Žilinku za generálneho prokurátora či aké pozadie majú najväčšie súčasné kauzy.

Rozhovor vznikol krátko pred atentátom na premiéra, ku ktorému došlo 15. mája.

Z dôvodu rozsahu a závažností informácií, o ktorých hovorí Kliment, rozdeľuje denník SME rozhovor na dve časti.

V ostatných týždňoch a mesiacoch hovoril premiér Fico o tom, že by ste mali byť trestne stíhaný. Spomínal akúsi organizovanú skupinu policajtov NAKA, prokurátorov špeciálnej prokuratúry a sudcov Najvyššieho a Špecializovaného trestného súdu. Konkrétne menuje aj vás a odkazuje vám, že by ste si mali zbaliť veci. Ako to vnímate?

Nie som ten typ, čo sa hneď... slušne povedané zľakne. Už po tlačovej besede premiéra som sa vyjadril, že to považujem za ničím nepodložený útok na nezávislosť súdnej moci. Je to celé absurdné.

Avšak tento dezinformačný naratív pôsobí veľmi dôveryhodne a keď sa stokrát zopakuje, tak sa pomaly stáva pravdou. Pomáha tomu aj to, že sa nemôžeme proti nemu účinne brániť. Sám premiér si to uvedomuje, tým sa netajil ani na poľovníckej chate.

Realita je taká, že na Najvyššom súde s výnimkou členov senátu, ktorého som riadiacim predsedom, s nikým iným ani nekomunikujem a s niektorými členmi trestnoprávneho kolégia sa ani nezdravím. Ako by som ich teda mal ovplyvňovať, nebodaj, riadiť? To isté platí aj vo vzťahu k prokurátorom a vyšetrovateľom, ktorých väčšinu osobne ani nepoznám, vyšetrovateľov vôbec.

V prípade, že s takouto obhajobou občas vyjde obvinený v trestnom konaní, zvyknem do rozhodnutia napísať ' a teraz tú o červenej čiapočke' .

Ako sa dá proti takýmto obvineniam vôbec brániť

Obrátil som sa na medzinárodné organizácie. Spolu s kolegom (Petrom) Štiftom sme napísali list podpredsedníčke Európskej komisie a eurokomisárke pre spravodlivosť Věre Jourovej a taktiež sme sa obrátili na Európsku sieť súdnych rád a jej prezidentku výkonného výboru Daliu Vasarieneovú.

Trestné oznámenie zrejme ani v tomto prípade neplánujete.

Nie. Platí, čo som povedal, že v tom nevidím zmysel. Nebezpečenstvo podobných vyhlásení a dezinformácií však vidím hlavne v tom, ako z nás politici vytvárajú individuálne terče.

Pred časom mi napríklad prišiel výhražný e-mail s textom v zmysle, že „budem jeden z prvých právoplatne odsúdených ľudí na Slovensku za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, marenie spravodlivosti a úklady proti republike a mal by som sa pomaly začať modliť, aby sa na Slovensku neobnovil trest smrti, že v právnom štáte nemôžu končiť v kolúznej väzbe nevinní ľudia na základe svedeckých výpovedí usvedčených zločincov a mám sa na čo tešiť atď., atď“. E-mail dostal v kópii aj predseda Šikuta.

Vzhľadom na nečinnosť predsedu Najvyššieho súdu som tentoraz už podal trestné oznámenie. Po týždni mi volali z NAKA, že ide o štyridsiatnika z Detvy. Bol obvinený a bol podaný návrh na vzatie do väzby, s čím prokurátor nesúhlasil. Následne znalecké dokazovanie ukázalo, že dotyčný trpí duševnou chorobou - psychózou, schizofréniou a poruchou paranoidného typu, čo je najhoršia kombinácia. Jeho pobyt na slobode označila znalkyňa za vysoko nebezpečný a odporučila okamžité umiestnenie do ústavu.

Fico celé týždne tlačil na Súdnu radu i ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby podali návrh na vaše odvolanie z funkcie sudcu. Čím ste si ho tak znepriatelili?

Zapadá to do schémy, ktorú vládne strany prezentujú, a do účelu, ktorý chcú dosiahnuť.

