dennikn.sk | Mária Benedikovičová, Veronika Prušová

„Je to ako dieselový vlak, rozbieha sa veľmi pomaly, ale potom sa rozbehne,“ povedal o vyšetrovaniach trojnásobný minister vnútra Kaliňák.

Dnes je podpredsedom vlády a ministrom obrany. Ani jedna z týchto funkcií mu neumožňuje, aby vedel, ako sa vyvíjajú prípady, na ktorých robí polícia a prokuratúra.

V týchto dňoch viacerí ministri vo svojich verejných vystúpeniach spomínali, že by mali niesť trestnoprávnu zodpovednosť viaceré známe mená, ktoré patria k oponentom súčasnej moci.

Minister obrany Kaliňák vravel, že sa jeho predchodca Jaroslav Naď zo strany Demokrati dopustil vlastizrady a mal by byť stíhaný za darovanie migov Ukrajine.

Kaliňákov synovec Erik Kaliňák, ktorý je poslancom Smeru a šéfuje premiérovým poradcom, už začiatkom júna v diskusii s trestne stíhaným extrémistom Danielom Bombicom vyhlasoval, že ich voliči „chcú vidieť Naďa sedieť“.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu tento týždeň vytiahol nákup pancierových áut na bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana. Ten sa momentálne angažuje v strane Demokrati, ktorej predsedá Naď.

Minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru zase volal po potrestaní sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta, ktorý v minulosti rozhodoval aj v politicky citlivých kauzách Smeru.

V dezinformačnom rádiu Infovojna bol v utorok Kaliňák s bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom. Ten je od jesene poslancom Smeru a vládna koalícia ho vo štvrtok presadila za podpredsedu parlamentu.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zo Smeru bol hosťom v dezinformačnom internetovom rádiu Infovojna. Reprofoto N

Tibor Gašpar: Niektorí vyšetrovatelia sa nám smejú do tváre

Gašpara a Kaliňáka spája, že sa za čias vládnutia Igora Matoviča dostali do väzby po obvineniach zo závažnej trestnej činnosti. Gašpar strávil vo vyšetrovacej väzbe rok aj pre podozrenia, že počas jeho vedenia polície (2012 – 2018) Smer zneužíval zbor na politické ciele. Súdiť ho doposiaľ nezačali pre rôzne prekážky.

Kaliňákove prípady sa na súdy nedostali, obvinení ho zbavili, vo vyšetrovacej väzbe strávil zhruba tri týždne.

Dvojica politikov v Infovojne opakovala, že aktuálne vyšetrovania nie sú politicky motivované. Tvrdili, že do činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdnictva vládna moc nezasahuje a opozícia nemá čo rozprávať o pomste.

Gašpar skonštatoval, že polícia musí byť nezávislá, vo vysielaní sa však tiež sťažoval, ako im niektorí vyšetrovatelia nejdú po ruke. „Niektorí sa ešte svojím spôsobom nám smejú do tváre,“ vravel Gašpar, ktorý bol doposiaľ aj v čele parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, pod ktorý spadá aj polícia.

Bývalý policajný prezident, terajší poslanec Smeru Tibor Gašpar v novembri 2021, keď odchádzal domov z vyšetrovacej väzby, v ktorej bol takmer rok. Foto TASR

Policajti okolo Čurillu a kauzy týkajúce sa Smeru

Na Národnej kriminálnej agentúre a v prokuratúre sú podľa Gašpara „ešte stále ľudia, ktorí presadzujú a sú ochotní stále chrániť systém, ktorý tu bol. Hovorím to veľmi otvorene“.

A dodával, že sa s týmito ľuďmi – teda policajtmi a prokurátormi – nedá podľa zákona vysporiadať zo dňa na deň. Poukázal aj na prípad vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu, ktorých hneď po nástupe k moci odstavili od roboty, ale doteraz sa to podľa Gašpara ťahá.

Práve policajti okolo Jána Čurillu v uplynulých rokoch vyšetrovali korupčnú chobotnicu Smeru a stáli aj za začatím stíhania Gašpara a Kaliňáka. Týmto vyšetrovateľom doposiaľ žiaden orgán nepreukázal, že by vyšetrovania manipulovali. Predstavitelia Smeru napriek tomu o tom hovoria.

