Ako sudkyne boli zvyknuté rozhodovať v súdnej sieni, no vlani na jeseň sa ocitli na mieste obžalovaných. V prípade uznania viny hrozilo bývalej podpredsedníčke Najvyššieho súdu Jarmile Urbancovej a bratislavskej sudkyni Otílii Dolákovej osemročné väzenie.

Obom však pomohla novela Trestného poriadku, ktorú ešte vo februári presadila vládna koalícia. Narýchlo predložený pozmeňujúci návrh poslanca Tibora Gašpara (Smer) teraz obom sudkyniam zabezpečil, že sa vyhnú prísnemu trestu.

Gašparov návrh umožnil, že sudkyne sa aj spätne mohli obrátiť na súdnu radu, aby rozhodla, či ich je možné stíhať pre trestný čin ohýbania práva. Súdna rada koncom mája nedala súhlas na trestné stíhanie Urbancovej a Dolákovej.

Teraz svoje rozhodnutie zverejnila na stránke súdnej rady v anonymizovanej podobe.

Sudca už pojednával. Teraz prípad stopne?

Súdna rada sa tak rozhodla aj napriek tomu, že sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Giertli prijal obžalobu na sudkyne a v ich prípade už začal aj pojednávať. Verdikt súdnej rady by pre Dolákovú mal znamenať, že v jej prípade sa trestné konanie úplne zastaví.

Obžalovaná bola len z jedného skutku, a to práve z ohýbania práva. Dolákovú obvinila NAKA ešte na jeseň v roku 2020 v rámci akcie Víchrica zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, na súd jej prípad už išiel ako ohýbanie práva – v novembri 2022 ju obžaloval prokurátor Ján Hrivnák. Pozastavený výkon funkcie sudkyne má od apríla 2022.

Bývalá funkcionárka Najvyššieho súdu Urbancová nesúdi od apríla 2020, keď požiadala o prerušenie výkonu funkcie. Urobila tak krátko po tom, ako ju NAKA zadržala v rámci akcie Búrka. Vtedy ju obvinili po prvý raz a na jeseň 2020 jej stíhanie rozšírili.

V tom čase už bola známa komunikácia Mariana Kočnera a bývalého sudcu Vladimíra Sklenku zo šifrovanej aplikácie Threema. Vo svojich správach sa venovali aj sudkyni prezývanej Prútik. Mysleli tým práve Urbancovú.

Sklenku vnímala ako svojho priateľa, a keď sa dozvedela o správach, ktoré si o nej písal s Kočnerom, bola sklamaná. Práve on nakoniec proti nej vypovedal a hovoril vyšetrovateľom o úplatkoch, ktoré mu dala či sľubovala za vybavenie rozhodnutí.

Urbancovú nakoniec obžalovali z troch skutkov, okrem ohýbania práva aj z korupcie. A práve v tejto časti obžaloby mal sudca ďalej konať. Ak by ju uznal vinnou, za podplácanie a nepriamu korupciu jej hrozí podľa v súčasnosti platného zákona sadzba dva až päť rokov.

Denník N oslovil aj sudcu Giertliho, ktorý však nereagoval na otázku, ako vníma rozhodnutie súdnej rady. Neodpovedal ani na to, ako teraz v súdnom procese rozhodne. Otázne je, či trestné stíhanie oboch sudkýň skutočne zastaví alebo nakoniec prekvalifikuje ich skutky. Znamenalo by to, že by už neboli stíhané pre ohýbanie práva.

„Zo zákona je zrejmé, čo by sa malo diať, ale nechcem prezentovať svoj názor, kým sudca rozhodne,“ reagoval Urbancovej advokát Peter Erdős na otázku, aký ďalší vývoj môže mať toto trestné konanie.

Trestný poriadok hovorí, že ak súdna rada vysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva, tak v trestnom stíhaní sudcu nemožno pokračovať. „Trestné stíhanie sudcu musí byť zastavené alebo vec postúpená na prerokovanie disciplinárneho previnenia len vtedy, ak skutok, ktorý sa sudcovi kladie za vinu, nemožno právne posúdiť ako iný trestný čin,“ píše sa v zákone.

Členka súdnej rady Lucia Berdisová v odlišnom stanovisku takisto konštatuje, že hoci opísané konanie nie je podľa nej trestným činom ohýbania práva, neznamená to, že nie je iným trestným činom alebo disciplinárnym previnením.