Keď sa nad tým zamyslíme, tak všetky väčšie korupčné právoplatne skončené veci sa ukončili dohodou o vine a treste a len dve takéto veci sa skončili právoplatnými rozsudkami. To bola kauza bývalého špeciálneho prokurátora (Dušana) Kováčika a kauza bývalého policajta (Mariána) Kučerku. No a Kováčika odsúdil senát, ktorému predsedal Štift, keďže v tej veci som bol vylúčený, a Kučerku zase senát, ktorému som predsedal ja a Štift bol jeho členom.

Teraz sa napĺňa presne to, čo som povedal ešte krátko pred parlamentnými voľbami, keď sa ma z Transparency International Slovensko pýtali, akým spôsobom by sa ešte dali zvrátiť rozbehnuté trestné kauzy.

Povedal som, že zrušením špeciálnej prokuratúry a podlomením ich legitimity rôznymi útokmi. Presne to sa teraz aj stalo a ako ďalší na rane sú konkrétni sudcovia, ktorí vybavovali túto ich agendu a ktorých z týchto konkrétnych káuz treba vytesniť, napríklad aj sudkyňu Pamelu Záleskú, keďže existuje evidentná snaha ich opätovne otvoriť cez dovolanie, resp. novelu Trestného poriadku.

Mali ste s Ficom v minulosti nejaký konflikt či nezhodu?

Poznáme sa ešte z čias vysokej školy a dokonca si aj tykáme, hoci nebol priamo mojím spolužiakom.

V ročníku som bol s Trnkom, ale aj s (Luciou) Žitňanskou a o ročník vyššie bol Fico s Čižnárom. Keď som nastúpil do nultého ročníka, tak sme počas leta mali povinnú mesačnú brigádu. Bolo to v betonárke na Trnávke. Dozor nám robil práve Fico, ktorý v tom čase už tvoril pár so svojou budúcou manželkou - za slobodna Svobodovou. Vtedy sme sa zoznámili, ale nikdy sme nejaké vzťahy neudržiavali.

Raz áno. Bolo to v roku 2016, keď mi zavolal Čižnár ako generálny prokurátor. Mal som s ním dobré vzťahy ešte z obdobia, keď pôsobil na mestskej prokuratúre. V tom telefonáte mi len povedal, že mi odovzdá niekoho k telefónu. Bol to Fico.

Bavil sa so mnou akoby nič a spýtal sa ma niečo v zmysle, či si Žitňanská (vtedajšia ministerka spravodlivosti, pozn. red.) uvedomuje, akým nebezpečenstvom je Harabin a čo predstavuje pre slovenskú justíciu. Odpovedal som, že asi nie, keď necháva všetko len na (Danielu) Švecovú (vtedajšia šéfka Najvyššieho súdu, ktorá na Harabina podala niekoľko disciplinárnych návrhov, pozn. red.). Asi čakal, že sa do toho nejako zapojím. No ja som povedal, že to je ich problém.

To bol váš posledný kontakt?

Ostal som pokojný, lebo náš pes síce nikdy nezačínal ako prvý, ale keď ho iný pes napadol, tak nepoznal zľutovanie.

Tak sa aj stalo a o chvíľu sa Larrymu zahryzol do krku. Keď sa mu na krku zjavil krvavý fľak na srsti, tak profesorka Ficová začala panikáriť a chcela ich od seba oddeliť. Sama však spadla na zem a psy sa zrazu bili na nej. Vtedy som zakročil ja, odtrhol som ich od seba. Profesorka Ficová v tej panike len rýchlo chytila Larryho za obojok a utekala s ním hore kopcom.

Po pár dňoch, keď zasa bola vonku so psom, som sa jej šiel ospravedlniť. Nezobrala to veľmi dobre a hneď mi začala vyčítať, že takého malého a zúrivého psa ešte nevidela a že po tom konflikte museli ísť s Larrym k veterinárovi, aby mu ošetril krk a že mu náš pes odhryzol aj z ucha. A že ak by nemala páperovú zimnú bundu, tak by sa aj jej zahryzol do lakťa.

Do fyzickej potýčky ste sa dostali nedávno aj vy, a to keď ste chytili pod krk kolegu Petra Paludu pre incident na parkovisku. Čelíte pre to disciplinárnemu stíhaniu, v ktorom vám predseda Šikuta ako trest navrhuje preradenie na súd nižšieho stupňa. Neovládli ste sa?

