dennikn.sk | Lucia Osvaldová, Juraj Koník

Fotografia premiéra Roberta Fica na úrade vlády. Foto N – Vladimír Šimíček

Európska komisia v pravidelnom hodnotení stavu právneho štátu všetkých členských krajín konštatuje, že tieto dve krajiny majú pretrvávajúce problémy ohrozujúce boj proti korupcii, nezávislosť médií či fungovanie občianskej spoločnosti.

Slovensko spolu s Maďarskom pri informovaní o správe vypichli napríklad aj v Česku.

Európska komisia Slovensku vytkla napríklad aj to, že za posledný rok neurobilo pokrok pri zabezpečení objektivity rozhodnutí prokuratúry a neobmedzila moc generálneho prokurátora pri paragrafe 363, ktorým vie zrušiť stíhanie.

Podpredsedníčka eurokomisie Věra Jourová si pri prezentovaní správy všimla, že Slovensko sa napríklad inšpiruje Maďarskom pri nových pravidlách pre mimovládne organizácie „kde by sa mali monitorovať a možno aj sankcionovať neziskovky, ktoré dostávajú peniaze zo zahraničia“. Viaceré nové slovenské zákony sú podľa nej „problematické“.

Správa vychádza po tom, ako si slovenská vláda mesiace píše s Európskou komisiou o tom, či sme schopní zaručiť ochranu stámiliónov eur z plánu obnovy pred podvodmi a po tom, ako Komisia spochybňuje napríklad aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.

Európska komisia si všíma viaceré dôležité oblasti:

• pri novele Trestného zákona hovorí o oslabení boja proti korupcii a všíma si aj neistotu po zrušení špeciálnej prokuratúry;
• kritizuje odvolávanie členov súdnej rady parlamentom, vládou aj novým prezidentom;
• vyjadruje obavy zo zrušenia RTVS a vyzýva na väčšiu ochranu novinárov.

Niektoré podstatné zistenia zo správy sme zhrnuli v piatich bodoch.

1. Ohrozená prokuratúra: silný Žilinka a zrušenie špeciálnej prokuratúry

Brusel pomenoval zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry ako rýchle a bez dostatočných konzultácií, čo „vzbudilo vážne obavy z procesu prijímania aj obsahu reformy“.

Európska komisia zdôrazňuje, že špeciálna prokuratúra bola pomerne nezávislá od generálnej prokuratúry. Slovensku vyčíta, že po jej zrušení prešli prokurátori pod Maroša Žilinku „bez ich súhlasu a vo väčšine prípadov bez ohľadu na ich expertízu“.

Zmeny môžu mať podľa Bruselu vplyv na vyšetrovanie a súdenie prípadov najvyššej korupcie.

„Obavy ďalej vyvoláva, ako generálny prokurátor môže rušiť rozhodnutia svojich podriadených bez primeraných záruk,“ píše sa na druhej strane v správe o pozícii Maroša Žilinku.

Generálny prokurátor čelí aj na Slovensku kritike, že zneužíva paragraf 363 na pomoc stíhaným ľuďom blízkym súčasnej koalícii.

„Podľa európskych štandardov majú mať dotknutí a obete šancu spochybniť rozhodnutie prokuratúry,“ píše Komisia o tom, že rozhodnutia Žilinku nie je možné napadnúť.

Orbán s Ficom na samite EÚ vo februári 2024. Foto – TASR/AP

2. Oslabenie boja proti korupcii: možno tretinu prípadov zastavia

Boj proti korupcii na Slovensku slabne z viacerých dôvodov – a Komisia menuje aj reorganizáciu NAKA či presun prevencie korupcie priamo pod úrad vlády. Aj v tejto časti sa venuje zrušeniu špeciálnej prokuratúry.

Predovšetkým analyzuje novelu Trestného zákona a všíma si znižovanie trestov za korupciu, skracovanie premlčacích lehôt a aj to, že niektoré doterajšie trestné činy sa ani nedostanú pred súd.