Otázne však je, či by v takom prípade nebolo takéto disciplinárne previnenie premlčané. Okrem toho Urbancová má prerušený výkon funkcie sudkyne, a teda ju nie je možné disciplinárne stíhať.

Bolo to jednohlasné

Urbancová s Dolákovou boli stíhané od roku 2020, no trestný čin ohýbania práva pribudol v Trestnom zákone v roku 2021. Až následne teda obom skutky prekvalifikovali zo zneužitia právomoci verejného činiteľa na ohýbanie práva.

V minulosti platná právna úprava v takýchto prípadoch už neumožňovala, aby sa obvinení sudcovia obrátili na súdnu radu a žiadali o vyslovenie nesúhlasu s ich trestným stíhaním.

Myslel na to až poslanec Gašpar vo svojom pozmeňujúcom návrhu. Obvineným dal možnosť požiadať súdnu radu do 60 dní od účinnosti novely Trestného poriadku. Táto lehota sa skončila 13. mája, čo je deň, keď sa na súdnu radu obrátila Doláková. Urbancová svoje právo využila už začiatkom mája.

Podľa informácií Denníka N sa na súdnu radu obrátila ešte jedna sudkyňa. O jej žiadosti doposiaľ nerozhodli.

Súdna rada má zo zákona na rozhodnutie 30 dní od doručenia návrhu. Zákon hovorí o tom, že žiadosť stíhaných sudcov a sudkýň musí posúdiť na neverejnom zasadnutí a svoje rozhodnutie musí riadne odôvodniť. Vopred teda nebolo známe ani to, kedy sa vyjadrí k návrhom Urbancovej a Dolákovej.

Nakoniec sa súdna rada zišla 28. mája. Svoje závery neodkomunikovala, ale čakala, kým bude rozhodnutie doručené sudcovi, prokurátorovi aj obhajcom obžalovaných.

Podľa informácií Denníka N rozhodla súdna rada jednohlasne. Všetci štrnásti prítomní členovia a členky boli za nesúhlas so stíhaním oboch sudkýň.

Dve členky napísali k rozhodnutiu odlišné stanovisko. Dana Jelinková Dudzíková a Lucia Berdisová, ku ktorej názoru sa priklonil aj ďalší člen súdnej rady Lajos Mészáros. Nesúhlasili s odôvodnením uznesenia.

Nemali sa o čo oprieť. Pomohli si Ústavným súdom

Keďže súdna rada rozhodovala o súhlase či nesúhlase s trestným stíhaním sudkýň obvinených z ohýbania práva po prvý raz, nemala možnosť oprieť sa o predchádzajúce rozhodnutia.

Členovia rady si však pomohli Ústavným súdom, ktorý v minulosti dával súhlas na trestné stíhanie sudcov vo všeobecnosti. Podstatou tohto rozhodovania nesmelo byť posudzovanie dôkazov. To je úlohou všeobecných súdov.

Pri posúdení trestného činu ohýbania práva je dôležité, že pre tento trestný čin nemožno stíhať sudcu, ktorý síce rozhodne nesprávne, ale nepreukáže sa mu, že tak konal vedome. Žiaden sudca nemôže byť stíhaný pre svoj právny názor.

Ak sa teda aj jeho rozhodnutie ukáže ako nesprávne, napríklad ho odvolací súd zruší, neznamená to, že sa sudca dopustil ohýbania práva.

Úlohou súdnej rady je teda ochrániť sudcu pred neopodstatneným trestným stíhaním.

V uznesení rada konštatuje, že na to, aby bola naplnená skutková podstata trestného činu ohýbania práva, musí ísť „o úmyselné vážne ignorovanie zmyslu právnej normy či jej úplné ignorovanie pri rozhodovaní“.

„Nestačí napríklad iba absurdný výklad zákona, ale musí zároveň dôjsť aj k vedomému zneužitiu práva, teda k zjavnému nesprávnemu uplatňovaniu zákona v tom smere, že neoprávnene zvýhodňuje alebo znevýhodňuje účastníka konania,“ napísala súdna rada.

A to sa v prípade Urbancovej ani Dolákovej nepreukázalo.