Na prvý pohľad to skutočne vyzeralo, že išlo o fyzický konflikt. V skutočnosti išlo a stále ide o hodnotový konflikt, ktorý má dlhodobý charakter.

Asi však uznáte, že nebolo správne chytiť za to kolegu pod krk.

Viem, že je to veľmi lákavé a teraz nanajvýš trendy prezentovať svoju obhajobu prostredníctvom médií, ale ak dovolíte, nechám si podrobnosti na ústne pojednávanie pred disciplinárnym senátom, ktorého zloženie sa neustále mení, keďže konajúci sudcovia postupne oznamujú svoju zaujatosť.

Napokon, išlo o advokátku (Johanu) Hasíkovú, ktorá je členkou disciplinárneho senátu ako prísediaca a zároveň obhajkyňou odsúdeného vraha (Milana) Andrášika v kauze Cervanová, ktorý podal návrh na obnovu konania.

Veď to parkovisko bolo takmer prázdne. Sudca Paluda najskôr vytvoril kolíznu situáciu a následne úmyselne narazil do môjho auta. Preto som primerane reagoval, aby som mu zabránil v pokračovaní jeho protiprávneho konania. A že predseda Šikuta podal disciplinárny návrh iba na mňa, je len vyvrcholením nášho hodnotového konfliktu, ktorý sa medzi nami ťahá od jeho voľby a zvolenia za predsedu Najvyššieho súdu.

Táto disciplinárka hrá do karát premiérovi a ministrovi Suskovi, ktorí žiadajú druhé, ešte prísnejšie disciplinárne stíhanie, ktoré by vás dostalo preč z justície. Vyčítajú vám, že váš senát je „najčastejšie porušujúci súdny orgán, pokiaľ ide o ľudské práva“. Odvolávajú sa na päť či šesť rozhodnutí Ústavného súdu. Máte viac chýb než kolegovia?

Určite teda nemáme najhoršiu bilanciu, a to ani nehovorím o tom, že sa zväčša bavíme o kozmetických procesných pochybeniach, ktoré konštatoval Ústavný súd, nie o nedôvodnom trestnom stíhaní alebo nedôvodnej väzbe. A už len podotknem, že v tomto období náš senát vydal päť judikátov a jedno stanovisko. Veď máme sudcov, ktorí sú na Najvyššom súde roky a nemajú ani jediné také rozhodnutie.

Keď nám táto vec prišla do senátu, medzi obvinenými sa nachádzal aj generál Lučanský. Ten však pár dní pred naším rozhodovaním spáchal samovraždu. Samozrejme, keby som mal rozhodovať o jeho väzbe, hneď by som sa vylúčil vzhľadom na to, ako reagoval v súvislosti so spomínaným sledovaním. Konanie proti nemu sme však po samovražde len zastavili, a preto som na vylúčenie z tohto pohľadu nevidel dôvod. To bola prvá vec.

Druhá vec, to bol vzťah k Repovi. Lenže daný prípad dozoroval prokurátor Kysel. Čiže aká zaujatosť? Do rozhodnutia senátu so spravodajkyňou (Janou) Laššákovou sa potom dostalo, akoby Repa mal byť dozorovým prokurátorom. Ako na to prišla sudkyňa Laššáková, to veru neviem.

Ústavný súd smeroval výčitku k tomu, že Repa „bol činný v trestnej veci Kučerku“, čím narážal na známy výsluch vedený prokurátormi Šúrekom a Repom. Tlačili vraj na priznanie Kučerku so slovami, aby sa priznal, inak bude „srať krv vo väzbe ako Lajo Makó“.

To je ďalšia hlúposť, Repa a Šúrek vypočúvali Kučerku ešte pred začatím trestného stíhania.

Samotné stíhanie začal až (prokurátor Peter) Kysel. Neskôr dokonca vyplynulo, že Kučerku za Repom a Šúrekom údajne poslal práve Vladimír Pčolinský s úmyslom, aby si ich nahral. Už totiž zrejme tušil, že môže mať problém, keďže ľudí z prostredia bezpečnostných zložiek, v ktorom sa roky pohyboval, začala polícia podozrievať a neskôr zadržiavať.

