Juraj Kliment. Foto N – Tomáš Benedikovič

dennikn.sk | Veronika Prušová

Spoločne sa na Európsku komisiu obrátili po tom, ako na nich opakovane verejne útočili vládni predstavitelia a vyháňali ich zo súdnictva.

„Takíto ľudia by v súdnictve nemali byť,“ hovoril v júni minister spravodlivosti Boris Susko (Smer), ktorý výhrady voči obom sudcom prezentoval na úrade vlády s vicepremiérom Robertom Kaliňákom (Smer). Pred novinárov prišli spolu s advokátmi a poradcami premiéra Marekom Parom, Davidom Lindtnerom či predsedom parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Tiborom Gašparom, ktorí sú trestne stíhaní.

Susko hovoril, že najvyššia súdna autorita rozhodla už opakovane o porušení základných práv a slobôd týmto senátom. To bol údajne dôvod, prečo sa rozhodol voči sudcom zasiahnuť.

Nešlo o prvý verejný útok vládnych predstaviteľov na Klimenta. Ministri Kaliňák a Susko, ale aj premiér Robert Fico útočili na tohto sudcu Najvyššieho súdu opakovane už aj predtým.

Minister koná a Štrasburg nespomína

Susko začiatkom júla podal disciplinárny návrh na sudcu Klimenta. Z jeho znenia je však zrejmé, že dôvodom nie je rozhodnutie ESĽP a vôbec sa netýka prípadu sudkyne Cvikovej.

Keď minister avizoval dôvody, pre ktoré chce podať disciplinárny návrh na sudcov Štifta aj Klimenta, viacerí odborníci sa začudovali. Rozhodnutie ich senátu ešte v roku 2020 odobril aj Ústavný súd, ktorý nevidel porušenie práv väzobne stíhanej sudkyne.

„Ani neviem, ako to chce minister naformulovať. Ústavný súd povedal, že je to v poriadku, európsky súd, že nie, ale na disciplinárku sa to nezdá,“ reagoval v júni sudca a člen súdnej rady Peter Šamko.

Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva by podľa Šamka malo byť signálom pre všetkých sudcov, že tam nie sú nato, aby podržali prokurátorovi väzbu, ak je slabý.

Častí aktéri tlačových besied, na ktorých útočia vládni predstavitelia na sudcov. Vicepremiér Robert Kaliňák (vľavo), vedľa neho minister spravodlivosti Boris Susko. Za nimi Tibor Gašpar, David Lindtner a Marek Para (vzadu zľava). Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister nakoniec „postavil“ disciplinárny návrh voči sudcovi Klimentovi na výhradách pri rozhodovaní o väzbe voči poradcovi premiéra a advokátovi Marekovi Parovi. Ten sa na neho ešte v apríli sám obrátil s podnetom na podanie disciplinárneho návrhu.

Para sa sťažoval, že Kliment ho v minulosti pred ich spoločnými známymi hrubo osočoval a mal voči nemu nenávistné prejavy, na ktoré nereagoval. Podľa neho bol voči nemu zaujatý, podobne ako celý senát, aj keď v máji 2022 rozhodoval o jeho vzatí do väzby.

Mnohé z Parových argumentov sa napokon dostali aj do disciplinárneho návrhu ministra Suska.

Výčitka pre „zdvihnutý prst“

Paru zadržali a obvinili v apríli 2022 pre podozrenia, že spolupracoval so zločineckou skupinou okolo Norberta Bödöra, s ktorou podľa polície pracoval na diskreditácii prokurátora Vasiľa Špirka. Para obvinenia odmietal a návrhu na jeho väzobné stíhanie sudca pre prípravné konanie Miroslav Mazúch zo Špecializovaného trestného súdu najskôr nevyhovel.

Najvyšší súd však po vyše týždni toto rozhodnutie zmenil. Práve Klimentov senát rozhodol, že Para má ísť do väzby, aby nemohol ovplyvňovať svedkov. Ústavný súd tento rok v marci rozhodol, že toto rozhodnutie nebolo v poriadku, a konštatoval porušenie práv obvineného Paru.

Rozhodnutie ústavných sudcov sa napokon stalo základom pre prvú časť disciplinárneho návrhu voči sudcovi Klimentovi.

Senátu vytkli, že rozhodol skôr, ako bola definitívne vyriešená námietka zaujatosti voči sudcovi. Najvyšší súd síce rozhodol o väzbe obvineného promptne, ale bez toho, aby doriešil otázku nestrannosti sudcu, čím neboli podľa Ústavného súdu zachované plné garancie všetkých dotknutých ústavných práv sťažovateľa.

V druhej časti disciplinárneho návrhu spochybnil minister Susko vyjadrenia sudcu Klimenta pri rozhodovaní o väzbe. Ako predseda senátu totiž povedal, že „otvorenie vyšetrovania [prípadu diskreditácie prokurátora Špirka] je odkazom, že žiaden takýto skutok nezostane do budúcnosti nevyšetrený a rovnako nezostane nevyvodená trestná zodpovednosť konkrétnych osôb“. Označil to ako zdvihnutý prst pre tých, ktorí by chceli v trende kriminalizácie justičných orgánov pokračovať.

