Language Switcher

Vyberte váš jazyk

Dnešnou tlačovou besedou výkonná a zákonodarná moc potvrdila, že sa de facto usiluje chrániť určité osoby, ktoré sú trestne stíhané, obžalované a niektoré aj odsúdené, priamym politickým nátlakom, vyhrážaním sa selektívne vybraným sudcom Slovenskej republiky trestným a disciplinárnym stíhaním pre ich rozhodovaciu činnosť. Takto nepriamo dochádza k nátlaku aj na ostatných sudcov, ktorí by mohli konať a rozhodovať v trestných veciach bývalých alebo súčasných politických, ekonomických a oligarchických špičiek.

V právnom štáte, ktorý predstavuje jednu zo základných hodnôt Európskej únie, sú popísané útoky vrcholných predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci na nezávislosť súdnej moci neakceptovateľným javom a v rozpore s povinnosťou každého členského štátu Európskej únie zachovávať základné atribúty právneho štátu.

Trestná vec sudkyňa Denisa Cviková

Konštantná judikatúra najvyššieho súdu vo väzobných veciach pripúšťa trvanie kolúznej väzby aj v prípadoch, v ktorých došlo k vykonaniu dôkazov, avšak z konania obvineného pred jeho vzatím do väzby bolo preukázané, že chcel účinným spôsobom sám alebo prostredníctvom ďalších osôb pôsobiť na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak mariť objasňovanie skutočností dôležitých pre trestné stíhanie.

Táto konštantná judikatúra bola základom pre rozhodovanie najvyššieho súdu 24.augusta 2020; jeho rozhodnutie sp. zn. 5Tost 37/2020 o ďalšom trvaní väzby bolo jednomyseľne aprobované uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (I.ÚS 551/2020). Senát Ústavného súdu v celom rozsahu nielen prevzal odôvodnenie z uznesenia najvyššieho súdu, ale aj sa podrobne vyrovnal s argumentáciu sťažovateľky (Cvikovej) v jej ústavnej sťažnosti, ktorá bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Konštantná judikatúra najvyššieho súdu vo väzobných veciach stojí na závere, podľa ktorého súd rozhodujúci o väzbe (jej ďalšom trvaní) je oprávnený aj povinný aj bez návrhu prokurátora zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú obsahom trestného spisu. Vyplýva to, okrem iného, aj z princípu nezávislosti súdu, ktorého obsahom je aj to, že jeho rozhodovanie nemôže závisieť na tom, či prokurátor v návrhu na ďalšie trvanie väzby použije alebo nepoužije skutočnosť, ktorá je obsahom spisu.

Skutočnosti, ktoré súd rozhodujúci o väzbe (jej ďalšom trvaní) berie do úvahy sú obsahom trestného spisu, ku ktorému má obvinený a jeho obhajca permanentný prístup. Okrem toho, každý dôkaz je vykonávaný tak, že o jeho procesnom vykonaní je upovedomený obvinený i jeho obhajca. Preto nie je potrebné, aby tento súd osobitne oznamoval obvinenému (jeho obhajcovi) dôkazy, o ktoré chce oprieť rozhodnutie o väzbe (jej trvaní).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) tieto rozhodujúce okolnosti, vyplývajúce z vnútroštátnej právnej úpravy ( najmä § 72 ods. 2, 192 ods. 1 Trestného poriadku) ako aj z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nevzal do úvahy a súčasne nezohľadnil to, že prípravné konanie, v ktorom sa rozhoduje o väzbe je neverejné a limitované prísnymi lehotami, ktoré vylučujú klasické použitie princípu kontradiktórnosti.

Ak by mali platiť závery z rozsudku ESĽP z 13.júna 2024 potom by boli spochybnené viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu o väzbe, prípadne o jej trvaní. Stalo by sa tak napriek tomu, že platná právna úprava v Trestnom poriadku prikazuje, spolu s konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu a Ústavného súdu, pri rozhodovaní vo väzobných veciach zohľadniť všetky okolnosti, ktoré vyplývajú z trestného spisu. Oprávnenie a povinnosť najvyššieho súdu vziať do úvahy celý obsah trestného spisu platia bez ohľadu na návrhy prokurátora a vyjadrenia

obvineného (jeho obhajcu); u obvineného (jeho obhajcu) za predpokladu, že mal prístup k trestnému spisu, v ktorom už boli výsledky dokazovania, o ktoré sa opieral najvyšší súd pri rozhodovaní o väzbe (jej ďalšom trvaní). V danom prípade obvinená aj jej obhajca mali absolútne neobmedzený prístup ku dôkazom v trestnom spise.

Akceptovanie právnych záverov ESĽP vo veci Denisa Cviková/Slovenská republika negatívne zasahuje aj do základov trestnej politiky v rozsahu jej realizovania rozhodnutia všeobecných súdov a Ústavného súdu o väzbe v trestnom konaní ako zabezpečovacom prostriedku na dosiahnutie účelu trestného konania.

Preto som listom zo 17. júna 2024 požiadal ministra spravodlivosti, aby z týchto podstatných dôvodov odporučil vláde Slovenskej republiky podať návrh podľa čl. 43 Dohovoru na predloženie tejto veci veľkej komore ESĽP, keďže návrh na predloženie veci veľkej komore je opodstatnený tým, že vo veci sa rieši závažná otázka všeobecného významu, vyplývajúca z rozhodovania najvyššieho súdu členského štátu Rady Európy o väzbe (jej trvaní).

Súčasne som na tieto skutočnosti upozornil aj predsedu Ústavného súdu a predsedu Najvyššieho súdu.

Po podaní disciplinárneho návrhu sa listom rovnako obrátime na Európsku komisiu a komisára/ku pre spravodlivosť a rovnako tak na Európsku sieť súdnych rád, Európsku asociáciu sudcov, Európsku asociáciu najvyšších súdov a súdnych rád Európskej únie.

Záverom si dovolím odcitovať výrok Abrahama Lincolna:

„Môžete klamať svojim počínaním niektorých ľudí nejaký čas, niektorých dokonca po celý čas, ale nikdy nie všetkých po celý čas“.

 

JUDr. Juraj Kliment

sudca Najvyššieho súdu SR

 

V Bratislave 18. júna 2024

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľské prostredie. Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že pri odmietnutí možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.