Kučerka využil, že sa poznal so Šúrekom a obidvaja to zrejme brali ako priateľskú službu, a nie ako procesný úkon. Následne na nich Kučerka účelovo podal disciplinárny podnet. Celé to nemalo ani logiku, pretože ak sa mu vyhrážali a zastrašovali ho, tak prečo všetko pri prvých výsluchoch poprel a ešte na nich podal aj podnet?

Bral som to ako účelové konanie, k akému dochádza aj pri rôznych podaniach proti sudcom, aby sa ich obžalovaní zbavili. Prax je judikovaná tak, že takéto podania nie sú dôvodom na vylúčenie, pretože to by si každý mohol nejakým vymysleným trestným oznámením zabezpečiť, že o ňom nebude rozhodovať ten ktorý sudca.

Preto vravím, že toto rozhodnutie Ústavného súdu je nepresvedčivé a neskôr sme ho aj podrobili kritike.

Lebo ste nesúhlasili s jeho obsahom?

Nielen. V prípade došlo k tomu, že väzbu predĺžil po našom senáte ešte aj štvrtý senát, ktorý teda potvrdil to, čo sme povedali my – že väzba aj trestné stíhanie sú dôvodné. Na slobodu sa Kučerka dostal až v septembri 2021, čiže Ústavný súd rozhodoval o našom postupe až v čase, keď už bol na slobode. A napokon to spravil spôsobom, že naše rozhodnutie zrušil. Čiže o sťažnosti proti vzatiu do väzby špecializovaným súdom akoby dodnes nebolo právoplatne rozhodnuté.

Ak nám pritom chcel Ústavný súd vyčítať postup, mal to len akademicky konštatovať, že došlo k porušeniu práv Kučerku, no nemal naše rozhodnutie rušiť. Dnes je podaná proti tomuto rozhodnutiu Ústavného súdu sťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva.

Vidíme tiež, že prípad sa ešte možno opäť otvorí, pretože do novely Trestného poriadku sa dostalo špeciálne ustanovenie, že ak je niekto v cudzine a konalo sa v jeho neprítomnosti, môže požiadať o obnovu konania. (Kučerka, ktorý je dlhodobo na úteku v Bosne a Hercegovine, si takúto žiadosť už podal, ale z iného dôvodu, a 5. júna s ňou uspel na špecializovanom súde. Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátor proti nemu podal sťažnosť, pozn. red.).

Vrátim sa však k otázke, prečo ste sa po tomto náleze Ústavného súdu nevylúčili z rozhodovania o vine, keď sa Kučerka odvolal proti prvostupňovému verdiktu špecializovaného súdu?

Došlo tu k situácii, že elektronická podateľňa pridelila spis opäť nášmu senátu. Obhajoba okamžite podala trestné oznámenie, aby sa toto prideľovanie spisov preverilo, a zároveň podala aj námietku zaujatosti. O tej náš senát rozhodol so záverom, že nie som vylúčený. Proti tomu dala Kučerkova obhajoba sťažnosť, o ktorej rozhodol iný päťčlenný senát.

Ani ten ma však nevylúčil a sťažnosť zamietol. Proti tomuto uzneseniu päťčlenného senátu bola podaná aj ústavná sťažnosť, ktorá bola odmietnutá. Čo som teda potom mal robiť? Mal som povedať, že danú vec jednoducho nechcem pojednávať a dajte ju prosím niekomu inému? Ja nie som sudca, ktorý pri komplikovaných, resp. mediálne sledovaných kauzách dostane hneď herpes alebo v poslednom čase často zneužívaný covid.

Premiér Fico to dnes prezentuje tak, že nerešpektujete rozhodnutia Ústavného súdu. Konkrétne sa vracia k prípadu svojho poradcu, stíhaného advokáta Mareka Paru, ktorý takisto nedávno uspel s ústavnou sťažnosťou. Váš senát ho v júli 2023 zobral do väzby, čím podľa nálezu porušil právo na osobnú slobodu.