„Je tu riziko, že budú ovplyvnené korupčné kauzy týkajúce sa vysokých úradníkov, politikov a podnikateľov úzko spriaznených s politikou,“ píše Komisia a odhaduje, že až zhruba 30 percentám prípadov špeciálnej prokuratúry hrozí zastavenie pre skrátené premlčacie lehoty.

Komisia má aktuálne informácie, v správe zohľadnila napríklad aj čerstvé rozhodnutie Ústavného súdu zo začiatku júla, podľa ktorého zásadná časť novely Trestného zákona nie je protiústavná, hoci pri skrátenom konaní koalícia podľa ústavných sudcov porušila zákon.

3. Vládne zásahy do súdnej moci

Európska komisia za významný orgán v našej justícii uznáva súdnu radu a konštatuje, že je oslabená, pretože jej členovia nemajú záruku ochrany a nestrannosti. Komisia si všimla, že vláda, parlament a aj nový prezident odvolali svojich zástupcov v súdnej rade predtým, ako uplynulo ich funkčné obdobie.

Členovia vlády podľa Bruselu útočili na sudcov a vyzývali ich na odchod. Správa nemenuje premiéra Roberta Fica, ten však po rozhodnutí Ústavného súdu o pozastavení účinnosti novely Trestného zákona vyzval na odchod predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana. Fico útočil aj na sudcov Najvyššieho súdu či sudcov Špecializovaného trestného súdu a spochybňoval ich rozhodnutia.

Správa zároveň Slovensku vyčíta, že napriek minulým odporúčaniam viac nechráni sudcov.

Naopak, zástupcovia Európskej komisie chvália zavádzanie súdnej reformy známej ako súdna mapa Márie Kolíkovej (SaS).

Robert Kaliňák v parlamente šesť dní po atentáte na Roberta Fica s Tomášom Tarabom. Vpravo je Martina Šimkovičová. Foto N – Tomáš Benedikovič

4. Médiá: Rizikové zrušenie RTVS a ochráňte novinárov

Európska komisia vyčíta Slovensku, že neurobilo žiadny pokrok v ochrane nezávislosti verejnoprávnych médií. Komisia v správe píše, že verejnoprávnosť RTVS ohrozilo už zrušenie koncesionárskych poplatkov predošlou vládou.

Komisia si v správe všíma aj zrušenie verejnoprávnej RTVS a vznik Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR), ktorý schválil parlament v júni tohto roka. Na rozdiel od novely Trestného zákona išiel zákon o STVR v riadnom legislatívnom konaní, kde hromadné pripomienky nepodala len opozícia a občiansky sektor, ale napríklad aj ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera (Hlas), ktoré namietalo vznik Programovej rady dohliadajúcej na obsah vysielania. Pri príprave zákona si koalícia rozmyslela aj možnosť odvolania generálneho riaditeľa telerozhlasu bez uvedenia dôvodu, čo by bolo v rozpore s európskym právom.

Komisia v správe prihliada na obavy „zainteresovaných strán“, ktoré sa obávajú o nezávislosť nového telerozhlasu. Komisia preto situáciu okolo verejnoprávneho média považuje „za vysoko rizikovú“.

Komisia vyjadruje obavy aj nad bezpečnosťou novinárov a ich pracovného prostredia – upozorňuje, že ani programové vyhlásenie vlády, ani novela Trestného zákona nemyslia na posilnenie ochrany novinárov.

Komisia, naopak, vyzdvihla, že od minulého roka má slovenská polícia kontaktné miesta v regiónoch, ktoré novinárom poskytnú podporu v prípade útokov či vyhrážok. Komisia ocenila aj vznik Platformy na podporu slobody tlače a ochranu novinárov, ktorú ešte minulý rok založila bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová. Ide o platformu, ktorá združuje zástupcov vlády, regulačných a samoregulačných orgánov, mimovládnych organizácií a médií. Cieľom platformy je pomáhať napríklad pri ochrane novinárov pred šikanóznymi žalobami.