Súdna rada nevidela ohýbanie práva

Pre vysvetlenie je dôležité opísať skutky, z ktorých sú sudkyne obžalované. Urbancová je podozrivá z toho, že požiadala bývalého sudcu Sklenku, ktorý bol kolegom Dolákovej na Okresnom súde Bratislava I, aby ju presvedčil, nech v jednom svojom spise určí čo najskôr termín pojednávania a rozhodne v prospech žalobcu.

Doláková tak podľa prokurátora aj urobila. Následne dala Urbancová podľa obžaloby Sklenkovi úplatok 5-tisíc eur, a to za to, že pre Dolákovú v tomto prípade vypracoval aj rozsudok.

V prípade Dolákovej prokurátor v obžalobe konštatoval, že nerozhodla na základe skutkového a právneho stavu, ale na základe požiadavky od niekoho iného. „Po vypracovaní rozhodnutia sa mu (Sklenkovi – pozn. redakcie) poďakovala a uviedla mu, že aj nabudúce to tak môže byť,“ píše sa v obžalobe.

Prečo v tomto nevidela súdna rada ohýbanie práva? V prvom rade pri Urbancovej preto, lebo v opísanom prípade vôbec nerozhodovala. Nemohla teda rozhodnúť svojvoľne. Okrem toho sa ani v rozsudku krajského súdu, ktorý Dolákovej rozhodnutie zrušil, nekonštatuje žiadna svojvôľa.

To podľa súdnej rady znamená, že „použitá právna kvalifikácia trestného činu ohýbania práva je evidentným vybočením z logickej aplikácie tohto trestného činu na posudzovaný prípad“.

„Skutočnosť, že podľa obžaloby mohlo byť rozhodnutie okresného súdu motivované úplatkom, sľúbením úplatku alebo možno len nahovorením zákonnej sudkyne zo strany iného sudcu je pri výklade znakov skutkovej podstaty trestného činu ohýbania práva bez právneho významu, pretože výsledkom nebolo rozhodnutie svojvoľné,“ vysvetlila súdna rada svoje rozhodnutie.

Prokurátor ich nepresvedčil

Súdnu radu nedokázal ani osobne presvedčiť dozorový prokurátor Ján Hrivnák. Viac o jeho argumentácii sa dozvie verejnosť z odlišného stanoviska, ktoré k uzneseniu súdnej rady pripojila jej členka Lucia Berdisová, ku ktorej sa pridal aj člen Lajos Mészáros.

V stanovisku, v ktorom vyslovili svoj nesúhlas s odôvodnením rozhodnutia súdnej rady, spomínajú, že ani prokurátor neidentifikoval v rozhodnutí sudkyne Dolákovej žiadny právny názor, ktorý by bol svojvoľný. Vysvetľoval, že k ohýbaniu práva malo dôjsť pri tvorbe rozsudku, a to tým, že sudkyňa nerozhodovala podľa práva, ale tlmočenej požiadavky, a že rozsudok ani sama nenapísala.

Jej motívom pri rozhodovaní teda nebol zákon, ale vôľa iného človeka.

„S prokurátorom sa, samozrejme, dá súhlasiť v tom, že sudca sa v obžalobe opísaným spôsobom nesmie správať,“ konštatovala Berdisová a dodala, že to však „automaticky neznamená, že opísané konanie je trestným činom ohýbania práva“.

Pripomenula, že ohnutie práva je „tu na postihovanie svojvoľných právnych názorov, ktoré sú vypadnutím z role sudcu, a preto nie sú kryté ústavným vymedzením sudcovskej imunity chrániacej právne názory“.

Na záver skonštatovala Berdisová, že ak nemožno „rozumne diskutovať o tom, či sa v rozhodnutí sudkyne nachádza svojvoľný právny názor, čo nie je možné, ak ho tam ani prokuratúra neidentifikuje, je potrebné vysloviť nesúhlas s trestným stíhaním“.

Odlišné stanovisko napísala aj sudkyňa Dana Jelinková Dudzíková, ktorej prekážalo, že v odôvodnení rozhodnutia súdnej rady chýba odpoveď na otázku, „prečo je trestné stíhanie pre trestný čin ohýbania práva zneužitím prostriedkov trestného konania proti sudcovi“. K tomu mala súdna rada podľa nej pristúpiť bez toho, aby sa vystavila riziku vzniku dojmu, že si prisvojila právomoc súdu.