V tomto prípade nastala procesná situácia, ktorá nemala jednoznačné riešenie. Hneď ako prišla táto vec do nášho senátu, hneď som oznámil svoju zaujatosť. Na druhý deň o tom iný senát Najvyššieho súdu rozhodol a nevylúčil ma z konania, pričom v rovnaký deň podal proti mne námietku zaujatosti aj samotný Para. Spravil tak bez toho, aby vedel, že z rovnakých dôvodov som oznámil svoju zaujatosť aj ja sám a bolo už o nej rozhodnuté. Poobede prišiel študovať spis jeho obhajca (Michal) Mandzák a zistil, že námietku zaujatosti už iný senát vyriešil tak, že ma z konania nevylúčil. Narýchlo preto svoju námietku proti mne rozšírili o ďalší dôvod. Ani tej sme nevyhoveli, no Para podal proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, a teda mal o nej rozhodovať päťčlenný senát.

Lenže my sme sa v senáte rozhodli nečakať s rozhodnutím o sťažnosti prokurátora, aby sme nezmarili účel prípadnej kolúznej väzby. Preto sme rozhodli a Paru sme 2. mája 2022 zobrali do väzby. Päťčlenný senát rozhodol o sťažnosti až 6. júna a potvrdil rozhodnutie o mojom nevylúčení.

Ústavný súd im potom vytkol, že sa nezaoberali dodatočným dôvodom námietky zaujatosti, resp. že sa s ním patrične nevyrovnali, pretože ma mali pred rozhodnutím požiadať o stanovisko k danej veci. No a na základe tejto výčitky Ústavný súd zrušil rozhodnutie päťčlenného senátu a vyhlásil, že aj my sme mali čakať na rozhodnutie päťčlenného senátu.

Nepovažujem to za správne, pretože aký zmysel by malo rozhodovanie o kolúznej väzbe (pre obavu z ovplyvňovania svedkov či spoluobvinených, pozn. red.) pre Paru po tom, čo by bol mesiac a pol od obvinenia na slobode, keďže výsluch podstatnej časti svedkov bol naplánovaný hlavne na mesiac máj 2022. Päťčlenný senát o sťažnosti Paru totiž rozhodol až 6. júna 2022, pričom aj v tomto konaní Para namietal zaujatosť sudcu (Pavla) Farkaša.

Fico pre vás aj na základe tohto rozhodnutia Ústavného súdu žiada disciplinárny trest. Poukazuje na výroky ústavných sudcov v Parovom prípade, že: „Argumentácia Najvyššieho súdu sa Ústavnému súdu javí vo viacerých aspektoch ako nezrozumiteľná, vnútorne protirečivá a nekonzistentná“; „…ide o rozhodnutie arbitrárne, zasahujúce do sťažovateľovho práva na osobnú slobodu…“.

Táto údajná nekonzistentnosť vychádza z toho, že niečo podobné ako pri Parovi sa v minulosti stalo pri (Norbertovi) Bödörovi, kde sme na päťčlenný senát počkali. No ten mal návrh nielen kolúznej, ale aj preventívnej väzby (obava z pokračovania v trestnej činnosti, pozn.red.) a vedeli sme, že ak aj naším čakaním padne kolúzny dôvod, stále bude mať zmysel rozhodovať o preventívnej väzbe.

Názory v senáte na túto otázku neboli jednotné, no napokon prevládol názor, aby sme z opatrnosti počkali na rozhodnutie o sťažnosti, ktoré aj v jeho prípade vzhľadom na ďalšie obštrukcie trvalo mesiac a pol. Musím povedať, že stanovisko na daný procesný postup sa potom vykryštalizovalo postupne a v senáte 5T nakoniec prevládol názor, že vo veci treba konať prednostne o väzbe, aby sa tak zamedzilo obštrukciám vedúcim k zmareniu jej účelu, čo sa napokon preukázalo aj v predchádzajúcej trestnej veci Bödöra.

Ak Ústavný súd v spomínanom náleze prezentoval opačný názor, tak v podstate vo vzťahu k obvinenému a jeho obhajcovi legalizoval zákonný obštrukčný procesný prostriedok za účelom zmarenia, resp. oddialenia rozhodnutia o prípadnom vzatí do väzby, čo v prípade existencie len kolúzneho dôvodu väzby má za následok zastaranosť takého rozhodnutia, keďže definitívne rozhodnutie o námietke zaujatosti, a to akokoľvek urýchlenom, by trvalo minimálne pár týždňov.