Robert Kaliňák pred rozhodovaním o jeho väzbe v roku 2022 zapózoval novinárom s putami. Za mrežami strávil tri týždne v súvislosti s kauzou Súmrak. Foto – TASR

Robert Kaliňák o hydre rozlezenej po OČTK

Minister obrany Kaliňák v Infovojne tvrdil, že v polícii aj na prokuratúre pracujú ľudia, ktorí konali nie podľa zákona, ale na politickú objednávku.

„Hydra, ktorá vlastne bola rozlezená po orgánoch činných v trestnom konaní, bola extrémne veľká, nenarodila sa za tri roky, postupne sa budovala tými ich snaženiami, to odstraňovanie nejde rýchlo,“ hovoril a pokračoval, že voliči sa aj jeho každý deň pýtajú, prečo sa nič nedeje.

Keď dostáva otázky, prečo niekto nebol zavretý, Robert Kaliňák vysvetľuje, že ak by to „urobili zneužitím nejakých právomocí alebo zneužitím zákona, dostali by sme sa presne na ich úroveň, a preto chceme postupovať zákonne, kvalitne, aby na konci dňa tá spravodlivosť dopadla tak, ako má“.

Podobný argument vo svojich verejných vystúpeniach spomína aj minister vnútra Šutaj Eštok z Hlasu.

Kaliňák sa obhajoval, že už dali desiatky trestných oznámení, ale „nedá sa ich dávať desať denne“.

„Keby to záviselo od nejakej politickej vôle, tak verte, že Naď je už dávno obvinený,“ doplnil ho Gašpar.

Moderátor Infovojny o kradnutí „Cigáňov“ a ožratom debilkovi

Moderátor Norbert Lichtner, ktorý v roku 2019 kandidoval do europarlamentu za Kotlebovu ĽSNS, vo vysielaní bližšie rozoberal práve záležitosť okolo migov, ktoré Slovensko na jar 2023 darovalo Ukrajine. Pri moci bola vláda Eduarda Hegera a Naď viedol rezort obrany.

Lichtner sa zaujímal, prečo mu Erik Kaliňák pred týždňom vo vysielaní vravel, že až teraz sa podarilo získať dôkazy o Naďovi, keď „sa otvorili všetky trezory“. Čím myslel, že ich našli na ministerstve obrany a po získaní previerok sa s nimi oboznámili.

Terajšie trestné oznámenie týkajúce sa darovania migov tak podľa Erika Kaliňáka pripravili „profesionálne“. Policajti podľa jeho slov predtým narazili na to, že sa nedostali k potrebným dokumentom.

Moderátor Infovojny Norbert Lichtner (vľavo) a poslanec Smeru Erik Kaliňák ako hosť v dezinformačnom rádiu. Reprofoto N

Moderátor Lichtner sa pýtal, ako je to možné, keďže neúspešný prezidentský kandidát, bývalý sudca Štefan Harabin dával trestné oznámenie už pred tromi mesiacmi, a či to teda znamená, že polícia nie je schopná vyšetriť vlastizradu, pokiaľ nie je politická vôľa.

Vo vysielaní Lichtner kládol rečnícke otázky, či teraz budeme „naháňať Cigáňa, čo ukradol tatranku, alebo nejakého debilka, čo ožratý píše na Facebooku“ a takýto „hrdelný zločin“ sa nedokáže vyšetriť.

Robert Kaliňák sa voči tomuto slovníku neohradil, pred pár dňami pritom vyčítal Denníku N používanie slova „debil“ v satirickom podcaste Toto vystrihneme, za čo sa redakcia hneď ospravedlnila.

Schopnosti policajtov vyšetriť vlastizradu

Policajti podľa ministra obrany nemajú skúsenosti s vyšetrovaním vlastizrady, a aj preto to na prvýkrát nevyšetrili. Vysvetľoval, že pri stíhaní za vlastizradu treba preukázať, že išlo o úmysel narušiť obranyschopnosť Slovenska.

V prípade trestného oznámenia za odovzdanie migov Robert Kaliňák očakáva, že môže byť zamietnuté, a to aj opakovane. „Každý týždeň na to budeme vyvíjať nátlak a budeme prichádzať s dôkazmi. (…) Nenecháme sa odbiť,“ dodal.