Sudca Kliment hovoril o zdvihnutom prste v ústnom odôvodnení rozhodnutia. Do písomného odôvodnenia sa táto časť argumentácie nedostala, no na základe Parovej sťažnosti si ju všimol aj Ústavný súd. Sudca podľa neho týmto výrokom oslabil zdanie, že dokázal rozhodnúť v danom prípade nestranne. Ústavný súd zopakoval, že sudca musí byť pri svojich prejavoch zdržanlivý.

Vytkol mu aj rozhovor

V rozhovore pre denník SME Kliment vysvetľoval, že v senáte sa rozhodli nečakať na rozhodovanie o Parovej námietke zaujatosti, aby nezmarili účel prípadnej kolúznej väzby. Prokurátor ju navrhuje v prípadoch, keď hrozí, že obvinený bude na slobode ovplyvňovať svedkov.

„Aký zmysel by malo rozhodovanie o kolúznej väzbe pre Paru po tom, čo by bol mesiac a pol od obvinenia na slobode, keďže výsluch podstatnej časti svedkov bol naplánovaný hlavne na mesiac máj?“ zamýšľal sa sudca Kliment v rozhovore. S rozhodnutím Ústavného súdu nesúhlasil.

Rozhovor poskytol sudca novinám začiatkom júna a napokon je disciplinárne stíhaný aj za slová, ktoré v ňom uviedol. Nielen za to, ako vysvetľoval rozhodnutie senátu, ale aj za odpoveď na otázku, ako vníma, že na neho podal disciplinárny podnet práve advokát Para.

„Je to súčasť ťaženia proti mne. Advokát Para bol najprv s Ficom ako jeho poradca na tlačových besedách, kde o mne bola reč, a následne podal podnet adresovaný ministerstvu spravodlivosti. Aby to nevyzeralo, že minister koná sám. Ten podnet nie je len na mňa, ale aj na kolegu Štifta. To ma naštartovalo asi najviac, že si dovolili zaútočiť aj na kolegu Štifta, ktorého považujem za najerudovanejšieho sudcu trestnoprávneho kolégia, o čom svedčí aj fakt, že sa stal predsedom zjednocovacieho senátu,“ hovoril Kliment v rozhovore.

Minister Susko mu v návrhu vytkol, že svojimi verejnými výrokmi voči advokátovi Parovi „jednoznačne preukázal jeho osobný postoj voči jeho osobe, na základe čoho možno mať pochybnosti o tom, že disciplinárne obvinený je schopný rozhodovať nestranne a nezaujato.“ V disciplinárnom návrhu píše o svojvôli sudcu Klimenta pri rozhodovaní o väzbe pre poradcu súčasného premiéra.

Sudca podľa ministra svojím konaním „opakovane porušil zásady sudcovskej etiky, najmä povinnosť vystupovať nezaujato a dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná“. Tým, že zaujímal postoj voči konkrétnym osobám, podľa Suska „vážne narušil dôveru verejnosti v objektivitu a nestrannosť súdnictva“.

Sudca Kliment: Je to aj obžaloba sudcovského stavu z ľahostajnosti

V júni sudca Kliment vnímal verejné útoky od vládnych predstaviteľov ako nepriamy nátlak aj na ostatných sudcov, ktorí by mohli konať a rozhodovať v trestných veciach bývalých alebo súčasných politických, ekonomických a oligarchických špičiek.

Po podaní disciplinárneho návrhu hovorí, že jeho text je, ak si ho prečíta nezaujatý človek, jasnou obžalobou vládnej koalície z troch skutkov. Tým prvým je politické prenasledovanie sudcov, ktorí súdili alebo majú súdiť vysokých straníckych alebo podnikateľských činiteľov, prípadne ich „spolupracovníkov“.

Disciplinárnym návrhom sa podľa sudcu priznáva minister „k absolútnej nekompetentnosti“. Najprv totiž avizoval porušenie povinnosti sudcu v prípade sudkyne Cvikovej, potom sa spamätal a použil na odôvodnenie disciplinárneho návrhu v podstate text podnetu napísaného obvineným advokátom Marekom Parom.

„Napokon, moje postavenie pred Najvyšší správny súd obžalúva sudcovský stav z ľahostajnosti. Nikto sa neozval proti napádaniu senátu Najvyššieho súdu, žiaden hlas nezaznel proti takej šikane, ktorú môže závidieť aj Štefan Harabin. Všetci slušní sa len pasívne prizerajú na pokus o faktickú likvidáciu jedného zo svojich kolegov,“ dodal v reakcii sudca Kliment.

Za vrchol celého disciplinárneho návrhu považuje sudca tretí bod, v ktorom mu minister verejne upiera základné právo na slobodu prejavu, aby sa tak mohol verejne brániť „proti neprofesionálnym a urážlivým vyjadreniam politikov a obvinených advokátov“.

O disciplinárnom návrhu bude rozhodovať Najvyšší správny súd. Susko žiada, aby prišiel o funkciu sudcu.

Ide už o druhý návrh, ktorému sudca Kliment čelí. Prvý návrh na neho podal predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta, a to za potýčku s kolegom, sudcom Petrom Paludom, na parkovisku pred súdom. O tomto návrhu by mal súd začať rozhodovať v septembri.