Preto si kladiem otázku, či v tejto otázke sa sudca spravodajca na daný procesný postup pozeral očami Ústavného sudcu, alebo očami advokáta, a či uvedený právny názor senátu Ústavného súdu je v zhode s trestnou politikou štátu a účelom trestného konania.

Ústavní sudcovia mali proti vám aj ďalšie silné vyjadrenia. Upozornili, že „úplné ignorovanie podanej námietky zaujatosti zo strany senátu 5T nesie znaky svojvôle“. Taktiež, že „vyjadrenie doktora Klimenta k ústavnej sťažnosti sa javí ako arbitrárne, keďže zvolený postup je v zrejmom rozpore s výslovnými ustanoveniami Trestného poriadku“.

Ústavný súd na jednej strane síce uvádzal, že „veľmi oceňuje otvorenie súdneho dialógu medzi najvyššími súdnymi inštanciami“ na druhej strane, paradoxne, iný názor, ktorý vo veci Paru ani nebol aplikovaný, označil tým spôsobom, že má ísť o nezáujem porozumieť východiskám v jeho rozhodnutí.

V rámci vyjadrenia k ústavnej sťažnosti som poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax, ktorá vyústila aj do stanoviska, ktoré je od októbra 2019 záväzné pre členov trestnoprávneho kolégia, pričom uznesenie Najvyššieho súdu, ktoré bolo jeho podkladom, prešlo aj dvakrát testom ústavnosti v podobe uznesení Ústavného súdu z roku 2017.

V rámci tohto „otvorenia súdneho dialógu medzi najvyššími súdnymi inštitúciami“ doteraz neprišla odpoveď na dôvod odklonu od predchádzajúcej rozhodovacej praxe, či už v prípade nálezu v prípade bývalého sudcu (Richarda) Molnára, kde v dôsledku ním prijatého záveru stále existujú popri sebe dve rozhodnutia Najvyššieho súdu, jedno z nich z tých istých dôvodov ma z vykonávania úkonov trestného konania nevylučuje a jedno z nich ma naopak vylučuje, alebo nálezu vo veci Paru, v ktorej je stále právne účinné uznesenie iného senátu Najvyššieho súdu, ktorým som nebol vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

A takúto odpoveď doposiaľ nedalo ani trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu, keďže jeho predseda tento „námietkový problém“ doslova nechal vyhniť, čo by sa v prípade jeho predchodcu nikdy nestalo, o to viac, keď bolo a stále je v hre vyššie uvedené stanovisko Najvyššieho súdu.

Vo vašom senáte končia mnohé exponované kauzy. Fico sa dlhodobo snaží spochybniť, že ide o náhodu, a naznačuje, že elektronické prideľovanie spisov na Najvyššom súde nefunguje správne. Vám sa nezdá čudné, že skutočne ste pri tých najexponovanejších prípadoch?

Je to zvláštne, samozrejme. Ako keby som to nejako priťahoval, vždy to tak bolo. Mal som vždy tie najťažšie veci ako nástenkový tender, kauza BMG Invest, a tak ďalej. Ale prečo by som ich sám chcel a takpovediac nakladal si takéto veci, ktorým sa ostatní snažia vyhnúť? Zas uvediem jeden konkrétny príklad.

Pri Kováčikovi sa stalo, že sudkyňa špecializovaného súdu Záleská ho odsúdila a súčasne s tým zamietla jeho žiadosť o prepustenie z väzby. Keď to prišlo na Najvyšší súd, napadlo to do nášho senátu.

Chystal som sa oznámiť svoju zaujatosť, no keď mi doniesli spis, tak som si všimol zápis z pridelenia v elektronickej podateľni, podľa ktorého to pracovníčka zapísala do počítačového softvéru nesprávne. Najskôr totiž zaradila do softvéru sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe, ktorú nám počítač náhodne pridelil, a na základe toho nám potom pridelila aj rozhodnutie o odvolaní. Zasadli sme pre to v senáte, pridelenie sme skontrolovali aj podľa rozvrhu práce a dospeli sme k záveru, že zápis je nesprávny a tým aj celé pridelenie veci Kováčik. Celé som to 'reklamoval', keďže po správnosti sa má najprv zapísať odvolanie proti rozhodnutiu. A komu je potom pridelené aj rozhodnutie o väzbe, čo je logické.