Pôvodne slovenský MiG-29UBS v službách ukrajinského letectva. Foto – ukrajinské letectvo

Jeho predchodca Naď odmieta, že by pri darovaní migov pochybil a porušil akýkoľvek zákon. Smeru podľa neho ide o to, aby bol obvinený a mohol sa tým prezentovať pred voličmi.

„Potom budú môcť celý čas hovoriť – vidíte, už je Naď obvinený. Ak by tam mali spriazneného prokurátora, tak sa to môže skončiť takým spôsobom, že sa rozhodnú, že ma na dva-tri týždne zavrú do útekovej väzby,“ myslí si exminister obrany.

Šutaj Eštok vidí pochybenia Hamrana pri nákupe áut

Okrem Naďa volajú predstavitelia koalície po vyšetrovaní bývalého policajného prezidenta Hamrana, ktorý skončil vo funkcii vlani na jeseň a v nedávnych eurovoľbách kandidoval za Demokratov.

Podľa ministra vnútra Šutaja Eštoka z Hlasu by sa mali policajti zaoberať Hamranom pre nákup nepriestrelných áut za dva milióny eur. Vo štvrtok o ňom rozprával ako o „Pištovi Hamranovi“ a „pištolníkovi“.

„Verejne sa pýtam (…), či nedošlo konaním Štefana Hamrana k porušeniu zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu, či nedošlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní, prípadne či nedošlo k porušeniu zákona o finančnej kontrole,“ kládol otázky Šutaj Eštok, dnes už aj predseda Hlasu.

Matúš Šutaj Eštok a Robert Kaliňák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mimoparlamentná strana Demokrati tvrdí, že nákup vytiahol minister vnútra len preto, aby prekryl problémy v policajnom zbore, napätie teraz okrem iného vyvoláva policajnými odbormi požadované zvyšovanie platov.

K nákupu štyroch áut Demokrati uviedli, že postup ich obstarania, v ktorom Hamran len pokračoval, odobrila stranícka kolegyňa Šutaja Eštoka – vtedajšia ministerka vnútra Denisa Saková. Postup preveroval aj Úrad inšpekčnej služby či Úrad pre verejné obstarávanie a nezákonnosti vraj nenašiel.

Premiér Fico o zločineckej skupine

Predseda vlády Fico ešte ako opozičný politik vytrvalo na tlačových besedách opakoval, že v uplynulých rokoch vznikla zločinecká skupina z policajtov, prokurátorov a sudcov, ktorí išli po ľuďoch Smeru.

V deň zániku špeciálnej prokuratúry 20. marca tohto roka hrozil jej prokurátorom trestným stíhaním a bez toho, aby boli za niečo odsúdení, o nich rozprával ako o „podvodníkoch“ a „zločincoch“. Práve špeciálna prokuratúra dozorovala kauzy týkajúce sa Smeru.

„Určite budeme podávať rôzne trestné oznámenia a podnety, kde sa musí skúmať trestnoprávna zodpovednosť, či títo ľudia, ako pán Lipšic a jemu podriadení, nepáchali trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa alebo iné vážne zločiny pri výkone svojej práce na Úrade špeciálnej prokuratúry,“ avizoval predseda Smeru, keď zanikala špeciálna prokuratúra.

Robert Fico. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dnes sa ukazuje, že minister vnútra Šutaj Eštok napríklad dal trestné oznámenie, aby sa vyšetrilo, či špeciálna prokuratúra mohla priznať policajtom okolo Jána Čurillu statusy chránených oznamovateľov. Práve pre ich nerešpektovanie Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti teraz dal ministerstvu vnútra pokutu 90-tisíc eur. Spor zrejme skončí na súde, lebo Šutaj Eštok nesúhlasí.

Statusy udeľoval prokurátor Harkabus

Ministerstvo vnútra oznámilo, že sa už pre statusy vedie trestné konanie. Zatiaľ nie je známe, či už niekoho obvinili.

Chránenými oznamovateľmi sa policajti stali vďaka rozhodnutiu prokurátora Matúša Harkabusa. Denníku N povedal, že o trestnom oznámení vie, no doposiaľ ho o tom oficiálne nikto neinformoval a ani ho v súvislosti s ním nikto nekontaktoval.