Komisia si všíma aj nárast vyhrážok voči novinárom a ich práci a odporúča Slovensku, aby zapracovalo nové mechanizmy na podporu bezpečnosti novinárov a ich práce.

5. Ďalšie inštitúcie: silnejšia vláda obchádza pravidlá

Európska komisia kritizuje Slovensko aj za to, že veľké reformy v krajine prebiehajú bez konzultácie so všetkými zapojenými stranami či expertmi, hoci sa k tomu vláda Roberta Fica zaviazala aj v programovom vyhlásení.

Ako príklad uvádza, že novozvolený parlament od októbra 2023 do decembra 2023 prijal 12 zákonov, z toho 11 v skrátenom legislatívnom konaní. Rovnako kritizuje, že v zrýchlenom konaní prebehla aj novela Trestného zákona.

Komisia spomína aj novelu kompetenčného zákona, pomocou ktorej koalícia vytvorila nové ministerstvo športu a cestovného ruchu – dôležité je, že vládna moc zobrala prezidentovi právomoc menovať viacerých predsedov nezávislých úradov, ako je Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou či Štatistický úrad SR. Riaditeľov týchto úradov po novom vymenúva a odvoláva vláda. Pôvodne sa malo zmeniť aj menovanie predsedu protimonopolného úradu, ale po kritike Európskej komisie od toho vládna koalícia ustúpila.

„Vláda obdobným spôsobom obišla právomoci prezidenta vymenovať riaditeľa Slovenskej informačnej služby, úpravou štatútu SIS tak, aby mal nominant vlády ako zástupca riaditeľa kompetencie riaditeľa,“ píše vo svojej správe Komisia o vymenovaní Pavla Gašpara do funkcie námestníka tajnej služby.

Komisia si všimla aj „zhoršené prostredie“ pre mimovládne organizácie – vo svojej správe píše, že po minuloročných parlamentných voľbách sa mimovládne organizácie cítia ohrozené a hovoria o zastrašovaní. Komisia v správe uvádza, ako niektoré mimovládne organizácie boli súčasnou koalíciou označované za nepriateľské či za zahraničných agentov, pričom ide najmä o mimovládky, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv či podpore LGBTI ľudí. Komisia spomína aj návrh zákona z dielne SNS, ktorým by sa mali mimovládne organizácie majúce príjem aj zo zahraničia nad 5-tisíc eur ročne označovať ako „organizácie so zahraničnou podporou“. Po kritike aj zo strany eurokomisárky Věry Jourovej preložila SNS návrh zákona až na september.

Komisia vo svojej správe spomína aj pozastavenie dotácií pre projekty mimovládnych organizácií na podporu ľudských práv, na boj proti dezinformáciám či podporu LGBTI ľudí.

Reakcie opozície: Kroky vlády povedú k beztrestnosti korupcie

Na správu Európskej komisie reagovali opozičné strany SaS a Progresívne Slovensko.

„Komisia to povedala veľmi diplomaticky, no koalícia Fica, Danka a Pellegriniho na diplomatický jazyk nereaguje. Kroky vlády povedú k beztrestnosti korupcie na Slovensku, toto je zásadný odkaz a varovanie od komisie,“ hovorí líder SaS Branislav Gröhling.

„Vláda nám všetkým mesiace klamala, že amnestie a znižovanie trestov pre ich ľudí má odobrené od Európskej komisie,“ povedal k správe eurokomisie predseda PS Michal Šimečka.

„Vyzývame vládu, aby prestala Slovensku škodiť a pretláčať zmeny, ktoré ohrozujú čerpanie európskych peňazí, oslabujú postavenie Slovenska v Európe a neželá si ich väčšina ľudí na Slovensku – vrátane voličov koalície,“ dodal.