Za pravdu mi dal aj predseda trestnoprávneho kolégia, a tak sa to celé odznova muselo prideliť cez elektronickú podateľňu. Keď mi prišli oznámiť, že to znova padlo do nášho senátu, mohol som sa už iba pousmiať a musel som to rešpektovať.

Nenahráva táto príhoda o to viac konšpiračným teóriám okolo náhodného prideľovania?

No čo s tým ja môžem robiť? Veď ja ani neviem, kde v tej našej prenajatej budove elektronická podateľňa je. Avšak keby mal náš senát zlý úmysel a fungoval by ako zločinecká skupina, z čoho nás obviňujú, tak by sme prípad Kováčika vybavili hneď a nevracali by sme ho na podateľňu, nie? Záviselo to len a len od nás.

V dianí okolo vás sa angažuje aj advokát Marek Para, ktorý o vás tvrdí, že beriete nevinných ľudí do väzby a klamete. V polovici apríla podal podnet na vaše disciplinárne stíhanie. Ako to vnímate?

Je to súčasť ťaženia proti mne. Advokát Para bol najprv s Ficom ako jeho poradca na tlačových besedách, kde o mne bola reč, a následne podal podnet adresovaný ministerstvu spravodlivosti. Aby to nevyzeralo, že minister koná sám. Ten podnet nie je len na mňa, ale aj na kolegu Štifta. To ma naštartovalo asi najviac, že si dovolili zaútočiť aj na kolegu Štifta, ktorého považujem za najerudovanejšieho sudcu trestnoprávneho kolégia, o čom svedčí aj fakt, že sa stal predsedom zjednocovacieho senátu. K podnetu sa vyjadríme podrobne v písomnom stanovisku, ktoré máme poskytnúť predsedovi Šikutovi do tridsiatich dní.

Bez zachádzania do detailov však môžem povedať, že advokát Para argumentuje o údajne nepriateľskom vzťahu medzi nami tým, ako som sa vraj vyjadroval na jeho adresu pred jeho terajšou manželkou a svokrom, čo sa z ich strany, samozrejme, dezinterpretuje. Ešte šťastie, že sudca (Peter) Šamko zverejnil Threemu a rovnako sú už verejne známe nahrávky z poľovníckej chaty a môžem poukázať na to, ako sa advokát Para vyjadruje o iných svojich kolegoch, o prokurátoroch a sudcoch vrátane mňa a akým spôsobom komentuje rozhodovaciu činnosť nielen našu, ale celého Najvyššieho súdu.

Ak minister spravodlivosti dostal „zadanie“, tak nech podá disciplinárny návrh sám, ak na to vidí dôvod. Nech sa nezbavuje zodpovednosti jej prehadzovaním na predsedu Najvyššieho súdu a Súdnu radu.

Kam to celé speje, keď dnes premiér so svojimi trestne stíhanými poradcami ukazujú na konkrétnych nepohodlných sudcov, ktorí by podľa nich mali byť vytesnení z justície?

Ešte som nevidel krajinu Európskej únie, v ktorej by sa dialo niečo podobné. Ľudia si musia uvedomiť, že týmito krokmi sa postupne vraciame do obdobia, keď sme tu mali špeciálnu, akúsi selektívnu spravodlivosť. Jedna bola pre "našich ľudí“ a druhá bola pre bežných smrteľníkov. A rovnako sa vraciame k tzv. bonboniérovej korupcii, keďže iná sa ani trestne stíhať nebude, pretože na najvyšších miestach v podstate ani nie je.

A čo sa týka mňa? Poviem to slovami tlmočníka, ktorý mi pomáhal s prekladom listu Európskej komisii. Keď som sa ho opýtal, čo som dlžný, tak mi odpovedal: ' Pán sudca, to je minimum, čo som mohol pre vás spraviť, lebo vy nebojujete len za seba, ale hlavne za moje deti.'

Podobnú vec povedal už Friedrich Engels. „Sú dva spôsoby ako rozložiť národ: trestať nevinných a netrestať vinných."