„Ak sa tak stane, rád celú záležitosť vysvetlím,“ povedal prokurátor, ktorý v týchto dňoch končí na prokuratúre. Po zániku špeciálnej prokuratúry a rozhodnutí generálneho prokurátora Maroša Žilinku nepreradiť ho na Krajskú prokuratúru v Žiline sa vzdal funkcie. Harkabus dozoroval aj kauzy vraždy Jána Kuciaka.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o statusoch chránených oznamovateľov, Harkabus tvrdí, že to dostatočne odôvodnil, dokonca aj nad rámec toho, čo vyžaduje zákon. „Som toho právneho názoru, že inak ako pridelením statusu chránených oznamovateľov som nemohol rozhodnúť,“ dodal.

Matúš Harkabus. Foto N – Tomáš Benedikovič

Koho spomínajú spomedzi predstaviteľov justície

Vládna koalícia sa podľa opozície snaží opäť zviazať ruky polícii aj prokuratúre, aby si zaistili beztrestnosť, na akú boli zvyknutí. Podľa Progresívneho Slovenska hrozby trestnými stíhaniami majú poslúžiť aj na zastrašovanie, aby sa ľudia báli ozývať a neupozorňovali na prešľapy mocných.

Predstavitelia Smeru to odmietajú a opakujú, že v rokoch 2020 až 2023 bolo trestné právo zneužívané voči opozícii, teda voči súčasnej najsilnejšej vládnej strane a jej priaznivcom už spomínanou údajnou zločineckou skupinou.

Keď spochybňujú justíciu, tak sa Smer najčastejšie sústreďuje na sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta, ale aj Pamelu Záleskú či Jána Hrubalu zo Špecializovaného trestného súdu.

Pred desiatimi dňami, keď minister spravodlivosti Susko zo Smeru oznámil na tlačovej besede na úrade vlády, že podáva disciplinárny návrh na sudcu Klimenta a jeho kolegu Petra Štifta, vicepremiér Robert Kaliňák spomenul aj trestné oznámenie.

Nehovoril pritom len o sudcovi Klimentovi. Trestné oznámenie má smerovať aj na exministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, dnes poslankyňu SaS, a bývalého predsedu súdnej rady Jána Mazáka.

Aj ich zaraďujú do údajnej zločineckej skupiny a z ich vyjadrení je zrejmé, že do „boja proti opozícii“ sa zapojili tým, že ignorovali podnety na sudcov, ako je Juraj Kliment na Najvyššom súde. Toho zo súdu vyháňal už v apríli premiér Robert Fico.

Na snímke sprava niekdajší predseda Súdnej rady SR Ján Mazák a sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala. Foto TASR

Späť k Mazákovi s Kolíkovou, ktorí sa vraj dopustili trestného činu tým, že „kryli špinavosti justície“. A novozvolený podpredseda parlamentu Gašpar vo vzťahu k Mazákovi hovoril aj o inej trestnoprávnej rovine: stíhaný by mal byť aj za nezákonné lustrácie sudcov, čo bol aj dôvod, pre ktorý ho väčšina v súdnej rade odvolala z funkcie. Mazák podozrenia z lustrácií odmieta.

„Na vojne mohli mazáci takmer všetko, v justícii je to neprípustné,“ nazval svoj príspevok na Facebooku Gašpar a súčasťou jeho statusu bolo aj video s vyjadreniami v televízii TA3. Tam napríklad v apríli hovoril nielen o tom, že Mazákovo konanie zakladá trestnoprávne podozrenia, ale pripomenul, že za lustrácie novinárov a občanov sa v minulosti ľudia brali do väzby. „Je pán Mazák iný občan?“ pýtal sa Gašpar.

Hovoril tak o obvinených policajtoch, ktorí sa nezákonných lustrácií mali dopustiť práve počas Gašparovho obdobia vo vedení polície. Policajným prezidentom bol v rokoch 2012 až 2018 a za toto obdobie je aj obžalovaný v kauze Očistec, ktorá sa týka podozrení, že zneužíval políciu na politické ciele Smeru.

Nezákonné lustrácie sa týkali aj novinára Jána Kuciaka, ktorého vo februári 2018 zavraždili. Vrahom pomohli informácie aj z tohto lustrovania.